
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá až do momentu, keď sú deti schopné samostatne sa živiť. V prípade, že táto povinnosť nie je dobrovoľne plnená, prichádza do úvahy exekúcia. Čo sa však stane, ak exekúcia prebieha, ale dlžník si svoje povinnosti začne plniť, prípadne ak sa objavia dôvody na jej zastavenie? Ako sa rieši situácia, keď trovy exekúcie nie sú uhradené? Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad problematiky zastavenia exekúcie na výživné, s dôrazom na situácie, keď trovy exekúcie nie sú uhradené, a to aj s ohľadom na aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Exekučné konanie sa riadi Exekučným poriadkom (zákon č. 233/1995 Z. z.). Vymáhanie výživného má v exekučnom konaní prioritné postavenie. Ak povinný (dlžník) neplatí výživné dobrovoľne, oprávnený (rodič, ktorému sa výživné platí) môže podať návrh na vykonanie exekúcie. K návrhu je potrebné priložiť exekučný titul, ktorým je spravidla právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o určení výživného.
Exekučný poriadok definuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže byť exekúcia zastavená. Medzi najčastejšie patria:
Pri exekúcii na výživné je dôležité rozlišovať medzi zastavením exekúcie pre vymoženie dlžného výživného a zastavením exekúcie pre bežné výživné.
S exekučným konaním sú spojené trovy, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Trovy exekúcie znáša spravidla povinný (dlžník). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, je potrebné rozhodnúť o tom, kto bude trovy exekúcie znášať.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o zastavení dôchodku
V prípade, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, vzniká otázka, kto znáša trovy exekúcie. Judikatúra Najvyššieho súdu SR sa v tejto otázke vyvíjala. Pôvodne prevládal názor, že trovy exekúcie znáša oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Neskôr sa začal presadzovať názor, že je potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Ak oprávnený nemohol predvídať, že povinný je nemajetný, nemal by byť povinný znášať trovy exekúcie.
Aktuálne prevláda názor, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Ak oprávnený nemohol predvídať, že povinný je nemajetný, a podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, súd mu nemôže uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Tento výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je ústavne konformný.
Ak nastane dôvod na zastavenie exekúcie, exekútor spravidla vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Proti tomuto upovedomeniu môže oprávnený podať námietky, ak sa domnieva, že neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie. O námietkach rozhoduje súd.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona o ukončení niektorých exekúcií. Cieľom návrhu je efektívne vyriešenie problému vedenia exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie. Návrh zákona zavádza osobitný procesný mechanizmus zastavenia tzv. "starých" (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona. Technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhujú zveriť súdnemu exekútorovi.
Okrem exekučného konania prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť povinného. Ak povinný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
Prečítajte si tiež: Pravidlá a výnimky zákazu zastavenia a státia
Prečítajte si tiež: Dôchodok po smrti manžela – čo robiť?