Vek odchodu do dôchodku v krajinách EÚ: Výzvy a perspektívy

Starnutie populácie predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelia krajiny Európskej únie. Tento trend má rozsiahle dôsledky pre ekonomiku, sociálne zabezpečenie a trh práce. Najčastejšie sa o vplyvoch starnutia populácie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. V kontexte Slovenska, kde sa očakáva, že podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ, je táto problematika obzvlášť akútna. Tento článok sa zameriava na analýzu veku odchodu do dôchodku v krajinách EÚ, s dôrazom na slovenské špecifiká a potenciálne riešenia.

Ekonomické dôsledky starnutia populácie

Starnutie populácie prináša so sebou celý rad ekonomických výziev. Jednou z kľúčových je spomalenie rastu potenciálu HDP. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno.

Ďalším významným faktorom je vplyv na trh práce. Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce. Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“.

Vplyv legislatívy na vek odchodu do dôchodku

Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%. Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje.

Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Potenciálne riešenia: Zrušenie zastropovania dôchodkového veku

Jedným z navrhovaných riešení na zmiernenie negatívnych dopadov starnutia populácie na trh práce je zrušenie zastropovania dôchodkového veku. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka. V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031 (kedy by efektívny penzijný vek naviazany na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podla súčasnej legislatívy).

Porovnanie s ostatnými krajinami EÚ

Je dôležité pozrieť sa na to, ako sa s problematikou starnutia populácie a veku odchodu do dôchodku vysporiadavajú ostatné krajiny EÚ. Mnohé z nich už prijali opatrenia na postupné zvyšovanie dôchodkového veku, naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, alebo podporu aktívneho starnutia a zamestnávania starších ľudí. Slovensko sa v tomto smere nachádza v oneskorení a potrebuje urýchlene prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili udržateľnosť dôchodkového systému a konkurencieschopnosť ekonomiky.

Prečítajte si tiež: VW a nový príspevok pre zamestnancov

Prečítajte si tiež: Sprievodca dôchodkom zo Švajčiarska

tags: #vek #odchodu #do #dôchodku #v #krajinách