Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Definícia, Vplyv na podnikanie a Ochrana pred dlhmi

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je významný inštitút slovenského občianskeho práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Tento článok sa zameriava na definíciu BSM, jeho vplyv na podnikanie jedného alebo oboch manželov a možnosti ochrany majetku pred potenciálnymi rizikami spojenými s podnikaním. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad problematiky, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov po odborníkov.

Vznik a definícia BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká automaticky uzavretím manželstva. Na jeho vznik sa už nevyžaduje vykonanie žiadneho ďalšieho právneho úkonu zo strany manželov. Upravené je v § 143 až § 151 Občianskeho zákonníka.

Predmetom BSM je v zásade všetok majetok nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich počas trvania manželstva. Patria sem predovšetkým príjmy zo závislej práce, podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho poistenia, odmeny za autorské diela a výnosy zo spoločného majetku. Do BSM nemožno zahrnúť družstvo.

Medzi základné charakteristiky BSM patrí:

• Spoločné a nerozdielne užívanie: Obaja manželia užívajú veci, ktoré patria do BSM, spoločne a nerozdielne.
• Rovnaké postavenie manželov: Z rovnakého postavenia manželov vyplýva, že obaja manželia užívajú veci, ktoré patria do BSM, spoločne a nerozdielne.
• Solidarita záväzkov: Z právnych úkonov, ktoré urobil hoci len jeden z manželov, sú zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že manželia môžu byť v postavení solidárnych dlžníkov (pasívna solidarita) alebo v postavení solidárnych veriteľov (aktívna solidarita).
• Zánik BSM: Trvanie BSM je úzko viazané na trvanie manželstva. Zánik manželstva spôsobuje aj zánik BSM.

BSM a podnikanie manželov

Pri podnikaní alebo vykonávaní inej zárobkovej činnosti môžu manželia využívať aj majetok, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve manželov. Ak jeden z manželov začne podnikať a na podnikanie chce využívať majetok patriaci do BSM, musí mať pred začatím podnikania súhlas druhého manžela. Zákon nestanovuje formu súhlasu. Môže ísť o písomný, ale aj ústny súhlas.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Využívanie majetku v BSM na podnikanie

Ak jeden z manželov začne podnikať a na podnikanie chce využívať majetok patriaci do BSM, musí mať pred začatím podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr.

Manželka dala ústny súhlas na využívanie majetku v BSM manželovi - podnikateľovi, ktorý majetok zaradil do obchodného majetku. Pri nakladaní s obchodným majetkom už podnikateľ ďalší súhlas nepotrebuje.

Zaradenie majetku do obchodného majetku

Ak jeden z manželov využíva hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť v BSM na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti a majetok zaradí do obchodného majetku, majetok naďalej ostáva v BSM. Ak ide o dlhodobý majetok, zaúčtuje ho v knihe dlhodobého majetku. Na účely účtovníctva majetok ocení podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou. Reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase jeho preradenia do obchodného majetku. Zákon o účtovníctve nevyžaduje preukázať stanovenie reprodukčnej obstarávacej ceny znaleckým posudkom. Podnikateľ by však mal vedieť preukázať spôsob stanovenia reprodukčnej obstarávacej ceny.

Keďže podnikateľ je vlastníkom dlhodobého majetku, podľa § 24 ods. 1 zákona o dani z príjmov spĺňa podmienku na daňové odpisovanie dlhodobého majetku a majetok môže odpisovať v súlade s § 24 ods. 5 ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny, ktorou môže byť obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena.

Príklad - Motorové vozidlo v BSM

Podnikateľ má v BSM motorové vozidlo, ktoré kúpil za 28 600 € v roku 2010. Od 1. 4. 2012 ho zaradil do obchodného majetku. Pre účely účtovníctva motorové vozidlo ocení reprodukčnou obstarávacou cenou na základe zistenia predajných cien rovnakých motorových vozidiel v autobazároch. Pre účely daňového odpisovania bude vstupnou cenou obstarávacia cena vo výške 28 600 €. Z tejto ceny bude počítať daňové odpisy. Pri zaradení motorového vozidla do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky pri rovnomernom odpisovaní je ročný odpis vo výške 7 150 €. Za roky 2010 a 2011 si ho uplatniť nemôže. Do daňových výdavkov si uplatní ročný daňový odpis za roky 2012 a 2013 za predpokladu, že motorové vozidlo využíva výlučne na podnikateľské účely. V prípade, že motorové vozidlo využíva aj na súkromné účely, musí uplatniť postup podľa § 24 ods.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Príjem z predaja majetku v BSM

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom. Ak podnikateľ predá majetok, o ktorom účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie, príjem z predaja patrí medzi príjmy z podnikania alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Týka sa to aj majetku nadobudnutého do BSM a zaradeného do obchodného majetku. Pri predaji odpisovaného hmotného majetku je zostatková cena predávaného majetku v zmysle § 19 ods. 3 písm.

Príklad - Predaj motorového vozidla v BSM

Podnikateľ predá motorové vozidlo v BSM, ktoré mal zaradené v obchodom majetku. Motorové vozidlo využíval výlučne na podnikateľské účely. Pri zdaňovaní príjmu z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zaradené do obchodného majetku a ktoré podnikateľ využíval na podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, alebo prenajímal len sčasti, je potrebné postupovať podľa § 4 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Príklad - Predaj rodinného domu v BSM

Podnikateľ polovicu rodinného domu nadobudnutého v roku 2008 využíval na podnikanie. O tejto časti účtoval ako o obchodnom majetku. V roku 2012 rodinný dom predá za 45 tis. €. Keďže nejde o príjem oslobodený od dane, v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov bude povinný sumu 22,5 tis. €, t. j. polovicu príjmu z predaja, zahrnúť do základu dane z príjmov podľa § 6.

Využívanie majetku v BSM oboma manželmi - podnikateľmi

Ak obaja manželia - podnikatelia, využívajú hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, mali by postupovať podľa § 6 ods. 17 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého si uvedený majetok, ktorý využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona, do obchodného majetku zahrnie jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku si rozdelia medzi seba v pomere, v akom majetok využívajú pri svojej činnosti.

Príklad - Osobné motorové vozidlo využívané oboma manželmi

Manželia nadobudli osobné motorové vozidlo do BSM. Obidvaja podnikajú a vozidlo využívajú obidvaja aj na podnikanie. Rozhodnutie o tom, ktorý z manželov vozidlo zaradí do obchodného majetku, je vecou ich vzájomnej dohody, zaradiť ho obidvaja nemôžu. Motorové vozidlo zaradil manžel, ktorý v priebehu účtovného obdobia účtuje o všetkých výdavkoch v súvislosti s prevádzkou a údržbou vozidla, okrem spotreby pohonných látok. Kritériom na určenie pomeru využívania motorového vozidla na samostatné podnikanie obidvoch manželov, prípadne aj na súkromné účely je počet najazdených kilometrov každým z nich. V závislosti od percentuálneho podielu na odjazdených kilometroch si rozdelia všetky výdavky (odpisy, poistné, výdavky na opravy a údržbu a pod.). Pri využívaní motorového vozidla aj na osobnú spotrebu výdavky vrátane odpisov si rozdelia rovnakým spôsobom, pričom ale najprv z výdavkov vylúčia výdavky súvisiace s používaním motorového vozidla na osobnú spotrebu. Výdavky na spotrebované pohonné látky si v závislosti od najazdených kilometrov uplatňuje každý samostatne v súlade s § 19 ods. 2 písm.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

Príklad - Nehnuteľnosť v BSM využívaná oboma manželmi

Obidvaja manželia samostatne podnikajú. Nehnuteľnosť v BSM využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti. Kritériom na určenie pomeru využívania je plocha využívanej nehnuteľnosti. Manžel využíva 60 % a manželka 40 %. Nehnuteľnosť má v obchodnom majetku zaradenú manžel. Manželia sa rozhodli nehnuteľnosť predať. Predajná cena bola 330 900 €. Rovnako ako výdavky súvisiace s využívaním nehnuteľnosti (elektrina, voda, plyn, poistné, odpisy a pod.), aj príjem z predaja si rozdelia v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívali. Manžel si do zdaniteľného príjmu zahrnie 198 540 € a manželka 132 360 €.

Využívanie majetku v BSM bez zaradenia do obchodného majetku

Podnikateľ môže pri podnikaní využívať aj majetok v BSM, ktorý do obchodného majetku nezaradí. Typickým príkladom je využívanie osobného motorového vozidla na podnikanie. Podnikateľ, ktorý motorové vozidlo nezahrnie do obchodného majetku, je oprávnený toto vozidlo používať v súvislosti s činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva a v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov si do daňových výdavkov môže uplatňovať základnú náhradu za každý kilometer jazdy a za spotrebované pohonné látky podľa cien v čase nákupu. Základnou podmienkou uplatnenia daňových výdavkov je, že musí ísť o vlastné motorové vozidlo, ktoré nie je zaradené do obchodného majetku. Pokiaľ je motorové vozidlo v BSM, považuje sa za vlastné u oboch manželov.

Príklad - Osobné motorové vozidlo v BSM nevyužívané na podnikanie

Manželia majú v BSM osobné motorové vozidlo. Ako držiteľ vozidla je v technickom preukaze zapísaný manžel, ktorý nepodniká. Manželka podniká a príležitostne motorové vozidlo využíva v súvislosti s podnikaním, v obchodnom majetku ho zaradené nemá. Keďže ide o vozidlo v BSM, je považované za vlastné. Údaj v technickom preukaze nepreukazuje vlastnícke právo.

Majetok v podielovom spoluvlastníctve

Manželia za trvania manželstva môžu nadobudnúť majetok aj do podielového spoluvlastníctva, napr. dedičstvom alebo darovaním. Ak takto získaný majetok využíva na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti jeden z manželov, zaradí ho do obchodného majetku vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu.

Príklad - Osobné motorové vozidlo v podielovom spoluvlastníctve

Rodič jedného z manželov odkázal závetom obom manželom osobné motorové vozidlo. Vozidlo sa stalo podielovým spoluvlastníctvom oboch manželov. Obidvaja manželia nadobudnuté motorové vozidlo používajú na podnikateľské účely. Do obchodného majetku ho zaradí každý z manželov vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Odpisy majetku môžu uplatňovať do daňových výdavkov každý zo svojho spoluvlastníckeho podielu vstupnej ceny v súlade s § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Keďže manželia nepodnikajú spoločne, ostatné výdavky súvisiace s využívaním motorového vozidla na podnikanie si nemusia deliť v závislosti od spoluvlastníckych podielov, ale môžu si ich deliť v pomere, v akom vozidlo využívajú. Výdavky na spotrebované pohonné látky si v závislosti od najazdených kilometrov uplatňuje každý samostatne v súlade s § 19 ods. 2 písm.

Zúženie alebo zrušenie BSM

Pri zúžení alebo zrušení BSM počas trvania manželstva alebo pri nadobudnutí majetku pred uzatvorením manželstva sú konkrétne hmotné veci a nehnuteľnosti vo vlastníctve niektorého z manželov. V praxi sa môže stať, že vec, ktorú vlastní jeden z manželov, bude na podnikanie využívať aj druhý z manželov. V takýchto prípadoch si používanie vecí, ktoré nie sú v BSM, musia dohodnúť dohodou, resp.

Príklad - Zrušenie BSM a využívanie majetku druhým manželom

Manželia mali v BSM osobné motorové vozidlo. Keď manžel začal podnikať, BSM rozhodnutím súdu zrušili, vlastníkom motorového vozidla sa stal manžel a zaradil si ho do obchodného majetku. Podnikať začala aj manželka a využíva aj manželovo motorové vozidlo. používanie motorového vozidla si manželia upravia napr. zmluvou o nájme dopravného prostriedku, pričom v dohodnutej cene nájmu zohľadnia všetky prevádzkové náklady vrátane odpisov, okrem výdavkov na pohonné látky. Príjem z prenájmu bude pre manžela zdaniteľným príjmom.

Zdaňovanie príjmov z BSM nevyužívaných na podnikanie

Zdaňovanie príjmov manželov plynúcich na základe ich BSM, nevyužívaných na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti upravuje § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Príjmy podľa § 6 ods. 3 - príjmy z prenájmu, príjmy podľa § 7 - príjmy z kapitálového majetku a príjmy podľa § 8 - ostatné príjmy, ktoré plynú manželom z ich BSM, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahrnujú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov.

Príklad - Prenájom nehnuteľnosti v BSM

Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v BSM. Príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môžu zdaniť v rovnakom pomere, prípadne sa dohodnúť na inom pomere. V rovnakom pomere do základu dane zahrnú aj výdavky, ktoré mali v súvislosti s prenájmom. Dohoda na inom pomere z dôvodu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane u niektorého z manželov už nemá opodstatnenie, pretože z príjmov podľa § 6 ods. Toto ustanovenie zákona je možné uplatniť len pri BSM. Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve. Príjem z prenájmu si musia rozdeliť v závislosti od výšky spoluvlastníckeho podielu.

Vyradenie majetku z obchodného majetku

Podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, že hnuteľný a nehnuteľný majetok zaradený v obchodnom majetku vyradí a preradí do osobného užívania. Zostatková cena majetku pri jeho preradení do osobného užívania nie je uznaným daňovým výdavkom, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Preradenie z obchodného majetku do osobného užívania je potrebné posúdiť aj z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Základom dane podľa § 22 ods. 5 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý, pri odpisovanom majetku daňová zostatková cena zistená podľa zákona o dani z príjmov. Podľa § 42 zákona o DPH je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane, od dane oslobodené.

Príklad - Preradenie osobného motorového vozidla do osobného užívania

Podnikateľ sa rozhodol, že z obchodného majetku do osobného užívania preradí osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudol v roku 2011 v cene 28 000 € + 5 600 DPH. Pri nadobudnutí daň odpočítal a motorové vozidlo rovnomerne odpisoval. Pri preradení do osobného užívania mu vzniká daňová povinnosť a základom dane je zostatková cena motorového vozidla vo výške 21 000 €. Podnikateľ je povinný odviesť DPH vo výške 4 200 €. Ak podnikateľ majetok, ktorý preradil z obchodného majetku do osobného užívania, predá do piatich rokov od preradenia do osobného užívania, príjem z predaja bude predstavovať zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm.

Rušenie BSM

Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť (§ 148a ods. 2 OZ). Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ.

V aplikačnej praxi sa vyskytol tiež prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom.

Ochrana majetku v BSM pred dlhmi podnikateľa

Podnikanie je vždy spojené s rizikom a potenciálnymi dlhmi. Preto je dôležité vedieť, ako chrániť majetok v BSM pred veriteľmi jedného z manželov - podnikateľa.

Pohľadávky veriteľov a BSM

Základné pravidlo je jednoduché: Ak pohľadávka veriteľa vznikla za trvania manželstva proti jednému z manželov, môže sa veriteľ uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM (§ 147 ods. 1 OZ). Z pohľadu veriteľa preto často nezáleží na tom, či zmluvu o úvere, leasingovej zmluve či ručiteľskom vyhlásení podpísal len jeden z manželov.

V judikatúre sa opakovane zdôrazňuje, že nepriaznivé dôsledky exekučného postihu majetku patriaceho do BSM pre toho manžela, ktorý nie je dlžníkom, sú dôsledkom samotnej existencie BSM - nejde o rozpor s dobrými mravmi, ale o zákonom predpokladanú situáciu vyplývajúcu z § 147 Občianskeho zákonníka. Inými slovami, ak trvá BSM, manžel, ktorý nie je dlžníkom, musí „strpieť“, že veriteľ druhého manžela môže siahnuť aj na spoločný majetok.

Výnimky z pravidla

Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, nemôže uspokojiť z majetku patriaceho do BSM, ak ide o pohľadávku:

• vzniknutú proti manželovi, ktorý nepodniká, v súvislosti s jeho výlučným majetkom,
• vzniknutú proti manželovi, ktorý podniká, v súvislosti s jeho podnikaním, ak druhý manžel s týmto podnikaním nesúhlasil.

Exekúcia a BSM

Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z. z.) osobitne rieši situáciu, keď exekúcia zasahuje majetok patriaci do BSM. Podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, manžel povinného má v exekučnom konaní postavenie účastníka, ak sa exekúcia vedie postihnutím BSM. Zároveň platí dôležité pravidlo, že ak exekútor určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v BSM, neskoršie vyporiadanie BSM (napríklad dohoda alebo rozsudok po rozvode) už nemá právne účinky voči oprávnenému (§ 35 ods. 3 Exekučného poriadku).

Daňová exekúcia a BSM

Osobitnú úpravu nájdeme aj v daňovom poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.). Zároveň však platí, že ak bolo BSM do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania už vyporiadané (dohodou alebo rozhodnutím súdu), alebo manžel preukáže, že majetok nepatril do BSM, daňová exekúcia sa na tento majetok nevzťahuje.

Možnosti ochrany majetku v BSM

Občiansky zákonník umožňuje manželom dohodnúť sa, že rozsah BSM bude užší alebo širší, než určuje zákon, prípadne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku (§ 143a ods. 1 OZ). Takáto dohoda môže napríklad vylúčiť z BSM určitý majetok alebo určitý typ príjmov, prípadne nastaviť režim, pri ktorom dlhy z podnikania jedného manžela nebudú ohrozovať spoločný majetok.

Zákon zároveň chráni tretie osoby - veriteľ sa môže takouto dohodou „nechať prekvapiť“ len vtedy, ak o nej vedel.

Ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, druhý manžel môže navrhnúť súdu, aby BSM zrušil (§ 148a ods. 2 OZ). Po zrušení BSM je nutné vykonať jeho vyporiadanie (§ 149 a § 150 OZ). Ak sa tak nestane do troch rokov, zákon predpokladá zákonné vyporiadanie: hnuteľné veci, ktoré manželia používajú každý sám, prechádzajú do ich výlučného vlastníctva, ostatný majetok a práva sú v podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi (§ 149 ods. 4 OZ).

Aktívny postup pri ochrane vlastníckeho práva

Ústavný súd opakovane poukazuje na význam aktívneho postupu pri ochrane vlastníckeho práva - ak dotknutá osoba nevyužije dostupné opravné či obranné prostriedky, jej možnosti domáhať sa ochrany spätne sú výrazne obmedzené.

Časté omyly a mýty

• Mýtus: Rozvod automaticky chráni majetok v BSM pred dlhmi jedného z manželov. Ako sme uviedli, § 147 OZ umožňuje uspokojiť pohľadávku veriteľa jedného z manželov aj z majetku v BSM. Rozvod síce do budúcna BSM zruší, ale podľa Exekučného poriadku neskoršie vyporiadanie BSM nemá účinky voči oprávnenému, ak už exekúcia majetok v BSM postihuje (§ 35 ods. 3 Exekučného poriadku).

• Mýtus: Prevod majetku na druhého manžela pred exekúciou je účinné riešenie. Účelové prevody majetku v čase, keď dlžník už má veriteľov a hrozí exekúcia, môžu byť napadnuteľné (napríklad odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom alebo exekučnom konaní). Ide o vysoko rizikové riešenie, ktoré môže viesť k ďalším sporom a v krajnom prípade aj k trestnoprávnym dôsledkom.

Dôležitosť formálnych náležitostí

Rešpekt k formalitám je kľúčový - dohody o zúžení, rozšírení či vyhradení vzniku BSM musia mať formu notárskej zápisnice; inak nemajú právne účinky a nechránia manželov ani voči veriteľom (§ 143a ods. 3 OZ).

Základné práva a povinnosti manželov v BSM

Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tvorený vzájomnými právami a povinnosťami manželov, ktoré upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 144 až 147. Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zhoduje s obsahom vlastníckeho práva jednotlivca (pozri § 123 OZ). V rámci bezpodielového spoluvlastníctva tak vznikajú vzájomne práva a povinnosti medzi manželmi ako spoluvlastníkmi a tiež práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov voči tretím osobám. V súvislosti s obsahom BSM hovoríme teda o dvoch skupinách vzťahov. Prvú tvoria práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov navzájom. Túto skupinu vzťahov upravujú ustanovenia § 144 OZ a § 146 OZ.

#

tags: #zavazok #a #bezpodielove #spoluvlastnictvo #definicia