Zavazok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu: Definícia a aspekty

Zmluva o predaji podniku je upravená v § 476 až § 488 Obchodného zákonníka, pričom v súlade s § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. V tomto článku sa zameriame na povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v kontexte zmluvy o predaji podniku, pričom zohľadníme právny stav od 1. januára do 31. decembra. Dátum publikácie bol 20. apríla.

Definícia kúpnej ceny v zmluve o predaji podniku

V súlade s citovanými ustanoveniami zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.Podľa § 482 Obchodného zákonníka o kúpnej cene, podľa ktorého sa predpokladá, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie, má len dispozitívny charakter.

Právne aspekty zmluvy o predaji podniku

Zmluva o predaji podniku vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Prechádzajú teda aj práva a záväzky z existujúcich právnych vzťahov, napríklad práva a záväzky z nájomných zmlúv, poistných zmlúv a iných zmlúv, a to bez súhlasu druhej strany. Kupujúci vstupuje v týchto vzťahoch do postavenia predávajúceho.

Prevzatie peňažných záväzkov kupujúcim znamená pre predávajúceho skutočnosť, že sa zbaví povinnosti zaplatiť dlh, pričom kupujúci sa stáva zaviazaným namiesto predávajúceho. Na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Na úpravu prechodu záväzkov predávajúceho na kupujúceho sa teda nevzťahujú ustanovenia § 531 a nasl. Obchodného zákonníka.

Na kupujúceho však neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu, teda ktoré vznikli na základe právnych noriem verejného práva. Predmetom prechodu nie je živnostenské alebo iné oprávnenie predávajúceho na podnikateľskú činnosť. Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami § 524 a nasl. Obchodného zákonníka o postúpení pohľadávky. V rámci predaja podniku prechádzajú na kupujúceho aj všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku, okrem práv, ktorých prechod by odporoval zmluve o výkone týchto práv alebo ich povahe.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Odovzdanie a prevzatie podniku

Ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Predaj podniku alebo jeho časti sa zapisuje do obchodného registra, pokiaľ je predávajúci osobou zapísanou v obchodnom registri. Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji.

Účtovné aspekty predaja a kúpy podniku

Pri predaji podniku alebo jeho časti sa v účtovníctve predávajúceho účtuje predávaný majetok podniku alebo jeho časti na ťarchu účtu 588 - Ostatné mimoriadne náklady a záväzky v prospech účtu 688 - Ostatné mimoriadne výnosy. Predajná cena sa účtuje na ťarchu účtu 371 - Pohľadávky z predaja podniku v prospech účtu 688 - Ostatné mimoriadne výnosy. Rozdiel účtov 588 - Ostatné mimoriadne náklady a 688 - Ostatné mimoriadne výnosy vyjadruje zisk alebo stratu z predaja podniku. Účtovanie predaja podniku u predávajúceho sa zobrazí v rámci bežného účtovného obdobia.

Kupovaný majetok podniku alebo jeho časti sa v účtovníctve kupujúceho účtuje na ťarchu príslušných účtov majetku a prevzaté záväzky v prospech príslušných účtov záväzkov. Kúpna cena sa zaúčtuje v prospech účtu 372 - Záväzky z kúpy podniku.

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Účtovanie pri predaji a kúpe podniku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa postupov účtovania ustanovených opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov nadväzuje na úpravu predaja podniku v § 17a zákona č. 595/2003 Z. z. Jednotlivé zložky podniku alebo jeho časti ocení kupujúci reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o účtovníctve. Reálnou hodnotou na účely účtovníctva sa podľa § 27 ods. c) ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 203/2011 Z. z. d) hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm.

Z uvedenej definície reálnej hodnoty vyplýva, že pre daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pripadá do úvahy ocenenie len podľa písm. a) a b), t. j. Trhová cena na účely zákona o účtovníctve je definovaná v § 27 ods. 3 až 5 zákona o účtovníctve. Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý je definovaný v § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve ako súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal. Podľa § 27 ods. Samotný iný odborný odhad nie je bližšie v zákone o účtovníctve špecifikovaný. Musí spĺňať podmienku možnosti odborného posúdenia reálnej hodnoty iným odborníkom, preto ak sa nepoužije znalecký posudok, môže sa za odborný odhad považovať stanovenie reálnej hodnoty znalcom pre daný majetok. V niektorých prípadoch sa môže využiť stanovenie odborného odhadu napríklad audítorom.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Goodwill a opravné položky

Ak kupujúci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zaplatí za kupovaný podnik inú sumu (vyššiu alebo nižšiu), ako je reálna hodnota podniku, považuje sa tento rozdiel za goodwill alebo záporný goodwill. Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok a definícia a spôsob jeho účtovania je upravený v § 37 ods. 8 až 14 postupov účtovania. V súvislosti s kúpou podniku u kupujúceho sa účtuje goodwill ako rozdiel medzi vyššou kúpnou cenou a reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho. Goodwill sa účtuje na ťarchu účtu 015 - Goodwill pri kúpe podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena vyššia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku.

Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve osobitným spôsobom upravujú účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku alebo jeho časti v knihe dlhodobého majetku. Podľa § 16a postupov účtovania opravná položka k nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. V knihe dlhodobého majetku sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku ako aktívna alebo pasívna a odpisuje sa rovnomerne počas siedmich rokov. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v členení na prevádzkovú réžiu.

Daňové aspekty predaja a kúpy podniku

Postup pri vyčíslení základu dane z príjmov pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti je od 1. januára 2010 upravený v § 17a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“). u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov, t. j.

Daňové aspekty v jednoduchom účtovníctve

Postup pri vyčíslení základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je ustanovený v § 17a ods. V súlade s § 17a ods. 8 zákona o dani z príjmov úpravu základu dane spôsobom podľa § 17a ods. 1 citovaného zákona daňovník predávajúci podnik vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. Celková úprava základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri predaji podniku je závislá aj od skutočnosti, či u daňovníka predajom podniku dôjde ku skončeniu podnikateľskej činnosti, alebo daňovník pokračuje ďalej v inej činnosti.

Ak u daňovníka po predaji podniku dochádza ku skončeniu podnikateľskej činnosti, pričom v rámci predaja podniku nepredal všetky záväzky, pohľadávky, zásoby atď., musí ku dňu skončenia podnikania postupovať nielen podľa § 17a ods. 1 zákona o dani z príjmov, ale je povinný upraviť základ dane aj podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Tieto úpravy základu dane vykoná daňovník v rámci účtovných uzávierkových operácií pri zostavovaní účtovnej závierky ku dňu skončenia podnikania. V prípade, ak daňovník pri predaji podniku neskončil svoju podnikateľskú činnosť, úpravy základu dane v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti podľa § 17a ods.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

Daňovník predávajúci podnik, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, bez ohľadu na to, či skončil podnikanie alebo neskončil podnikanie, upravuje kúpnu cenu predávaného podniku v súlade s § 17a ods. 1 zákona o dani z príjmov, a to v rámci účtovných uzávierkových operácií pri zostavovaní účtovnej závierky. nevyčerpané rezervy podľa § 20 ods. 9 písm. Hodnota záväzkov, ktorú preberá kupujúci, sa u predávajúceho pripočíta k celkovej kúpnej cene podniku. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uplatňuje do daňových výdavkov v súlade s § 20 ods. účelovú finančnú rezervu tvorenú podľa zákona č. 514/2008 Z. z.

Podľa § 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Tvorba rezervy sa účtuje ako výdavok zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení na prevádzkovú réžiu. Vytvorená opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku (aktívna alebo pasívna) sa podľa § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov zahŕňa do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, t. j. podľa § 16 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve počas 15 rokov. Od 1. januára 2010 môže pri kúpe podniku alebo jeho časti vzniknúť len opravná položka k nadobudnutému majetku podľa § 16a postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, ktorou treba rozumieť rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky.

Ak daňovník predávajúci podnik v minulosti podnik kúpil, potom o prípadnú zostatkovú hodnotu opravnej položky k nadobudnutému majetku upraví (zvýši, resp. Ak súčasťou predávaného podniku je hmotný a nehmotný majetok, za daňový výdavok sa považuje podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov aj zostatková cena tohto majetku. Hodnota prevádzaných zásob, ktoré boli predávajúcim uhradené už pri predaji podniku, neznižujú základ dane (kúpnu cenu), pretože ju daňovník mal už uplatnenú vo výdavkoch. V prípade, ak predáva aj zásoby, ktoré neboli pred predajom uhradené, o tieto záväzky si môže znížiť kúpnu cenu predávaného podniku. V prípade vlastných pohľadávok je príjem z ich predaja súčasťou kúpnej ceny celého podniku a nie je podstatné, za akú cenu boli skutočne predané. Preto sa ustanovenie § 17 ods. 12 zákona o dani z príjmov o úprave základu dane pri postúpení pohľadávky v danom prípade aplikovať nemôže.

Navyše, základ dane daňovníka sa pri predaji podniku upravuje len o tie položky, ktoré sú vymedzené v § 17a ods. 1 zákona o dani z príjmov, to znamená, že o menovitú hodnotu vlastných pohľadávok daňovník dohodnutú kúpnu cenu nezvyšuje, pretože takáto úprava dohodnutej kúpnej ceny z citovaného ustanovenia nevyplýva. Príjem z predaja obstaraných pohľadávok (nadobudnutých postúpením - kúpou) sa posudzuje rovnako ako pri predávanej vlastnej pohľadávke, t. j. je súčasťou kúpnej ceny celého podniku, resp. jeho časti. Čo sa týka výdavku k tejto pohľadávke, ide o výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky, ktorý si daňovník uplatní v plnej výške, tak ako ju kúpil - skutočne zaplatil pri obstaraní tejto pohľadávky, a to v zdaňovacom období, v ktorom túto pohľadávku predal ako súčasť podniku. Ak sú teda nadobudnuté pohľadávky predávané ako súčasť podniku, nepostupuje sa pri ich zdanení a uplatnení výdavku podľa § 17 ods. Hodnota pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem (napr.

Príklad

Podnikateľ FO predá svoju predajňu nábytku. Zmluva o predaji podniku nadobúda účinnosť 30. 11. 2012. Predávajúci chce zároveň k 31. 12. 2012 ukončiť aj svoju podnikateľskú činnosť a zrušiť svoje živnostenské oprávnenie. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene 92 000 €. ZC - výdavok ovplyv. ZC - výdavok ovplyv. OC - výdavok ovplyv. Príjem - výdavok ovpl. Príjem - výdavok ovpl.

Úprava základu dane podľa § 17a ods. 1 ZDP k 31. 12. (nedochádza ku skončeniu podnikania ku dňu účinnosti zmluvy, ale až k 31. 12. Úprava základu dane cez účtovné uzávierkové operácie je v sume 1 000 €, t. j. kúpna cena 92 000 € bude cez účtovné uzávierkové operácie znížená celkom o 1 000 €. Úprava základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP k 31. 12.

Daňové aspekty u kupujúceho

Podľa § 17a ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ocení majetok podniku alebo jeho časť reálnou hodnotou aj na účely zákona o dani z príjmov. Hmotný majetok a nehmotný majetok získaný kúpou podniku, ocenený reálnou hodnotou daňovník kupujúci podnik odpisuje ako novoobstaraný majetok v súlade s § 26 zákona o dani z príjmov. Po ocenení majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zaúčtuje majetok ocenený reálnou hodnotou do jednotlivých účtovných kníh. V dôsledku ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou účtuje daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o opravnej položke k nadobudnutému majetku.

Opravnou položkou k nadobudnutému majetku sa podľa § 16a postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve rozumie rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. Účtuje sa o nej v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. Môže byť aktívna alebo pasívna, a to podľa toho, či kúpna cena je vyššia alebo nižšia od reálnej hodnoty majetku. Aktívna opravná položka k nadobudnutému majetku vzniká, ak je kúpna cena vyššia ako reálna hodnota, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. V tomto prípade sa do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane napr. prostredníctvom odpisov dlhodobého majetku z reálnej hodnoty dostane nižšia čiastka, ako za podnik účtovná jednotka zaplatila. Ak je kúpna cena podniku alebo jeho časti nižšia ako reálna hodnota, ktorou sa majetok a záväzky ocenia v účtovní… Vzniká nám tzv.

Kúpna zmluva a jej náležitosti

Kúpna zmluva je právne záväzný dokument, ktorý dáva obidvom stranám zmluvy určité práva a povinnosti. Zaujímavosťou je, že právna úprava kúpnej zmluvy je zakotvená v Obchodnom aj Občianskom zákonníku. Rozdiel spočíva najmä v tom, že kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú spravidla aspoň dvaja podnikatelia medzi sebou, kým pri kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka vystupujú jeden alebo viacerí nepodnikatelia. Sú prípady, kedy je pre predávajúceho vhodnejšie uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka a to vzhľadom na to, že v takomto prípade môže niesť zodpovednosť iba za vady, ktoré má vec pri prevzatí a nie za vady, ktoré sa vyskytnú neskôr (pokiaľ nejde o vady spôsobené porušením povinnosti predávajúceho). Samozrejme nesmie však ísť o spotrebiteľský vzťah a teda, ak jedna strana koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (podnikateľ) a druhá strana nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Takýto spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi predpismi občianskeho práva a to aj v prípade, ak by si zmluvné strany v zmluve výslovne dohodli použitie Obchodného zákonníka.

V obidvoch prípadoch však pri kúpnej zmluve rozoznávame dve zmluvné strany, ktorými sú predávajúci a kupujúci. Základnou povinnosťou predávajúceho je odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy, pričom kupujúci je následne povinný daný predmet prevziať a zaplatiť za neho kúpnu cenu. Predmetom zmluvy môže byť napríklad nehnuteľnosť, automobil, pozemok, alebo iný hnuteľný majetok, pričom musí byť v zmluve jasne vymedzený, aby nebolo možné ho zameniť. označenie zmluvných strán, t.j. Pozor v špeciálnych prípadoch, napr. V prípade, že dôjde k porušeniu kúpnej zmluvy zo strany jednej alebo obidvoch strán, môže druhá strana požadovať sankcie: náhradu škody, zmluvnú pokutu, atď. Je dôležité, aby boli podmienky kúpnej zmluvy jasne stanovené, a aby boli obidve strany s nimi oboznámené. Spory vyplývajúce z nejednoznačných, nepresných či nesprávnych ustanovení kúpnej zmluvy bývajú totižto medzi zmluvnými stranami pomerne časté. Preto Vám odporúčame ponechať vypracovanie kúpnych zmlúv na odborníkov alebo minimálne sa s nimi pri vypracovávaní zmluvy poradiť. Zákon č. 40/1964 Zb. Zákon č. 513/1991 Zb.

V praxi kúpna zmluva predstavuje jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. Na základe tejto zmluvy dochádza k zmene vlastníckych práv k hnuteľným veciam z predávajúceho na kupujúceho. Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy sú uvedené už v jej legálnej definícii. Ide pritom o náležitosti, bez ktorých by sme nemohli hovoriť o kúpnej zmluve. Ide o prvú podstatnú náležitosť pri kúpnej zmluve, pretože bez určenia zmluvných strán by zmluva logicky nemohla byť určitým právnym úkonom z dôvodu, že by nebolo jasné, kto je zaviazaný na plnenie povinností zo zmluvy vyplývajúcich.

Subjekty kúpnej zmluvy

Subjektami kúpnej zmluvy môžu byť:

• a) podnikatelia,
• b) štát, samosprávne územné celky a iné verejné inštitúcie,
• c) fyzické alebo právnické osoby bez ohľadu na skutočnosť, či sú podnikateľmi, ak si písomne zvolili Obchodný zákonník za právny predpis, ktorému podriaďujú svoj záväzkovo-právny vzťah.

Na tomto mieste by bolo vhodné charakterizovať si, kto je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka. Za podnikateľa sa považuje teda osoba zapísaná v obchodnom registri, to znamená všetky obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon (ako napríklad zákon o štátnom podniku), zahraničné osoby (teda fyzické osoby s bydliskom alebo právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a to za predpokladu, že majú svoj podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na územi Slovenskej republiky) a nakoniec fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá je podnikateľom a do obchodného registra sa zapíše na vlastnú žiadosť.

Treba si pritom uvedomiť, že ide iba o formálne kritérium, pretože za podnikateľa sa považuje aj osoba, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ale je zapísaná v obchodnom registri. Za podnikateľa musíme ďalej považovať osobu, ktorá podniká na základe zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon, teda na základe získania živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie má podobu živnostenského listu, prípadne koncesnej listiny. Rozdiel je v podmienkach pre získanie týchto oprávnení. Na základe živnostenského listu je podnikateľ oprávnený prevádzkovať ohlasovacie živnosti a oprávnenie vzniká dňom ohlásenia na príslušný úrad.

Podnikateľom je taktiež osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Príkladom môžu byť advokáti, notári, znalci alebo lekár. No a nakoniec za podnikateľa podľa Obchodného zákonníka považujeme fyzickú osobu, ktorá sa zaoberá realizáciou poľnohospodárskej výroby a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Pri uzatváraní právnych úkonov je nutné, aby podnikateľ vystupoval pod svojím obchodným menom, a to tak, ako ho má uvedené v obchodnom registri. Toto je nevyhnutné z dôvodu presnej identifikácie zmluvnej strany v tom-ktorom konkrétnom úkone, pretože akákoľvek zmena oproti registrovanému tvaru v obchodnom mene môže mať nepriaznivé následky pre platnosť zmluvy. To znamená, že aj drobná zmena v obchodnom mene má za následok skutočnosť, či už ide o ten konkrétny subjekt, s ktorým má byť zmluva uzatvorená. Trošku zložitejšia je situácia pri podnikateľovi - fyzickej osobe. Takýto podnikateľ používa ako obchodné meno svoje meno a priezvisko, ktoré môže dotvoriť dodatkom, ktorý je taktiež zapísaný v obchodnom registri.

Na základe zvyklostí sa fyzické osoby pre lepšiu identifikáciu označujú aj uvedením čísla svojho občianskeho preukazu, avšak tento doklad sa po určitom čase mení, a tým sa mení aj jeho číslo. Je teda jasné, že v našich podmienkach sa fyzická osoba najlepšie konkretizuje pomocou svojho rodného čísla, ktoré je jedinečné. S presným označením zmluvných strán úzko súvisí aj označenie osoby, ktorá za zmluvnú stranu koná. Považujeme za žiaduce, aby bol konajúci jasne definovaný, nech sa dá jednoznačne overiť, či má oprávnenie zaväzovať podnikateľa teda či je členom štatutárneho orgánu podnikateľa alebo prokuristom.

Štát, samosprávne územné celky a iné verejné inštitúcie ako také nie sú podnikateľom, môžu sa však zúčastňovať na obchodoch podľa Obchodného zákonníka, ak zabezpečujú verejnú potrebu. Podnikatelia pritom vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Rovnakú pozíciu majú aj štátne organizácie (napríklad školy), ktoré sa môžu zapájať do podnikateľských aktivít, a pritom zabezpečujú verejnú potrebu. Zabezpečovanie verejných potrieb sa posudzuje podľa celkového obsahu zmluvy.

Pôsobnosť Obchodného zákonníka možno rozšíriť dohodou zmluvných strán na základe ustanovení § 262 tak, že jeho príslušnými ustanoveniami môžu svoj zmluvný vzťah spravovať aj osoby, ktoré nie sú uvedené v § 261 Obchodného zákonníka.

#

tags: #zavazok #kupujuceho #zaplatit #kupnu #cenu #definicia