Má zamestnávateľ nárok na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca? Podmienky a aspekty.

Vzdelávanie zamestnancov je dôležitou súčasťou rozvoja každej organizácie. Zamestnávatelia často investujú do kurzov a školení pre svojich zamestnancov, aby zvýšili ich kvalifikáciu, produktivitu a celkovú hodnotu pre spoločnosť. Avšak, otázka, či má zamestnávateľ nárok na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca, je komplexná a závisí od rôznych faktorov, ako sú legislatíva, interné pravidlá spoločnosti a dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré ovplyvňujú nárok zamestnávateľa na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca, s dôrazom na slovenskú legislatívu a relevantné ustanovenia Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.

Vzdelávanie zamestnancov v kontexte slovenskej legislatívy

Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o dani z príjmov, upravuje oblasť vzdelávania zamestnancov a s tým súvisiace nároky a povinnosti zamestnávateľov. Podľa § 153 Zákonníka práce sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zákonník práce rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov.

Prehlbovanie kvalifikácie

Prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov je sústavné udržiavanie, prehlbovanie a obnovovanie kvalifikácie potrebnej na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť zamestnanca na takomto vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý mu patrí mzda. V súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie vznikajú zamestnávateľovi 3 druhy výdavkov, ktoré sa zároveň považujú aj za daňové výdavky:

• Mzda zamestnanca za výkon práce.
• Úhrada poplatkov za školenia, kurzy a pod.
• Náhrada cestovných výdavkov, ak sa prehlbovanie kvalifikácie vykonáva na inom mieste, než je pravidelné pracovisko zamestnanca.

Príkladom prehlbovania kvalifikácie je vyslanie mzdovej účtovníčky na školenie k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zvyšovaním kvalifikácie je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní. Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu uvedenom v § 140 ods. 3 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Pretože súhlas zamestnávateľa so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca je spojený s vynaložením výdavkov zo strany zamestnávateľa, je v záujme zamestnávateľa, aby mu tieto náklady boli zo strany zamestnanca kompenzované odpracovaním určitého počtu rokov u zamestnávateľa, resp. úhradou nákladov vynaložených na zvýšenie jeho kvalifikácie. Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V dohode sa musí uviesť:

• druh kvalifikácie a spôsob jej získania,
• doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po skončení zvyšovania kvalifikácie,
• druhy nákladov, ktoré bude zamestnávateľ znášať, a ich celková suma,
• aké sú povinnosti zamestnanca, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov.

Daňové aspekty vzdelávania zamestnancov

Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje oblasť vzdelávania zamestnancov v dvoch ustanoveniach: v § 5 ods. 7 písm. a) z pohľadu zamestnanca a v § 19 ods. 2 písm. c) bode 3 z pohľadu zamestnávateľa. Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa a pracovným zaradením zamestnanca.

Podmienkou pre uplatnenie oslobodenia príjmov zamestnanca od dane a uznania daňových výdavkov u zamestnávateľa je, aby zamestnanec takto získané poznatky a vedomosti využíval na pracovisku a bol funkčne zaradený tak, že ich pri svojej práci využíva.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

• Príklad 1: Zamestnávateľ - cestovná agentúra zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ zaradil zamestnanca na oddelenie zahraničného obchodu a využíva jeho jazykové schopnosti pri obchodných rokovaniach so svojím zahraničným partnerom, ide o prehlbovanie kvalifikácie v súlade s potrebami zamestnávateľa. Náklady vynaložené zamestnávateľom na jazykový kurz zamestnanca sú náklady, ktoré súvisia s pracovným zaradením zamestnanca a s predmetom činnosti zamestnávateľa, preto podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ide o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
• Príklad 2: Zamestnanec účtovníckej firmy sa zúčastnil kurzu účtovníctva - zmeny v priebehu roka. Výdavky na kurz preplatil zamestnancovi zamestnávateľ. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, ktoré zodpovedá potrebám zamestnávateľa pre výkon jeho činnosti. Výdavok zamestnávateľa na úhradu poplatku za školenie zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, výdavky na stravné a cestovné sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vo výške stanovenej zákonom o cestovných náhradách a zamestnankyni patrí mzda za výkon práce, ktorá je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.
• Príklad 3: Absolventka vysokej školy chce pokračovať v štúdiu anglického jazyka aj po nástupe do zamestnania. Pracuje v súkromnej firme, ktorá znalosť jazyka nevyžaduje, pretože ho k svojej činnosti ani nepotrebuje. V danom prípade nie je splnená podmienka na oslobodenie od dane z príjmov, lebo uvedené doškoľovanie nesúvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa. Sumu uhradenú zamestnávateľom za jazykový kurz je potrebné pripočítať k ostatným príjmom zamestnankyne zo závislej činnosti a zdaniť.

Rekvalifikácia zamestnancov

Okrem prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie existuje aj pojem rekvalifikácia. Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Bližšie podmienky uskutočňovania rekvalifikácie a samotný pojem „rekvalifikácia“ definuje v § 44 a nasl. zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením pod pojmom „rekvalifikácia“ treba rozumieť „vzdelávanie a prípravu pre trh práce“.

Rekvalifikácia na účely zákona o službách zamestnanosti je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Náklady zamestnávateľa vynaložené na rekvalifikáciu zamestnanca podľa zákona o zamestnanosti vo výške náhrady mzdy a ostatných nákladov bezprostredne súvisiacich s rekvalifikáciou sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a 6 zákona o dani z príjmov.

Zamestnanecké benefity a vzdelávanie

Vzdelávanie zamestnancov nad zákonom stanovený rozsah je jedným z najdôležitejších benefitov, ktoré vie zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom, nakoľko zvyšovaním vedomostí stúpa odborná hodnota zamestnanca, ktorá je prospešná pre samotného zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Suma vynaložená na vzdelávanie zamestnanca, v prípade, ak súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, je v zmysle ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa. V prípade, ak by sa jednalo o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, ZDP vyžaduje splnenie zákonnej podmienky trvania pracovného, služobného alebo štátnozamestnaneckého pomeru u tohto zamestnávateľa nepretržite aspoň 24 mesiacov. Suma prijatá zamestnancom od zamestnávateľa na vzdelávanie tohto nijako daňovo nezaťažuje, nakoľko takýto príjem je oslobodený od dane z príjmu a rovnako aj od odvodov.

Prečítajte si tiež: Podpora Stavebného Sporenia na Slovensku

tags: #má #zamestnávateľ #nárok #na #preplatenie #nákladov