Obchodovanie s emisnými kvótami: Mechanizmus, fungovanie a dopady

Európska únia (EÚ) spustila v roku 2005 systém EU ETS (European Union Emission Trading System) ako prvý rozsiahly systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov. Až do roku 2021, keď začal fungovať národný ETS v Číne, bol najväčším systémom tohto druhu na svete. Systémy obchodovania s emisiami sú trhovým mechanizmom, ktorý je založený na princípe, že znečisťovatelia by za poškodzovanie životného prostredia mali platiť. Tieto platby motivujú elektrárne a ďalšie prevádzky znižovať vlastné emisie a zároveň je možné získané prostriedky aspoň čiastočne využiť na nápravu spôsobených škôd. Ekonómovia tento princíp nazývajú ako tzv. internalizáciu externalít (tu je externalitou vypúšťanie skleníkových plynov, ktorými znečisťovatelia doteraz zaťažovali prírodu a celú spoločnosť bez toho, aby za to museli zaplatiť). Práve existencia externalít, ktoré sa v modeli ideálneho trhu nevyskytujú, vedie k neférovému zvýhodneniu znečisťovateľov.

Princíp fungovania EU ETS

Elektrárne a priemyselné zariadenia vypúšťajúce skleníkové plyny musia preukázať, že majú tieto emisie pokryté povolenkami v príslušnom rozsahu. Každý rok vydáva EÚ určité množstvo týchto kvót (angl. European Union Emission Allowance, EUA), pričom toto množstvo (tzv. emisný strop) sa postupne rovnomerne znižuje v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Elektrárne a ďalšie prevádzky zapojené do systému si kvóty nakupujú v aukcii (alebo ich môžu získať zadarmo, čo vysvetlíme neskôr) a následne s nimi voľne obchodujú na burze. Množstvo kvót ponúkaných v ďalších rokoch (t. j. maximálne množstvo povolených emisií) EÚ postupne znižuje. Zároveň možnosť voľného obchodovania s povolenkami zaručuje, že k znižovaniu emisií dochádza najskôr vo firmách, kde je realizácia zníženia najlacnejšia.

Vývoj cien emisných kvót

Od doby zavedenia systému bola v niektorých rokoch cena povoleniek veľmi nízka, často ako dôsledok oslabenia ekonomiky (napr. pri prepade ekonomickej produkcie počas finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 alebo na začiatku koronavírusovej pandémie v roku 2020, ale aj v období 2013 - 2018 kvôli prebytku kvót). V priebehu roku 2018 cena tony emisií CO2 prudko stúpla z 8 € na zhruba 20 €, začiatkom roka 2021 už kvóty stáli viac ako 30 €. Podľa odhadov niektorých inštitúcií bolo pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody nutné, aby sa cena za tonu CO2 v roku 2020 pohybovala v rozmedzí 33 - 66 €. Spodnú hranicu 33 € dosiahli ceny európskych emisných kvót v decembri 2020.

Bezplatné prideľovanie emisných kvót

V rokoch 2013 - 2020 bolo bezplatne pridelených cca 43 % kvót predovšetkým emisne intenzívnym priemyselným odvetviam. Zvyšných 57 % bolo určených do aukcie (skutočný počet vydražených kvót bol však nižší). Bezplatné emisné kvóty sú určené takým odvetviam hospodárstva, v ktorých by bolo jednoduché presunúť výrobu do krajín, kde nie sú emisie skleníkových plynov obmedzované. Pri dôslednom uplatnení aukcie kvót by tak mohlo dochádzať k odlivu výrobných závodov z EÚ a navýšeniu emisií v iných krajinách.

Prínosy a využitie výnosov z aukcií

Na dosiahnutie emisných cieľov EÚ v rokoch 2020 a 2030 bolo maximálne množstvo kvót od roku 2013 rovnomerne znižované. Celkové výnosy z aukcií emisných povoleniek predstavovali v rokoch 2012 - 2019 približne 50 miliárd eur (z toho 14 miliárd boli výnosy v roku 2019, keď bola cena kvót najvyššia). Dražba prebieha v rámci každého zo zapojených štátov a tie tiež rozhodujú o konkrétnom využití prostriedkov, ktoré sa v aukciách vyberú.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Fázy vývoja EU ETS

Prvá fáza od roku 2005 bola predovšetkým testovacia a jej účelom bolo overenie fungovania celého systému a získanie spoľahlivých dát o emisiách jednotlivých zariadení. V nasledujúcich fázach dochádzalo k rozširovaniu o ďalšie sektory (napr. letecká doprava v rámci EHP) a na úpravu stropu emisných kvót v súlade s emisnými cieľmi EÚ.

Flexibilita a prepojenie s inými systémami

EU ETS je trhový mechanizmus, a teda rozhodovanie o emisiách skleníkových plynov je z veľkej časti ponechané na samotných producentoch. Elektrárne a ďalšie zariadenia sa podľa aktuálnej ceny rozhodujú, či nakúpia emisné kvóty alebo investujú do zníženia vlastných emisií. Dobre nastavené ETS systémy umožňujú prepájanie s ďalšími krajinami (napr. EU ETS je dnes prepojený s obdobným systémom vo Švajčiarsku a v budúcnosti by mal byť napojený aj na novovznikajúci britský systém).

Nedostatky a výzvy EU ETS

EU ETS nepokrýva všetky sektory, ktoré sa podieľajú na vypúšťaní skleníkových plynov. Prideľovanie bezplatných kvót niektorým prevádzkam. Počas počiatočných fáz EU ETS neboli k dispozícii presné dáta o skutočných emisiách jednotlivých prevádzok, čo v niektorých prípadoch spôsobilo, že prevádzky bezplatne získali vyššie množstvo povoleniek než potrebovali (a nadbytok mohli následne so ziskom predať). Budúce ceny povoleniek sú nepredvídateľné, čo komplikuje dlhodobé plánovanie pre zahrnuté elektrárne a priemyselné závody.

Rezerva trhovej stability (Market Stability Reserve)

V reakcii na nízku cenu kvót v roku 2013, ktorá bola spôsobená prebytkom kvót v systéme, zaviedla EÚ tzv. rezervu trhovej stability (Market Stability Reserve), ktorá dokáže výkyvy cien čiastočne vyrovnávať. Nadbytočné nevydražené kvóty sú tak postupne presunuté do rezervy, z ktorej už nebudú vydražené, avšak v prípade nedostatku kvót v systéme môžu byť neskôr z rezervy uvoľnené. Inou možnosťou, ako brániť prílišným výkyvom ceny, je stanoviť minimálnu a maximálnu cenu povoleniek.

Minulé problémy s nadmernou alokáciou

V rokoch 2009 - 2013 boli celkové overené emisie nižšie ako množstvo alokovaných kvót, ktoré zariadenia mohli uplatňovať aj v nasledujúcich rokoch. K problému s nadmernou alokáciou prispela aj možnosť používať medzinárodné kredity podľa Kjótskeho protokolu namiesto emisných kvót, čo viedlo k prepadu cien európskych emisných povoleniek v nasledujúcich rokoch. Odstránenie časti kvót zo systému viedlo k opätovnej stabilizácii cien.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Inšpirácia pre iné krajiny

Od svojho spustenia sa EU ETS stal inšpiráciou pre mnoho ďalších štátov a regiónov vo svete. Obdobné systémy sa dnes používajú napríklad v Číne (v niektorých mestách ETS funguje od roku 2013, celonárodný systém bol spustený v roku 2021 a dnes je najväčším ETS na svete zahŕňajúcim zhruba 30 % čínskych emisií). Niektoré štáty spoplatňujú emisie skleníkových plynov pomocou tzv. uhlíkovej dane (carbon tax), ktorá je ďalším efektívnym trhovým mechanizmom na zníženie emisií a môže vhodne dopĺňať ETS zahrnutím iných sektorov (napr. dopravy).

Rozšírenie EU ETS o nové sektory (ETS 2)

Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) sa v súčasnosti vzťahuje iba na veľký priemysel a energetiku. Steel Košice, Slovnaft, Duslo či cementárne, ktoré musia mať emisné kvóty na každú tonu vypustených emisií CO2 ekvivalentu. Ceny kvót sa pritom hýbu vo vysokých desiatkach eur a predvlani prelomili aj hranicu 100 eur za tonu. Po novom sa však obchodovanie s emisiami rozširuje aj o ďalšie sektory, menší priemysel, ale i cestnú dopravu či vykurovanie budov. V praxi to znamená, že firmy uvádzajúce na trh zemný plyn, benzín či naftu, musia mať nakúpené emisné kvóty na zodpovedajúce množstvo emisií. Zatiaľ čo do doterajšieho systému ETS 1, ktorý sa týka najväčších priemyselných a energetických podnikov, je na Slovensku je zapojený dvojciferný počet subjektov, v ETS 2 ich bude podstatne viac. Koľko presne, zatiaľ nevie ani envirorezort. Odhad ministerstva z minulého roka ukázal číslo jeden a pol tisíc firiem. Do systému sa pritom musia spoločnosti prihlasovať sami, prvá fáza sa začala už vlani. „V súčasnosti evidujeme asi 150 žiadostí. Predpokladáme, že pôjde o stovky subjektov. Oproti ETS 1 je ETS 2 komplikovanejší systém, lebo sa týka každej právnickej aj fyzickej osoby v danom sektore. Ide napríklad aj o malého obchodníka s uhlím, ktorý na Slovensko dováža pár kilogramov ročne. Povinné odovzdávanie „povolenie“ sa rozbehne v roku 2028. Nový systém ETS 2 je samostatný, vrátane ceny povolenky. Znamená to, že povolenky v systéme ETS 1 a ETS 2 sa budú predávať zvlášť a ich ceny sa môžu líšiť. Na rozdiel od ETS povinné subjekty nebudú mať k dispozícii žiadnu alokáciu voľných (bezplatných) kvót CO2 a budú ich musieť nakúpiť na celý objem palív uvádzaných na trh.

Predaj emisných kvót Slovenskom Írsku

Slovenská republika po náročných niekoľkomesačných rokovaniach predala Írskej republike viac ako 4 milióny pre Slovensko už nevyužiteľných emisných kvót AEA pridelených na obdobie rokov 2013 až 2020. Kvóty svojim členským štátom pridelila Európska únia (EÚ) na účel plnenia cieľov v znižovaní emisií skleníkových plynov rámci európskej legislatívy. Väčšina členských štátov vrátane Slovenska v spomínanom období postupne nazbierala veľké nadbytky emisných kvót nespadajúcich do systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS). Ministerstvo životného prostredia SR spravujúce pridelené emisné kvóty preto využilo nadštandardné bilaterálne vzťahy s Írskom, ktorému predalo svoje emisné nadbytky. S kvótami AEA obchodujú výhradne štáty na rozdiel od kvót EUA s ktorými v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami môžu obchodovať priemyselné a energetické spoločnosti. Na rozdiel od minulosti a známej kauzy predaja emisných kvót MŽP SR neuskutočnilo predaj cez sprostredkovateľa, ale vyjednalo predaj priamou medzištátnou dohodou. Výnosy získané z priameho predaja kvót sú príjmom Environmentálneho fondu a môžu byť použité výlučne v zmysle platnej legislatívy. Peniaze z predaja kvót Írsku preto plánuje Envirofond použiť na znižovanie emisií skleníkových plynov vo verejných budovách, predovšetkým prostredníctvom zvyšovania ich energetickej účinnosti. Podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja prinesie takýto krok viacero pozitív. „Považujem za správne, ak peniaze z predaja nadbytočných emisných kvót využijeme na ich znižovanie. Ročne pridelené emisné kvóty pre roky 2013 až 2020 nie je možné prenášať do nasledujúcich období a tak by ich nakumulovaný nadbytok Slovensku prepadol. Ročne pridelené emisné kvóty sa neobchodujú na dražbách. Ich cena je tak výsledkom bilaterálnej dohody medzi krajinami. Väčšina členských štátov za uvedené obdobie naakumulovala veľké nadbytky. Aj vďaka tomu boli kupujúce štáty pri vzájomných rokovaniach v podstatne výhodnejšej pozícií.

DPH a emisné kvóty

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. Služba na účely DPH je vymedzená v § 9 ods. 1 zákona o DPH ako "každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8", služba je teda vymedzená negatívne, nie taxatívne. Služby na účely DPH majú veľmi širokú pôsobnosť, avšak predmetom dane sú vtedy, ak majú ekonomický (hospodársky) charakter. Služba musí byť na účely DPH posudzovaná sama osebe, nezávisle od jej cieľov alebo výsledkov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-334/20, C-270/09, C-653/11) vyplýva, že poskytovanie služieb sa vykonáva za protihodnotu podľa smernice o DPH a je zdaniteľné len vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom právny vzťah, v rámci ktorého dochádza ku vzájomnej výmene plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi.

Účtovanie emisných kvót

V účtovnej jednotke, ktorej je bezodplatne pripísaný proporčný podiel emisných kvót na účet kvót podľa osobitného predpisu, sa tieto emisné kvóty účtujú v deň ich pripísania v ocenení reálnou hodnotou. Nakúpené emisné kvóty sa účtujú na účte 254 - Emisné kvóty v obstarávacej cene. Obstarávanie emisných kvót sa účtuje na účte 259 - Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Predaj emisných kvót sa účtuje v prospech účtu 254 - Emisné kvóty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 561 - Predané cenné papiere a podiely. Výnos z predaja emisných kvót sa účtuje na účte 661 - Tržby z predaja cenných papierov a podielov. Nakúpené emisné kvóty, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 25 ods. 1 písm. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú v ocenení podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

tags: #odpredaj #emisných #kvót