Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi: Komplexný prehľad

Zamestnávanie prvého zamestnanca so sebou prináša pre zamestnávateľa množstvo povinností, ktoré upravuje Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k sankciám a sporom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad povinností zamestnávateľa voči zamestnancovi od vzniku pracovného pomeru až po jeho skončenie.

Základné povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce

Jedným zo základných znakov pracovného pomeru je výkon závislej práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Zákonník práce ukladá zamestnávateľom množstvo povinností, ktoré je nutné splniť pri nástupe nového zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnancov o skutočnostiach, ktoré majú (môžu mať) vplyv na ich pracovnoprávny vzťah. Výkon informačnej povinnosti môže byť považovaný aj za nástroj na vyrovnanie faktickej nerovnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

Medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce, patria:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie pracovných úloh a nariadení.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, ktorú vykonáva zamestnanec a ostatnými predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov.
• Poskytovať zamestnancom dovolenku.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa pred vznikom pracovného pomeru

Ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ určité povinnosti voči budúcemu zamestnancovi. V zmysle § 41 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný oboznámiť budúceho zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, ako aj s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, ktoré mu ponúka.

Pri uzatváraní pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný dodržiavať ustanovenia o zásade rovnakého zaobchádzania (čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, Antidiskriminačný zákon). Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Pohľadávky a záväzky voči zamestnancom – účtovanie

Pracovná zmluva musí obsahovať povinné náležitosti, ako sú:

• Druh práce a jeho stručnú charakteristiku.
• Miesto výkonu práce.
• Deň nástupu do práce.
• Mzdové podmienky (nesmú byť nižšie ako zverejnené v pracovnej ponuke).
• Pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, dovolenka, výpovedná lehota).

Registračné povinnosti zamestnávateľa

S prijatím prvého zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi aj registračné povinnosti voči rôznym inštitúciám. Tieto povinnosti je potrebné splniť v stanovených lehotách, aby sa predišlo prípadným sankciám.

Prihlásenie do Sociálnej poisťovne

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni, a to najneskôr deň pred dňom, kedy začne zamestnávať svojho prvého zamestnanca. Na prihlásenie použije formulár Registračný list zamestnávateľa, ktorý je možné podať v papierovej podobe v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, prípadne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy.

Keďže so Sociálnou poisťovňou sa musí komunikovať elektronicky, potrebné je vybaviť si tiež prístup k e-Službám Sociálnej poisťovne. Registráciu zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, ako aj jeho odhlásenie, môže zamestnávateľ realizovať výlučne elektronicky.

Následne zamestnávateľ prihlasuje do Sociálnej poisťovne zamestnanca, a to prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby, kde vyznačí, že ide o prihlášku a tú podá elektronicky. Lehota na prihlásenie zamestnanca je pred vznikom pracovného pomeru, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Elektronicky sa budú následne podávať aj mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, v ktorých zamestnávateľ uvedie výpočet sociálnych odvodov za svojich zamestnancov.

Prihlásenie do zdravotnej poisťovne

Každý zamestnávateľ sa zamestnaním prvého zamestnanca stáva platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie, pričom túto skutočnosť je povinný oznámiť v zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní odo dňa, kedy sa stal zamestnávateľom. Túto oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splní prostredníctvom tlačiva Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného.

Do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ aj svojich zamestnancov. Zamestnancov prihlási do príslušnej zdravotnej poisťovne prostredníctvom tlačiva Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Danú oznamovaciu povinnosť si musí zamestnávateľ splniť taktiež do 8 pracovných dní odo dňa vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Aj v zdravotnom poistení platí, že zamestnávateľ musí so zdravotnou poisťovňou komunikovať výlučne elektronicky, a to už od prvého podania. Každá zo zdravotných poisťovní má zavedený svoj postup na vybavenie a aktiváciu elektronických služieb, prostredníctvom ktorých je potrebné s ňou komunikovať.

Registrácia na daňovom úrade

Dňom zamestnania prvého zamestnanca sa v zmysle Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa zamestnávateľ stáva platiteľom dane z príjmov. Preto je zamestnávateľ povinný registrovať sa pre daň z príjmov na príslušnom daňovom úrade. Pre splnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľ použije tlačivo Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu je do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Ak je však zamestnávateľ už registrovaný pre daň z príjmov právnickej osoby (teda má pridelené DIČ), nemusí sa pre platenie dane zo závislej činnosti registrovať, ani túto skutočnosť daňovému úradu oznamovať.

Počas zamestnávania totiž čakajú zamestnávateľa povinnosti voči daňovému úradu, akými sú podávanie mesačných prehľadov o zrazených preddavkoch na daň či ročného hlásenia o vyúčtovaní dane.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a ochrana pred požiarmi

Nevyhnutnou súčasťou pracovného pomeru je Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pričom dodržiavanie BOZP sa vzťahuje nielen na zamestnanca, ale aj na zamestnávateľa. Pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pre novoprijatého zamestnanca školenie o ochrane pred požiarmi a oboznámiť ho s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP) v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), ako aj s vnútornými prevádzkovými predpismi zamestnávateľa, ktoré túto oblasť upravujú.

Zamestnávateľ je povinný vykonávať pravidelné školenia zamestnancov ihneď po prijatí zamestnanca do zamestnania a následne najmenej raz za dva roky. Vedomosti zamestnancov nadobudnuté po­čas školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný overiť napr. formou testov. Obsah aj spôsob týchto školení závisí od konkrétnych podmienok na pracovisku a od charakteru práce, ktorú zamestnanec vykonáva, resp. má vykonávať.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav).

Zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Mzdové povinnosti zamestnávateľa

V zmysle ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 ZP nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a teda zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi takúto mzdu poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vyplácať mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde spolu s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z. z.

Mzdu je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku, pričom ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí mu za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi namiesto mzdového zvýhodnenia poskytnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom ak sa na tomto zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú.

V prípade, že zamestnávateľ udelí zamestnancovi prácu počas sviatku, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku a to aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Tak ako aj pri práci nadčas, zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna. Za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna.

Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura a za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce najmenej v sume 3,58 eura.

Zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Dovolenka a iné prekážky v práci

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom dovolenku. Základná výmera dovolenky zamestnanca sú najmenej 4 týždne. Nárok na aspoň 5 týždňov dovolenky majú zamestnanci, ktorí do konca roka dovŕšia 33 rokov alebo tí, ktorí sa trvale starajú o dieťa.

Počas práceneschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný prijať oznámenie o vzniku PN, ktoré musí zamestnanec doručiť najneskôr do troch dní od začiatku práceneschopnosti. Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN. Zároveň je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase.

Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel. Náhrada sa vypočítava ako percento z priemerného zárobku zamestnanca (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 %).

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo inom, novelou Zákonníka práce dostanú zamestnanci od 1.3.2021 možnosť vybrať si medzi finančným príspevkom na stravu alebo stravovacími poukážkami (gastrolístkami). Výška príspevku na stravovanie musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Ak zamestnávateľ zabezpečí pre svojich zamestnancov stravovanie formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Zamestnávateľ je povinný na základe žiadosti zamestnanca v zákonom stanovenej lehote vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je zamestnanec povinný predložiť do 15. februára nasledujúceho roka a musí k nemu priložiť aj všetky potrebné doklady. Okrem toho má zamestnávateľ aj povinnosť vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období daného roka vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Takýmto dokladom je pre zamestnanca, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok XY.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie na základe jeho žiadosti do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ voči bývalému zamestnancovi ešte niekoľko povinností:

• Odhlásenie zamestnanca:
  • Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní.
  • Zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.
• Výpočet a vyplatenie nárokov:
  • Vyplatenie zostatkovej mzdy.
  • Náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
  • Vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov:
  • Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
  • Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok:
  • Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa:
  • Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom.
  • Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie:
  • Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

tags: #povinnosti #zamestnavateľa #voči #zamestnancovi