Tento článok poskytuje ucelený prehľad o zdaňovaní príjmov samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na Slovensku. Vysvetlíme si, ako sa zdaňujú príjmy, aká je sadzba dane, ako vypočítať daň z príjmov a ako postupovať pri platení preddavkov.

Daňové Priznanie SZČO: Základná Povinnosť

Po prechode na živnosť sa podnikatelia stretávajú s novými povinnosťami, medzi ktoré patrí aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane. SZČO používajú na podanie daňového priznania formulár typu B. Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (teda popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej a podobne), a to aj v prípade, že je vaša výsledná daňová povinnosť nulová. Rovnako máte povinnosť podať daňové priznanie, aj keď ste samostatne zárobkovú činnosť vykonávali len časť roka.

Dôležité je podotknúť, že existuje jediná výnimka - ak vaše ročné zdaniteľné príjmy (nie zisk) nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) a dosiahli ste základ dane (nie daňovú stratu), tak daňové priznanie podávať nemusíte.

Čo Uviesť do Daňového Priznania

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. Ak ste zamestnaný a podnikaním si iba privyrábate, alebo máte napríklad príjmy z prenájmu, musíte v daňovom priznaní uviesť nielen príjmy z podnikania, ale aj príjmy zo zamestnania a z prenájmu. A to aj napriek tomu, že ste v priebehu roka prostredníctvom zamestnávateľa zo mzdy odvádzali preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Tieto preddavkové platby do daňového priznania uvediete tiež a znížite si o ne vypočítanú daň.

Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, pokiaľ ste okrem prevádzkovania živnosti v priebehu roka pracovali na pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ide o povinnú prílohu daňového priznania.

Prečítajte si tiež: Prehľad zdaňovania príspevku na dieťa

Výpočet Dane z Príjmov SZČO: Krok za Krokom

Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich tzv. čiastkových základov dane:

1. Príjmy zo zamestnania
2. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
3. Príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
4. Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z úverov)
5. Ostatné príjmy, ktoré nespadajú do žiadnej z predchádzajúcich kategórií.

Na uvedené čiastkové základy dane sa uplatňuje odlišná sadzba dane z príjmov. Na súčet čiastkových základov dane z príjmov zo zamestnania, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu a z ostatných príjmov sa uplatňuje sadzba dane z príjmov:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura)
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.

Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 15 %.

Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura)
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.

Na osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 19 %.

Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad zdaňovania výsluhového príspevku

Ako Určiť Základ Dane z Príjmov SZČO

V podvojnom účtovníctve sa základ dane z príjmov určí ako súčet výnosov, od ktorých odpočítate náklady a výsledok ešte upravíte o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky (tzn. že si uchovávate všetky doklady za nákup tovaru či služieb) a po skončení roka tiež vykonať určité úpravy smerujúce k vyčísleniu čiastkového základu dane z príjmov. Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je jednoduchá (vediete si iba prehľad o výške príjmov, pohľadávok a zásob) a často tiež výhodná.

Daň z Príjmov: Paušálne Výdavky ako Efektívna Možnosť

Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uplatniť si paušálne výdavky znamená, že podnikateľ takéto výdavky vôbec nemusel vynaložiť, ale odpočítať si ich pri výpočte dane môže, a to až vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov. Paušálne výdavky sú však limitované do výšky 20-tisíc eur ročne, plus zaplatené odvody.

Príklady pre lepšie pochopenie

Príklad 1: Michal je grafik, ktorý za rok dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur.

Príklad 2: Veronika je copywriterka, ktorá za rok dosiahla príjmy z tejto činnosti vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur.

Výpočet Dane a Zníženie Základu Dane

Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Rečou laika, ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť. Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku

Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Paušálne Výdavky: Kto ich Môže Uplatniť a Kedy sa Oplatia?

Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide napríklad o autorov, umelcov, znalcov, tlmočníkov, lekárov, audítorov, sprostredkovateľov atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv. honoráre).

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Paušálne výdavky si daňovník uplatní priamo v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby - typu B, kde vyplní príslušné riadky. Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a rovnako o zásobách a pohľadávkach. Tieto evidencie netvoria prílohu daňového priznania, údaje z nich sa však do daňového priznania vypĺňajú a je potrebné ich mať aj pre prípadnú daňovú kontrolu.

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne.

Výpočet Dane a Komplexnosť Daňového Priznania

Vypočítať výšku paušálnych výdavkov nie je až také zložité, keďže ide o 60 % zo zdaniteľných príjmov, plus zaplatené odvody. Zložitejšie môže byť vypočítanie výslednej dane z príjmov, keďže nezdaniteľná časť na daňovníka sa môže krátiť a sadzby dane pre fyzické osoby máme aktuálne tri. Aj v prípade, ak podnikateľ nevykonáva zárobkovú činnosť celý rok, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, do maxima 20 000 eur. Výška paušálnych výdavkov sa totiž neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, či od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Znamená to, že ak v riadnom daňovom priznaní uplatnil paušálne výdavky, v dodatočnom daňovom priznaní nemôže uplatniť preukázateľné a naopak. Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.

Príspevok na Podnikanie z Úradu Práce a Jeho Zahrnutie do Základu Dane

Získali ste príspevok na podnikanie z úradu práce a neviete či a v akej výške ho budete musieť zdaniť? V čom sa bude líšiť zdaňovanie príspevku na podnikanie u podnikateľa, ktorí vedie účtovníctvo od podnikateľa, ktorý sa rozhodne uplatňovať paušálne výdavky?

Komu Poskytuje Úrad Práce Príspevok na Podnikanie (na Samostatnú Zárobkovú Činnosť)

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (na podnikanie) môže poskytnúť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “úrad práce”) len tomu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky.

Príspevok poskytne úrad práce len tomu uchádzačovi, ktorý bude:

• prevádzkovať živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní alebo
• vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov (bude samostatne hospodáriaci roľník).

Slobodným povolaniam ako je lekár, tlmočník, audítor nemôže byť príspevok na podnikanie poskytnutý.

Ako Získať Príspevok na Podnikanie (Samostatnú Zárobkovú Činnosť)

Uchádzač o zamestnanie podá žiadosť o príspevok miestne príslušný úrad práce podľa miesta, kde chce žiadateľ podnikať. Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj podnikateľský zámer, fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní, čestné vyhlásenia o tom, či:

• žiadateľ v minulosti podnikal alebo nie,
• žiadateľ v minulosti prijal nejaký príspevok alebo nie.

Úrad práce neschvaľuje žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť automaticky. Žiadateľ si musí obhájiť svoj podnikateľský zámer pred komisiou.

Pozor! Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, keď je ešte žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne po poskytnutí príspevku je možné založiť si živnosť.

Na Aké Výdavky Možno Použiť Príspevok na Podnikanie z Úradu Práce

Podnikateľ môže použiť príspevok na podnikanie len v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu k pravidlám oprávnenosti pre najčastejšie sa vyskytujúce skupiny výdavkov a usmernenie Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov. Vo vyššie spomenutom metodickom pokyne je rámcovo uvedené, na čo môže a na čo nemôže podnikateľ použiť prostriedky z príspevku na podnikanie. Podľa tohto metodického pokynu nie je možné napríklad použiť príspevok na výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi (nemôže ho použiť na kúpu drog).

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie z Úradu Práce

V súlade s dohodou o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť musí príjemca evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť a doložiť ich účtovnými dokladmi evidovanými v účtovníctve. Z toho vyplýva, že podnikateľ musí pre úradu práce viesť účtovníctvo.

Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) sa fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na uplatnenie paušálnych výdavkov, môže rozhodnúť, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedené formou daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Pre podnikateľa to znamená, že ak sa mu v danom zdaňovacom období viac oplatí uplatniť paušálne výdavky, tak na účely dane z príjmov uplatní paušálne výdavky. Zároveň však pre potreby úradu práce musí viesť účtovníctvo.

V nasledujúcej časti sa budeme bližšie venovať zdaňovaniu príspevku na podnikanie pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva) a pri uplatňovaní paušálnych výdavkov.

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie pri Vedení Daňovej Evidencie (Jednoduchého Účtovníctva)

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok (ďalej len “príspevok na podnikanie”) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov.

Príspevok na podnikanie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu sa do základu dane zahrnie:

• postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitému príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
• v období čerpania príspevku na podnikanie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Daňovník zdaní v zdaňovacom období len časť príspevku prislúchajúcu k výdavkom vynaloženým v danom zdaňovacom období, tzn, ak má v roku výdavky hradené z príspevku v sume 350 eur, zdaní v daňovom priznaní za rok príspevok vo výške 350 eur. Pri kúpe dlhodobého majetku zdaní v zdaňovacom období len tú časť príspevku na podnikanie, ktorá prislúcha odpisom zahrnutým do daňových výdavkov v zdaňovacom období.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva)

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7. obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. Michal Serentov zahrnie v roku do základu dane príspevok na podnikanie vo výške 238 eur, keďže vedie jednoduché účtovníctvo.

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie pri Uplatňovaní Paušálnych Výdavkov

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri uplatnení paušálnych výdavkov

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7. obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Michal Serentov uplatnil v roku paušálne výdavky. Do základu dane zahrnie v roku sumu poskytnutého príspevku, teda sumu 2 100 eur.

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie pri Prechode z Jednoduchého Účtovníctva (Daňovej Evidencie) na Uplatňovanie Paušálnych Výdavkov

Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie. Daňovník, ktorý prijal príspevok na podnikanie v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu, zahŕňa príspevok na podnikanie vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku. Časť príspevku na podnikanie, ktorá bola vyčerpaná až v nasledujúcom zdaňovacom období (keď daňovník uplatňoval paušálne výdavky), sa zahrnie v nasledujúcom zdaňovacom období do základu dane vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7. obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku uplatňuje paušálne výdavky. V roku zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur.

Zdaňovanie Príspevku Poskytnutého v Dvoch Platbách

Už niekoľko rokov poskytuje úrad práce príspevok na podnikanie v dvoch častiach. Prvú časť dostane žiadateľ štandardne do 30 dní od podpisu zmluvy, druhú časť štandardne dostane v ďalšom roku podnikania. Všetky podmienky poskytnutia príspevku na podnikanie závisia od zmluvy podpísanej s úradom práce.

V prípade, že v zdaňovacom období, v ktorom daňovník dostal prvú časť príspevku na podnikanie, vedie jednoduché účtovníctvo, zdaní prvú časť príspevku vo výške výdavkov hradených z príspevku. Rovnako postupuje aj v ďalších rokoch pri zdaňovaní prvej časti poskytnutého príspevku, bez ohľadu na to, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu).

Keď v ďalšom roku začne uplatňovať paušálne výdavky a bude mu v ďalšom roku poskytnutá druhá časť príspevku, druhú časť príspevku na podnikanie zdaní celú v roku, keď mu bola poskytnutá (pretože v čase poskytnutia druhej časti príspevku uplatňoval paušálne výdavky).

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie poskytnutého v dvoch platbách pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Michal Serentov prijal prvú časť príspevku na podnikanie z úradu práce v roku vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7. obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku bude uplatňovať paušálne výdavky. V roku zahrnie do základu dane prvú časť príspevku na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur. V roku prijal druhú časť príspevku na podnikanie z úradu práce vo výške 40 % z priznaného príspevku, teda sumu 1 400 eur. Z druhej časti príspevku nakúpil v roku kancelársku skriňu v sume 500 eur. Keďže v roku uplatňoval paušálne výdavky, zdaní celú druhú časť príspevku vo výške 1 400 eur v roku, aj keď v roku nevyčerpal celú druhú časť príspevku.

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie pri Prechode z Uplatňovania Paušálnych Výdavkov na Vedenie Jednoduchého Účtovníctva (Daňovej Evidencie)

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý bez ohľadu na to, či sa celý príspevok použije v danom zdaňovacom období na úhradu výdavkov alebo nie. Ak sa časť príspevku vyčerpá až v nasledujúcom zdaňovacom období, keď už daňovník bude viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu), nebude v nasledujúcom zdaňovacom období zdaňovať príspevok vo výške výdavkov hradených z príspevku, pretože príspevok bol zdanený už v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri prechode z uplatňovania paušálnych výdavkov na vedenie jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie)

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7. obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. V roku zahrnie do základu dane sumu príspevku vo výške 2 100 eur, keďže v roku uplatňuje paušálne výdavky. V roku nezahrnie do základu dane žiadnu sumu príspevku, keďže príspevok bol v celej výške zdanený v roku, aj keď sa v roku odpisuje počítač obstaraný z príspevku na podnikanie.

Ako Zaúčtovať Príjem z Úradu Práce a Následné Výdavky pri Vedení Jednoduchého Účtovníctva?

Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jedne bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.

V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu.

Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.

#

tags: #zdaňuje #sa #príspevok #pre #szčo