Zdravotné poistenie pre dôchodcov, zamestnancov a osoby s ŤZP

Zdravotné poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorá zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. V prípade dôchodcov, zamestnancov a osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) existujú určité špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť. Tento článok sa zameriava na prehľad pravidiel a výnimiek v oblasti zdravotného poistenia pre tieto skupiny obyvateľov.

Kto je poistencom štátu?

Štát preberá zodpovednosť za platenie zdravotného poistenia za určité skupiny obyvateľstva, ktoré sú označované ako "poistenci štátu". Do tejto kategórie patria:

• Nezaopatrené deti do skončenia povinnej školskej dochádzky.
• Študenti do 26 rokov bez ohľadu na formu štúdia (denné aj externé), avšak len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
• Študenti denného štúdia do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

Zdravotné poistenie a invalidný dôchodok

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez toho, aby im bol invalidný dôchodok odobratý alebo krátený. Táto skutočnosť je dôležitá pre ich finančnú stabilitu a sociálne začlenenie. Pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím existujú určité výhody a povinnosti pre zamestnávateľov.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav môže znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

• Občan so zdravotným postihnutím: Osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.
• Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP): Osoba, ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Je dôležité si uvedomiť, že osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú a naopak.

Zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí platiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže byť pre zamestnávateľa výhodné. Jednou z výhod sú nižšie odvody do zdravotnej poisťovne.

• Odvody do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Táto výhoda sa vzťahuje nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

• Chránená dielňa: Pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
• Chránené pracovisko: Pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - Pracovný asistent

Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Dohoda o pracovnej činnosti a osoba ZŤP poberajúca invalidný dôchodok

Osoba zdravotne ťažko postihnutá (ZŤP) nie je vylúčená z trhu práce, a to ani v prípade pomerov založených na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. V prípade, že osoba ZŤP je súčasne poberateľom invalidného dôchodku, je to pre posúdenie odvodov dôležité.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Podľa Zákona o sociálnom poistení sa zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Osoba, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, nie je povinne poistená v nezamestnanosti.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním invalidného dôchodku.

Na účely dôchodkového poistenia je zamestnancom aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ten poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

Na účely úrazového poistenia je zamestnancom fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Na účely garančného poistenia je zamestnancom fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.

Podľa zákona o zdravotnom poistení je zárobková činnosť činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti okrem príjmov z dohody o vykonaní práce poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov invalidného dôchodku.

Dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti). Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Príjem z právneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má mať v zásade povahu nepravidelného príjmu. Označenie právneho vzťahu nie je pre jeho charakteristiku právne významné, pretože rozhodujúci je obsah. Podľa toho nemožno vylúčiť, aby bola „dohoda“ prekvalifikovaná na „pracovný pomer“, čo by malo nastať vždy, ak nie sú splnené podmienky výnimočnosti.

V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:

• Zamestnanec: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné).
• Zamestnávateľ: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistné do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie a garančné poistenie.

Ak ide o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom) odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.

Výška odvodov závisí od hrubého príjmu.

tags: #zdravotné #poistenie #dôchodca #zamestnanec #ZŤPS