Rozvod Rodičov a Jeho Vplyv na Dospievajúcich: Komplexný Pohľad

Rozvod rodičov je jednou z najstresujúcejších udalostí, ktoré môžu ovplyvniť život dospievajúceho. Bolesť po rozchode partnerov sprevádza nielen dospelých, ale aj deti, a to v rôznych formách a s rôznou intenzitou. Táto životná fáza je pre deti mimoriadne náročná a rodičia musia riešiť množstvo situácií a problémov. Najväčšou starosťou rodičov je, ako rozvod ovplyvní život ich detí. Aké sú teda psychologické účinky rozvodu na deti a ako im môžu rodičia pomôcť toto obdobie prekonať?

Psychologické Účinky Rozvodu na Deti

Vždy záleží hlavne od toho, do akej miery bol pre nich rozvod rodičov stresujúci. Vedci zistili, že deti najťažšie situáciu zvládajú počas prvého alebo dvoch rokov po rozvode. Deti v tomto období bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Ako čas plynie, väčšina detí si postupne zvyká na zmeny a prispôsobuje sa novým rodinným zvykom. Existuje však aj skupina detí, ktorá sa nikdy nevráti do normálu.

Emočné Napätie a Frustrácia

Rozvod vyvoláva emočné napätie v celej rodine, ale pre deti môže byť táto situácia mimoriadne frustrujúca. Malé deti často nerozumejú tomu, prečo musia žiť v dvoch domovoch. Najčastejšie sa boja, že ich rodičia môžu prestať milovať. Staršie deti sa môžu obávať, že kvôli nim došlo k rozvodu. Myslia si, že sa správali zle alebo urobili niečo zlé, a preto sa rodičia rozviedli. Aj tínedžerov môže poriadne nahnevať rozvod a zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Môžu viniť jedného z rodičov za rozbitie manželstva alebo sa môžu hnevať na jedného alebo oboch rodičov v súvislosti s rozpadom rodiny. Každá situácia je, samozrejme, jedinečná. Za extrémnych okolností môže mať dieťa po rozvode pocit úľavy.

Strata Kontaktu s Jedným Rodičom

Rozvod zvyčajne znamená, že deti strácajú každodenný kontakt s jedným rodičom, najčastejšie s otcom. Znížený kontakt ovplyvňuje väzby medzi rodičmi a deťmi a vedci zistili, že veľa detí po rozvode cíti slabšie puto k svojmu otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti a s ktorým má teda silnejšiu väzbu. Najčastejšie je to matka. Primárni opatrovatelia často hlásia vyššiu hladinu stresu spojenú s tým, že sa sami vo zvýšenej miere musia starať o deti. Štúdia zverejnená v roku 2013 naznačila, že matky sú po rozvode často menej podporujúce a menej láskavé.

Sprievodné Javy Súvisiace s Rozvodom

Pre niektoré deti nie je rozchod rodičov najťažšou časťou tejto zmeny. Sú deti, pre ktoré oveľa väčšiu záťaž predstavujú sprievodné javy súvisiace s rozvodom. Môže to byť zmena školy, presťahovanie sa do nového domova a život s osamelým rodičom, ktorý sa cíti často nešťastný a podobne. Problémom môžu byť aj financie a materiálne podmienky.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Zmeny Súvisiace s Novými Členmi Domácnosti

Často sa stáva, že po rozvode do rodiny prichádza nový člen domácnosti. A niekedy aj viac. Nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci, staré mamy a podobne. To znamená, že veľa detí prežíva neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Dnes už odborníci dobre vedia, že miera zlyhania pri druhých manželstvách je ešte vyššia ako pri prvých manželstvách. A tak veľa detí zažíva v priebehu rokov viacnásobné rozchody a rozvody.

Problémy v Oblasti Duševného Zdravia

Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich. Bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúru majú deti rozvedených rodičov zvýšené psychické problémy. Rozvod môže u detí vyvolať poruchu prispôsobenia sa novej realite, ktorá sa často upraví až v priebehu niekoľkých mesiacov.

Problémy so Správaním

Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania. Môžu to byť jednak bežné poruchy správania, ale môže sa u nich prejaviť aj kriminalita. Môžu mať tiež viac konfliktov so svojimi rovesníkmi.

Problémy s Učením

V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím. Reakciou na túto záťaž môžu byť okrem rôznych výchovných problémov aj zhoršené známky.

Ako Zjemniť Dopad Rozvodu na Dieťa?

Uviedli sme niekoľko faktorov, ktoré vplývajú po rozvode na dieťa. Ako však ich dopad zjemniť? Ako deťom pomôcť?

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Minimalizujte Napätie v Rodine

Ukázalo sa, že intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí. Niekedy však už aj mierne napätie môže zvýšiť utrpenie dieťaťa.

Nenúťte Deti, Aby Si Vyberali, Koho z Rodičov Majú Radšej

Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.

Udržiavajte Prijateľné Vzťahy v Priebehu Rozvodu Aj Po Rozvode

Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.

Používajte Dôslednú Disciplínu

Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.

Dospievajúcim Deťom Venujte Zvýšenú Pozornosť

Často sa stáva, že starším deťom rodičia nevenujú až takú pozornosť ako mladším. Po rozvode by to však nemalo platiť. Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Naučte Dieťa Pracovať s Negatívnymi Emóciami

Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Ideálne je, keď to učíme aj deti. Výskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom. Naučte svoje dieťa, že hoci je riešenie rozvodu ťažké, má silu na to, aby to zvládlo. Uistite ho, že všetko sa po čase dostane do lepších koľají.

Pomôžte Deťom Cítiť sa Bezpečne

Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.

Spolupracujte s Odborníkmi

Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znižovať dopad rozvodu na deti. Môže vám pomôcť množstvo odborníkov. Rodičov učia rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine. Nielen rodičia môžu spolupracovať s odborníkmi. Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc. Začnite rozhovorom s pediatrom vášho dieťaťa. Diskutujte o svojich obavách a informujte sa, či vaše dieťa nepotrebuje odbornú pomoc. Individuálna terapia môže pomôcť vášmu dieťaťu vyriešiť jeho emócie. správanie a emocionálny stav dieťaťa, ale aj jeho celkový vývoj. zlepšeniu kvality života dieťaťa.

Rozdiely v Prežívaní Rozvodu Podľa Veku Dieťaťa

Poznatky mediátora, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov školy o prežívaní rozchodu rodičov v jednotlivých vývinových etapách dieťaťa sú dôležité pre hľadanie najlepšieho porozchodového modelu úpravy styku s dieťaťom, ale aj pre pochopenie správania sa žiaka v školskom prostredí v procese rozpadu rodiny.

Batoľatá (0-3 roky)

Dieťa získava najdôležitejšie základy pre budúcnosť počas prvých troch rokov jeho života. Je to veľmi dôležité obdobie, kedy si dieťaťa začína formovať postoj k dobru a zlu. Začína prejavovať súcit k iným osobám, k hračkám. U batoliat sa objavujú pozitívne a negatívne reakcie a strach u dieťaťa môže vyvolať aj krik, hádka a náhla zmena situácie. Končeková (2014) hovorí, že batoľa je aktívne zamerané na dospelých, vyhľadáva ich prítomnosť a k dospelým si vytvára veľmi intenzívne citové väzby. V tomto veku má dieťa silný citový vzťah k matke, k otcovi, prípadne k starým rodičom a bezvýhradne im dôveruje. Španhelová (2010) odporúča, aby sme deti sledovali pri hre. Nepokojný spánok, zlosť a vzdor u detí sú tiež signálom, že sa s nimi niečo deje. Úloha otca a matky má pre dieťa v tomto veku veľký význam.

Predškolský Vek (3-6 rokov)

Deti v predškolskom veku reagujú na problémy v rodine veľmi citlivo. Záleží od temperamentu dieťaťa, či sa bude hnevať, alebo bude veľmi smutné. V tomto období sa dieťa formuje ako osobnosť, individualita s vlastnými potrebami a sebauvedomovaním. Ustaľujú sa uňho a vyhraňujú už konkrétne vlastnosti osobnosti, charakter, temperament a záujmy. Dieťa dokáže odlišovať niekoľko základných emócii, snaží sa identifikovať s jedným z rodičov, ktorému prikladá „menšie zlo“. Na druhej strane je aj „ochrancom“ toho rodiča, ktorému sa ubližuje.Dieťa je v tomto veku ovplyvnené rodičom, blízkou osobou, má veľkú fantáziu a nedokáže vyhodnotiť informácie. Treba sa s dieťaťom rozprávať a uisťovať ho o tom, že ho rodičia ľúbia. Deti sú značne neisté. Primárna reakcia detí na problémy v tomto veku sa prejavuje smútkom a plačlivosťou. Teyber (2007) porovnáva dokonca reakcie deti na rozvod z pohľadu pohlavia. Chlapci trpia viac ako dievčatá. Túžia po rodičovi, ktorý odišiel. Chlapcom veľmi chýba otec, prežívajú pocit odmietnutia rodičom. Majú zníženú sebaúctu, objavujú sa depresie, prudké zhoršenie prospechu. Deti sa všemožne snažia zabrániť rodičom, aby sa rozišli.

Školský Vek (6-12 rokov)

Dôležité a náročné obdobie pre dieťa v tomto veku je prechod z materskej školy do základnej školy. Deti majú nové školské povinnosti, musia sa začleniť do nového kolektívu, pribudnú im povinnosti vo forme krúžku. Ak sa rodičia rozídu a uvažujú nad úpravou styku s dieťaťom, ktoré nastúpilo do školy, mali by zvážiť, aký to bude mať dopad na dieťa. Ak by sa k tomu pridali ešte aj dve domácnosti, mohlo by to spôsobiť veľkú emocionálnu a psychickú záťaž pre dieťa. Dieťa sa musí zároveň adaptovať na novú domácnosť a keď v domácnosti žije rodič aj s partnerom alebo aj inými členmi, je náročné preň nájsť si svoje miesto. Zaujímavé je, že učiteľ je pre dieťaťa v tomto období väčšou autoritou ako rodičia. Vzťah dieťaťa je vo vzťahu k rodičovi stále veľmi silný. Pociťuje lásku, úctu a rešpekt. Stotožňuje sa s nimi. Chce byť ako oni, pracovať v rovnakom zamestnaní a pripisuje si rovnaké vlastnosti, aké majú jeho rodičia. Podľa Vágnerovej (2014, str. 160) rola otca nadobúda väčší význam. Otec je modelom mužskej roly ako pre chlapcov tak aj pre dievčatá. Rozpad rodiny v tomto období predstavuje pre nich záťaž aj v tom, že strácajú pocit bezpečia a istoty z rodinného prostredia. Deti sú dezorientované a nevedia, komu majú veriť. Zhoršujú sa vzťahy aj s partnermi rodičov. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa obdobie malej puberty vyznačuje hnevom a zlosťou, ktorý sa prejavuje navonok voči svojmu okoliu. Prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi. Intenzívne vo vnútri však dieťaťa prežíva hlboký smútok, strach a cíti sa osamelé a nemilované. Typickým pocitom je pocit bezmocnosti. Dieťa má problém aj so svojimi rovesníkmi a prichádza s nimi do konfliktov.Potrebuje poznať fakty, pravdu a všetko mať vysvetlené. Veľmi reálne vníma, čo sa v rodine deje. Sprievodnými prejavmi tohto obdobia sú vety: „Ste hrozní, nenávidím vás“. Hnevajú sa na rodičov, že sa rozchádzajú, najmä na toho, kto dal podnet k rozchodu. Dieťa sa aktívne zapája do deštruktívnych konfliktov rodičov. Odmieta tráviť čas s rodičom, ktorý odišiel. Hnev a obavy sa miešajú so smútkom. Smúti za rodičom, ktorý odišiel a objavujú sa zvýšené somatické problémy - bolesti hlavy, brucha (Tragalová, D. 2016). Rodičia by si mali uvedomiť, že problémy s rozpadom vzťahu sú ich problémom a nemali by svoje deti oberať o detstvo. Deti sú už dostatočné zrelé nato, aby sa dokázali vcítiť do pocitov dospelých. Štatistický v tomto veku detí sa rodičia rozvádzajú najmenej.

Puberta (12-19 rokov)

Pubertálny vek je obdobím hľadania samého seba, dospievajúci sú citovo nestabilní. Rozpad rodiny v období puberty deti vnímajú ako zradu rodičov. Najväčšie obavy majú z vlastnej budúcnosti. Dištancujú sa od problémov rodičov, alebo rýchle dospievajú, preberajú role odídeného rodiča. Reakcie adolescentov sa veľmi líšia. Práve orientácia a zameranie sa na seba samého im pomáha zvládať rozchod rodičov ľahšie. Deti sa snažia tráviť doma čo najmenej času. V puberte častejšie vyhľadávajú rovesnícke skupiny a tie vždy nemusia byť len pozitívne. Konflikty v rodine tak dieťa môže riešiť delikventným správaním.Končeková (2014) v období dospievania hodnotí vzťah pubescentov a dospelých ako vzťah napodobňovania dospelých. Dospievajúce deti sa stavajú voči dospelým ako k rovnocenným partnerom či súperom. Snažia sa o nezávislosť a odmietajú plniť povinnosti a bezvýhradne rešpektovať príkazy dospelých. Poznajú aj svoje práva a snažia sa ich všemožne uplatniť. Dospievajúcim deťom nevyhovuje, že sa rodičia snažia rozhodovať za nich, s kým budú tráviť svoj voľný čas. Preto pri starších deťoch, ak rodičia dokážu aspoň minimálne komunikovať, navrhujeme rodičom v mediácii neupravovať striktne plán stretávania sa rodičov s dieťaťom. Dospievajúce deti si žiadajú slobodu rozhodovania o svojom čase, o tom, s kým sa budú stretávať. Postoj rodičov k ich dospievajúcim deťom je častokrát skreslený. Vnímajú ich stále ako malé deti. Z toho potom plynú rôzne výchovne problémy, o ktorých sa rodičia snažia porozprávať s deťmi občas aj v mediácii. Rodičom odporúčame prečítať si literatúru o vývinovej psychológii, aby lepšie poznali, ako sa dieťa postupne mení a vyvíja. Dokážu tak lepšie pochopiť zmeny v správaní dieťaťa aj v bežnej rodine, kde nie je konflikt rodičov.

Konflikt Lojality a Manipulácia

Žiaľ, takmer vo všetkých vysoko sporových rodinných konfliktoch sa rodičia zaoberajú výlučne sebou a orientujú sa na partnera v konflikte. Kým predtým sa všetko „točilo“ okolo detí, v konflikte už rodičia vôbec nezohľadňujú potreby svojich detí. Nesnažia sa ich od konfliktu ochrániť, ale často deti do konfliktu zapájajú. Nútia ich zaujať pozíciu voči jednému z rodičov. Pre deti sú už samotné hádky, ktorým veľakrát nerozumejú, veľkým utrpením. Prežívajú tzv. konflikt lojality. Stoja pred rozhodnutím vybrať si jedného z rodičov, napriek tomu, že ich milujú oboch. Pre deti celé toto obdobie je veľmi traumatizujúce. Prežívajú strach zo straty, smútok, pocit ohrozenia, hnev, ale aj hanbu pred kamarátmi, či pocit menejcennosti. Neraz obviňujú samých seba za rozpad rodiny.

Konflikt lojality radíme medzi intrapersonálne konflikty spojené s vnútorným prežívaním konfliktu. Vždy sa dieťa dostáva do konfliktu lojality, ak si má vybrať, ktorý z rodičov je „lepším“ rodičom. Môže dať prednosť rodičovi, ktorý si ho dokáže lepšie „kúpiť“ tým, že mu bude tolerovať jeho nevhodné správanie, nebude striktne dbať na plnení povinnosti, či nadmieru ho materiálne podporovať. Iné dieťa môže uprednostniť rodiča, ktorý potrebuje ochranu a z pocitu viny, aby mu neublížilo, sa nechá citovo vydierať. Môže nastať aj ten najhorší variant manipulácie s názorom dieťaťa v teórii a medzi psychológmi označovaný ako syndróm zavrhnutého rodiča. Neustálym presvedčovaním, vytrvalým očierňovaním jedného rodiča a idealizovaním toho druhého môže dôjsť k trvalému poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Výpoveď takého dieťaťa je veľmi racionálna a emocionálne veľmi presvedčivá, aj keď je dieťa veľmi malé.

Syndróm Zavrhnutého Rodiča

Syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča (z anglického prekladu parental alienation syndrome) bol prvýkrát opísaný Richardom A. Gardnerom v roku 1985 v článku Recent Trends in Divorce and Custody Litigation. PAS definoval ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.

Charakteristické znaky syndrómu zavrhnutého rodiča patria:

• Nenávisť za degradáciu rodiča.
• Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
• Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
• Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
• Neprítomnosť pocitu viny.
• Vypožičané scenáre (papagájovanie).

Warshak (2001,29) dopĺňa, že syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa.

Vplyv Rozvodu a Strata Rodičovského Kontaktu na Zdravie Dospievajúcich

Frizell Reiter, S. a kol. (2013,278-285) publikovali štúdiu, ktorá bola založená na údajoch zo štyroch prierezových výskumov uskutočnených v rokoch 1997 - 2009 medzi študentami v Nórsku. Sledovali vplyv rozvodu a stratu rodičovského kontaktu na zdravotné ťažkosti u adolescentov. Väčšinou šlo o stratu kontaktu s otcami. Štúdia odhalila len mierny nárast zdravotných ťažkostí, ak bol zachovaný rodičovský kontakt, ale výrazný nárast, kedy dospievajúci stratili kontakt s rodičom po rozvode. Nedávne výskumy tiež dokazujú: dospelí, ktorí zažili rozvod ako deti, majú častejšie problémy s duševným zdravím ako dospelí, ktorí mali oboch rodičov. Metaanalýza ukázala, že deti, ktoré zažili rozvod so stratou rodičovského kontaktu, vykazovali dokonca nižšiu pohodu než deti, ktoré zažili smrť rodiča.(!) Adolescenti so súčasnou stratou rodičovského kontaktu prežívali emocionálnu úzkosť v ďaleko väčšej miere ako ich rovesníci. Adolescenti so zachovaným rodičovským kontaktom po rozvode - nízka miera úzkosti, kým pri strate rodičovského kontaktu je silne spojený s emocionálnou úzkosťou mladistvých.

Štatistické Údaje o Duševnom Zdraví Detí a Dospievajúcich

Pozrime sa na základné informácie o tom, aké najrozšírenejšie psychické poruchy majú mladí ľudia za posledných päť rokov. Ako je na tom celkovo duševné zdravie detí a dospievajúcich ľudí na Slovensku, v Európe a vo svete podľa štatistických údajov?

Štatistické Údaje z Národného Centra Zdravotníckych Informácií

Štatistické údaje nám preukázali, že počet vyšetrených osôb v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti v roku 2020 klesol vplyvom protipandemických opatrení, ale v roku 2021 opäť stúpol.Pre porovnanie, pozrime sa na štatistiky od roku 2017. Počet vyšetrených osôb vo vekovej skupine 0-14 v roku 2017 bol 5 386, v roku 2018 sa zvýšil na 5 572, v roku 2019 sme zaznamenali 5 300 osôb, v roku 2020 4 473 osôb a v roku 2021 to bolo 5 273 osôb vyšetrených ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou. Pozrime si vekovú skupinu 15-19 rokov, v roku 2017 bolo vyšetrených 4 343, v roku 2018 počet vyšetrených osôb ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou začal klesať na počet osôb 3 881, v roku 2018 sme zase zaznamenali pokles na 3 508 osôb a v roku 2020 počet vyšetrených osôb ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou klesol na 2 968 osôb, v roku 2021 to bolo 3812 osôb. (NCZI, 2021)

V posledných piatich rokoch prišlo k významnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg. F50.0 - F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v živote o 31,3 % oproti minulému roku. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu (dg. F80.0 - F89) o 24,5 %, v porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .V skupine detí do 14 rokov boli podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najčastejšou skupinou diagnóz zistenou prvýkrát v živote poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania (dg. F90.0 - F98.9), kam patria aj hyperkinetické poruchy. Uvedená skupina diagnóz tvorila 49,4 % zo všetkých novodiagnostikovaných porúch v tejto vekovej kategórii.Vo vekovej skupine 15 - 19-ročných, kde bol zaznamenaný najväčší medziročný nárast nových pacientov (29,2 %), mali najčastejšie zastúpenie neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (dg. F40.00 - F48.9) s podielom 36,4 %

HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children) štúdia 2017/2018

HBSC (Health Behaviour in School-aged children) z roku 2017/2018 - výskum sa zaoberá problematikou prežívania a správania slovenských detí a dospievajúcich každé štyri roky a v týchto rokoch zmapovali aj dopad pandémie. Dotazník sa pýtal hlavne otázky ohľadom trávenia voľného času so zameraním na používanie internetu, online riziká, užívanie návykových látok, spánkové návyky a psychologické a sociálne premenné. Výsledky nasledovne porovnali s výsledkami výskumu EU Kids Online Slovensko z roku 2018 a zistili, že väčšina ukazovateľov sa zhoršila. Rozšírila sa problematická oblasť - výskyt šikanovania, skúsenosť so sexuálnymi obsahmi, výskyt emocionálnych problémov a problémov s pozornosťou.Taktiež klesli pozitívne faktory - sebaúcta, pocit bezpečia a prijatia doma a v škole. Môžeme len predpokladať, že tieto neveľmi pozitívne výsledky sú ovplyvnené pandémiou COVID-19 a hlavne dúfať, že situácia sa po pandémii zlepší. Totiž pandémia zmenila nie len naše životy, ale aj životy našich detí. Nestretávali sa s kamarátmi, spolužiakmi, z ničoho nič boli vytrhnutí z bežného života a všetko prebiehalo online v domácom prostredí.

UNICEF Výskum

UNICEF sa aktívne zapája do publikovaní správ o stave duševného zdravia detí vo svete. Hovorí, že viac ako 1 zo 7 dospievajúcich ľudí vo veku 10-19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Dopĺňa, že takmer 46 000 dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy! Samovražda je jednou z piatich najčastejších príčin smrti vo vekovej kategórii 10-19 rokov. Uvádza štatistické dáta aj z Európy, kde až 9 miliónov mladistvých vo veku 10-19 rokov trpí duševnými poruchami. Približne od nás odídu 3 ľudské duše v dôsledku samovraždy. Výskyt depresie a úzkosti u mladých v roku 2019 bola až 55%. Ako sme už predtým spomenuli COVID-19, tak aj UNICEF uvádza, že v priemere 1 z 5 ľudí vo vekovej skupine 15-24 rokov sa často cítil deprimovaný alebo stratil záujem o dianie vo svete a okolo seba.

Prevencia Psychických Porúch v Koncepte Traumatických Zážitkov v Detstve

Existujú rôzne programy prevencie porúch a podpory duševného zdravia, ktoré patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia. Podľa CDC - Centre for Disease Control and Prevention (US) zdôrazňuje, aby boli prevencie rozdelené do vekových skupín, lebo v každom veku pôsobia rôzne rizikové faktory, a taktiež ľudia sa pohybujú v rôznych prostrediach počas ich života (škola, práca).Najúčinnejšie prevencie na podporu duševného zdravia sú v ranom detstve. Najdôležitejšie je, aby po narodení sa vytvorila bezpečná a spoľahlivá vzťahovú väzba medzi dieťaťom a matkou. Prežívanie stresu v detskom veku vplýva na život v koncepte traumatických zážitkov v detstve (z angl. Adverse Childhood Experiences ). Výskum Adverse Childhood Experiences (ACEs) zistil, že ľudia s aspoň štyrmi z desiatich definovaných nepriaznivých zážitkov z detstva majú v dospelosti výrazne horšiu kvalitu života, napr. zvýšená pravdepodobnosť výskytu chronických ochorení, duševných porúch, horšieho životného štýlu, nižšieho dosiahnutého vzdelania a násilnejšieho správania a rozvodnosti. Medzi efektívne programy v ranom detstve patria vhodná zdravotná a sociálne starostlivosť o matku, skríning a prevencia traumatických zážitkov ACEs v primárnej starostlivosti, programy rozvíjajúce zručnosti rodičov pri výchove malých detí, sociálne programy podporujúce hru detí a rodičov a napokon skríning a diagnostika duševných porúch u detí.V školskom veku dieťaťa sa pridávajú problémy v škole a s rovesníkmi, v adolescencii užívanie alkoholu a drog. Najúčinnejšie programy v školskom veku sú tréningy emocionálnej gramotnosti u žiakov, tréningy výchovných zručností u rodičov, programy pre prevenciu a riešenie šikany a skríning a online intervencie u študentov.

tags: #rozvod #rodičov #dopad #na #adolescentov