Zdravotné postihnutie prenatálne príčiny: Komplexný pohľad na psychické dopady, fázy vyrovnávania sa a rizikové faktory

Narodenie dieťaťa je udalosť, ktorá prináša do rodiny radosť a očakávania. Avšak, ak sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím, pocity šťastia sú často nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou. Starostlivosť o takéto dieťa predstavuje pre rodičov mimoriadnu záťaž a stresujúcu situáciu, s ktorou sa vyrovnávajú odlišne. Tento článok sa zameriava na psychické dopady na rodinné fungovanie, emocionálne prežívanie rodičov, fázy zmierenia sa s postihnutím a prenatálne príčiny zdravotného postihnutia.

Psychické dopady na rodinné fungovanie

Narodenie postihnutého dieťaťa predstavuje psychické vypätie a veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov, čo ovplyvňuje rodinné fungovanie. Stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či ide o mentálne, fyzické, sluchové alebo zrakové postihnutie.

Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou a mať dostatočnú opornú sieť pozostávajúcu z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií, ktoré pomáhajú skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Emocionálne prežívanie rodičov

Pre mnohých rodičov predstavuje narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa.

Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci. Vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Fázy zmierenia sa s postihnutím

S realitou narodenia dieťaťa s postihnutím sa jeho vlastná rodina vyrovnáva individuálne na základe dostupných zdrojov pomoci, podpornej siete a súdržnosti členov rodiny. Úspešnosť či zlyhanie pri akceptácii zdravotného postihnutia je determinovaná viacerými faktormi, ktoré v jednotlivých fázach majú odlišný vplyv na rodinné fungovanie. Autorka príspevku Lucia Ludvigh Cintulová, ktorá sama trpí zdravotným postihnutím, identifikovala základné štádiá vývoja rodiny a fázy zmierenia sa a akceptácie novej životnej situácie spojenej s narodením postihnutého dieťaťa:

1. Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom

Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale s defektom, poruchou či telesným poškodením. Počiatočný šok je o to silnejší, pokiaľ prenatálne lekárske výsledky počas tehotenstva nevykazovali žiadne zdravotné vady u dieťaťa. Spôsob oznámenia diagnózy má značný dopad na to, ako rodič prijme túto správu. V tejto fáze emocionálneho šoku sa stretávame s dvoma typmi rodičov. Rodičia zďaleka netrpia takou mierou úzkosti a strachu, keď počítajú s vývojovými ťažkosťami svojho postihnutého dieťaťa, pretože majú dostatok času prijať tento fakt a pripraviť sa na príchod postihnutého dieťaťa. Lekári v počiatočnej fáze vývoja dieťa nemôžu s istotou jeho vývoj predpovedať, ale vedia ho odhadnúť.

2. Fáza popretia reality

Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu. V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie. Chýbajú im základné informácie o tom-ktorom zdravotnom postihnutí, ich dôsledkoch a cítia sa byť bezmocní.

3. Fáza viny a hnevu

Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny. Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov. Pocity viny zo zlyhania na strane rodiča môžu byť tak intenzívne, že môžu vyústiť do ďalších psychických problémov, ako napr. úzkosti alebo popôrodných depresií či odporu voči postihnutému dieťaťu, ku ktorému si nedokážu vytvoriť pozitívny vzťah.

4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu

V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo. Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie. Vhodným pomocníkom sú aj rôzne podporné skupiny, ktoré pozitívnym spôsobom stimulujú rodičov a ich snahy pri zvládaní tejto náročnej úlohy. Snažia sa sami hľadať východiská z tejto situácie, avšak nedokážu vidieť nič pozitívne na tom, že sa im narodilo postihnuté dieťa. Utápajú sa v sebaľútosti a zabúdajú na to, že dieťa ich potrebuje. Poradenstvo, dostatok informácií a poskytnuté kompenzácie môžu vniesť optimizmus do života rodičov, mnohí z nich sa utápajú v ľútosti, prípadne neúmerne veľkú ľútosť prejavujú voči postihnutému dieťaťu, pritom si neuvedomujú, že tým mu najviac ubližujú. Nevidia v ňom človeka s potenciálom a pozitívnymi vlastnosťami, ale len objekt ľútosti, ktorý to bude mať v živote ťažké a ktorý je príčinou rodinných problémov.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

5. Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou

Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie, ktorá vznikla príchodom postihnutého dieťaťa do rodiny a ktorej musia čeliť v každodenných činnostiach. Zväčša rodičia v tejto fáze zastávajú postoj : „Nič sa nedá robiť, je to naše dieťa a musíme sa s tým zmieriť“. Rodičia objektívne prijímajú fakt, že ich dieťa je postihnuté a vyžaduje si individuálnu starostlivosť, ale aj zmeny vo fungovaní rodiny.

6. Zmeny fungovania rodiny

Táto fáza nastáva, keď sa rodičia vyrovnajú s postihnutím svojho dieťaťa a prijímajú ho také, aké je. Na druhej strane začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa, upravovať rodinné podmienky na jeho výchovu a starostlivosť či vynakladať maximálne úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu. Menia sa vzťahy v rodinne, dochádza k úprave zvyklostí, ktoré dovtedy v rodine fungovali s ohľadom na príchod postihnutého dieťaťa. Hľadajú pomoc u príbuzných, začínajú využívať sociálny systém, ktorý by im zmiernil situáciu a poskytol podporu kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia vo forme finančných príspevok alebo vyhľadávajú inštitucionálne zariadenia, ktoré by prebrali čiastočne zodpovednosť za starostlivosť o dieťa, najmä nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Iní autori hovoria o fáze reintegrácie, ktorá je charakteristická tým, že rodičia postupne začínajú vnímať krutú skutočnosť. Organizmus sa prispôsobuje stresovej situácii, ale nie vždy priateľským spôsobom. Často prichádza k rozvodom, kde otcovia sa snažia odbremeniť od záťaže a zodpovednosť presúvajú na matku. Iným negatívnym spôsobom je odmietnutie dieťaťa a snaha o jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti.

7. Fáza dozretia

V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťaťa boli v rovnováhe. Kladú dôraz na to, aby aj vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny boli harmonické a vzájomne podporujúce. V tejto fáze dozretia, ktorá je charakteristická úplnou vyspelosťou rodičov, dochádza k zmene hodnôt, rodičia si začnú uvedomovať, čo má v živote najväčší význam a začínajú racionálne uvažovať o možnostiach sociálnej, školskej a liečebnej rehabilitácie, prehodnocujú svoj život a menia poradie hodnôt z hľadiska významnosti. Na prvých miestach sa musia ocitnúť hodnoty ako láska, súdržnosť a vzájomná akceptácia, aby rodina dokázala plnohodnotne fungovať a saturovať potreby svojich členov. Ide o dlhodobý proces, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov, nakoľko dosiahnutie tejto fázy závisí od emocionálnej inteligencie členov rodiny, copingových stratégií pri zvládaní záťaže, osobnostných čŕt a schopností riešiť problémové situácie. Zdravotné postihnutie nevnímajú ako nešťastie či životnú katastrofu, ale prijímajú ho ako pozitívny prvok, ktorý prispel k súdržnosti rodiny, uvedomeniu si pravých hodnôt či posilneniu vzťahov medzi členmi.

8. Fáza rozvratu

Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene, nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov. Rodičia alebo jeden z rodičov sa nedokáže vyrovnať so záťažou spojenou so starostlivosťou o postihnuté dieťa, nedokáže riešiť psychické vypätie a vznikajúce problémy.

9. Fáza slobody a samostatnosti

V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa. Rodičia do tejto fázy vykladajú maximálnu snahu o zlepšenie stavu dieťaťa a podporu jeho nezávislosti. Pokiaľ dôjde k stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa, rodičia sa dostanú do bodu, keď dieťa prestáva byť vo veľkej miere závislé od rodičov, navštevuje školu, je integrované do sociálneho prostredia, má svoje záujmy, neustále absolvuje rehabilitácie i odbornú starostlivosť, rodičia nadobudnú pocit slobody a hľadajú možnosti sebarealizácie. V tejto fáze rodičia začnú bojovať nielen za práva svojho postihnutého dieťaťa, ale uvedomujú si nutnosť bojovať aj za seba. Väčšina matiek postihnutých detí uvádza, že u manželov/partnerov nenachádzajú dostatočnú psychickú podporu, ale sú radi, že muži v rodine zostávajú a pomáhajú so zabezpečením rodiny, najmä po finančnej stránke. Je nutné, aby rodičia hľadali hnací motor, ktorý im dodá energiu zvládať náročnú starostlivosť o postihnuté dieťa, napr. Žena potrebuje cítiť, že napriek tomu, že sa jej narodilo postihnuté dieťa, je plnohodnotným človekom a môže sa realizovať v aktivitách, ktoré ju zaujímajú a napĺňajú. V tejto fáze je nesmierne dôležité, aby si rodičia uvedomili fakt, že sa nemôžu nechať vydierať, využívať alebo ponižovať vlastným dieťaťom bez ohľadu na jeho postihnutie. Aj rodič je človek s vlastnými potrebami a túžbami, preto sa nesmie nechať vydierať výčitkami, že opúšťa postihnuté dieťa na pár hodín alebo nechať sa využívať postihnutým dieťaťom, ktorý neustále vyžaduje jeho pozornosť. Je dôležité dať dieťaťu s postihnutím najavo, že ho rodič miluje a záleží mu na ňom, ale v záujme jeho rozvoja nesmiem robiť za neho veci, ktoré dokáže vykonať aj sám. Tým podporuje v ňom závislosť, nie samostatnosť, o ktorú sa tak snaží v iných oblastiach, napr. aby sa postavilo na vlastné nohy a začalo chodiť. Rodičia majú o svojom dieťati vedieť čo najviac. Poznanie podstaty postihnutia svojho dieťaťa pomôže rodičom lepšie porozumieť a pochopiť ho. Informácie je lepšie hľadať u špecialistov, alebo u ľudí, ktorí majú dlhšie skúsenosti so starostlivosťou o postihnuté dieťa.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života

Hodnotenie kvality života rodiny ako aj samotného človeka s postihnutím, ktorý je súčasťou tejto rodiny, je veľmi náročné, nakoľko si vyžaduje nazeranie na ľudské fungovanie v širšom kontexte. Zväčša je postihnutie definované v rámci obmedzení vo fungovaní jedinca, ktoré so sebou prináša, ale do úvahy je nutné brať aj sociálne prostredie a rodinné fungovanie, ktoré determinuje subjektívne a objektívne vnímanie kvality života. Komplexné prístupy pri práci s postihnutým členom zamerané na zvyšovanie kvality života postihnutého človeka musia vychádzať nielen z medicínskeho modelu a rehabilitačných terapií, ale aj zo sociálneho modelu, ktorý kladie dôraz na rozvoj potenciálu jedinca a jeho úspešnú socializáciu a integráciu do spoločnosti. Ďalším aspektom, ktorý ovplyvňuje kvalitu života postihnutého dieťaťa je podpora dieťaťa zo strany rodičov, uspokojovanie jeho potrieb a vytváranie prirodzeného prostredia. Najväčší vplyv na ďalší osobnostný vývoj dieťaťa s postihnutím má jeho vlastná rodina a rodinní príbuzní, ktorí sú s nimi v denno-dennom kontakte a majú podiel na vytváraní prostredia, v ktorom dieťa s postihnutím vyrastá. Príliš ochranný prístup vo výchove má negatívny dopad na osobnosť dieťaťa, pretože nerozvíja jeho individualitu, naopak, posilňuje jeho odkázanosť na pomoc druhých. Začlenením takéhoto dieťaťa do rodinného fungovania mu umožňujeme spoznať seba i svet okolo, posilňujeme v ňom pozitívne pocity rešpektu, akceptácie a motivujeme k vlastnej aktivite. Napredovanie rozvoja postihnutého dieťaťa je závislé nielen od pomoci odborníkov na rôznych úrovniach, ale najmä od výchovy rodičov, ktorá by mala byť zameraná na posilňovanie emocionálnej inteligencie, kognitívnych funkcií a najmä schopností smerujúcich k sebestačnosti do maximálne možnej miery, ktorú zdravotné obmedzenie dovoľuje. Rodičia, ktorí dokážu akceptovať postihnutie dieťaťa, majú k nemu láskyplný a požadujúci prístup a snažia sa zrealizovať výchovný program pri náležitom uspokojovaní jeho emocionálnych potrieb, pristupujú k výchove postihnutého dieťaťa najvhodnejšie. Voľba metód a postupov pri práci s rodinou so zdravotne postihnutím dieťaťom závisí od druhu postihnutia, rozsahu poškodenia funkcií organizmu a vývinového obdobia samotného dieťaťa. Zdravotne postihnutí vytvárajú v podstate dva typy súrodeneckých vzťahov v rodine. V prípade, že jedno z detí je zdravé, musí sa naučiť rešpektovať.

Rizikové faktory počas tehotenstva

Väčšina tehotenstiev prebieha celkom normálne, nevyskytujú sa pri nich žiadne problémy a tehotná žena ani neudáva prítomnosť žiadnych rizikových faktorov, ktoré by mohli priebeh tehotenstva ohroziť. Ak lekár pri prenatálnej kontrole odhalil prítomnosť rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť neúspešného tehotenstva, takéto tehotenstvo sa označuje za rizikové. Do tejto kategórie patrí v súčasnosti podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií približne 39% všetkých tehotenstiev. Rizikové tehotenstvo sa môže skončiť buď potratom, predčasným pôrodom alebo narodením dieťatka s postihnutím. Tiež sa môže zvýšiť pravdepodobnosť výskytu komplikácií a chorobných stavov, ktoré môžu ohroziť život tehotnej ženy alebo nenarodeného dieťatka.

Vek matky

Ak otehotniete mladšia ako 17 rokov, alebo ak máte viac ako 35 rokov, je väčšia pravdepodobnosť, že vaše tehotenstvo budú sprevádzať komplikácie ako gestačný vysoký krvný tlak alebo preeklampsia. Riziko potratu a genetických defektov sa po 40.

Obezita

Ženy, ktoré sú obézne, majú väčšie riziko vzniku tehotenskej cukrovky, hypertenzie a preeklampsie počas tehotenstva. Obezita je jedným z jediných zdravotných problémov ovplyvňujúcich tehotné ženy, preto odborníci povzbudzujú ženy k chudnutiu prostredníctvom zdravých stratégií.

Viacpočetné tehotenstvo

Ak čakáte dvojičky, riziko možných komplikácií narastá. U žien s viacnásobným tehotenstvom je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie preeklampsia alebo hrozí predčasný pôrod. Viacpočetné tehotenstvá predstavujú tiež vyššie riziko anomálií a problémov s rastom, najmä ak deti zdieľajú placentu.

Životný štýl

Určite netreba pripomínať, že fajčenie, alkohol a užívanie drog vážne ohrozujú vaše nenarodené dieťa. Špeciálnou spoločenskou témou je alkohol a všeobecne prevláda názor, že pohárik nemôže uškodiť. Keď konzumujete alkoholické nápoje, alkohol prechádza z vašej krvi cez placentu do krvi dieťaťa. Pečeň je jeden z posledných vyvíjajúcich sa orgánov a dozrieva až v posledných štádiách tehotenstva. Dieťatko vo vašom lone nedokáže teda spracovať alkohol a ten môže vážne ohroziť jeho vývoj, poškodiť mozog ako aj iné orgány. Požívanie alkoholu v prvých 3 mesiacoch tehotenstva zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej váhy. Ak pijete po prvých troch mesiacoch, môže to poznačiť vaše dieťa na celý život. Dieťatku hrozí takzvaný Fetálny alkoholový syndróm (FAS). Niektoré z príznakov sa môžu objaviť až v neskoršom veku. Vedci nevedia presne určiť, aké množstvo alkoholu je pre dieťatko bezpečné.

Komplikácie v predchádzajúcom tehotenstve

Ak ste mali akékoľvek komplikácie počas predchádzajúceho tehotenstva, hrozí, že rovnakým problémom môžete čeliť aj v tomto tehotenstve.

Genetické faktory

Do rizikových faktorov sa zaraďuje aj rodinná anamnéza, predovšetkým genetické poruchy. Genetický skríning pred počatím sa v posledných rokoch stal bežným, keďže technológia pokročila a testovanie sa stalo dostupnejším. Ak máte rodinných príslušníkov s určitým ochorením alebo ak patríte k etnickej príslušnosti, ktorá má väčšie riziko vzniku špecifických ochorení (napríklad kosáčikovitá anémia alebo Tayova-Sachsova choroba), na posúdenie rizika pre vás a vášho partnera môžete použiť genetický skríning.

Psychologické faktory

Faktorom z tejto oblasti sa venuje asi najmenej pozornosti. Na výsledok tehotenstva, zdravie ženy i dieťaťa majú však veľmi dôležitý vplyv. Určité skupiny žien sú oveľa náchylnejšie na psychologické problémy počas tehotenstva. Rovnako aj ženy bez adekvátneho sociálneho zázemia a podpory partnera, bez domova, obete domáceho násilia alebo ženy s inými fyzickými alebo emocionálnymi traumami majú vyššie riziko psychologických problémov počas tehotenstva. Nadmernú psychickú záťaž spôsobenú predovšetkým obavami predstavujú aj časté ultrazvukové vyšetrenia. V prípade objavenia abnormalít vo vývine plodu sa strach tehotnej ženy zvyšuje, je nútená podstúpiť ďalšie vyšetrenia, čo spôsobuje opäť narastanie obáv o zdravie nenarodeného dieťatka.

Prenatálny skríning a starostlivosť

Prítomnosť rizikových faktorov zisťuje váš gynekológ už pri prvej prenatálnej kontrole pri všeobecnom prenatálnom skríningu. Ďalšie rizikové faktory môžu byť zistené aj pri ďalších prehliadkach použitím klinických vyšetrovacích metód, avšak drvivá väčšina býva odhalená gynekológom len na základe vedeného rozhovoru s tehotnou ženou. Ak vám lekár povedal, že máte rizikové tehotenstvo, určite nepanikárte. Prítomnosť rizikových faktorov ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že vaše tehotenstvo sa skončí neúspešne. Váš lekár vás bude volať častejšie na prehliadky (každých 14 dní, niekedy i častejšie) a sledovať stav vás i vášho dieťatka. Súčasťou pravidelnej kontroly je meranie tlaku i vyšetrenie moču na prítomnosť bielkovín. Lekár bude sledovať rast vášho dieťatka. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj ultrazvuk prípadne iné klinické vyšetrovacie metódy. Lekár vám tiež môže nariadiť oddych na lôžku, či už doma alebo v nemocnici, až kým je dieťatko dostatočne staré na bezpečný pôrod. Ak je tehotenstvo považované za rizikové, váš gynekológ vás môže odporučiť k perinatológovi. Nezabudnite, že kľúčovú úlohu zohrávate vždy vy. Ak plánujete otehotnieť, je prirodzené, že sa budete snažiť urobiť všetko preto, aby ste sa rizikovému tehotenstvu vyhli. Aj keď nemáte zdravotný problém, mnohí lekári odporúčajú pred počatím navštíviť aj s partnerom odborníka, aby zistil, či ste s partnerom kompatibilný. Ak máte vážne ochorenie, ako je diabetes, ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, ochorenie obličiek alebo lupus, je veľmi dôležité naplánovať si tehotenstvo len za predpokladu, že vaše ochorenie sa primerane lieči a že váš zdravotný stav je na tehotenstvo optimálny už pred počatím. Ak sa v priebehu tehotenstva už vyskytne zdravotný problém alebo ochorenie, či už tehotnej ženy alebo plodu, tehotenstvo sa označuje ako patologické. Tu je už potrebné problém riešiť, aby neohrozil život matky alebo nenarodeného dieťatka.

Najčastejšie komplikácie počas tehotenstva

Gestačný diabetes

Jedným s rizikových faktorov, kedy vám táto komplikácia hrozí je ak je Vaše BMI viac ako 30. Túto informáciu môžete získať u odborníka na výživu a aj na rôznych weboch, kde sú to však len orientačné čísla. V prípade, že nejde o vaše prvé tehotenstvo a už pred tým, v minulých tehotenstvách, sa u vás objavil gestačný diabetes alebo ak vaše prvé dieťatko vážilo viac ako 4,5 kilogramov a viac, existuje veľká pravdepodobnosť, že gestačný diabetes vás bohužiaľ neminie ani toto tehotenstvo. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje výskyt ochorenia u matky je rodinná predispozícia. Znamená to, že pokiaľ sa v rodine objavil diabetes, môžete patriť do rizikovej skupiny. Jedným z najčastejších komplikácií je hypertrofia plodu. Znamená to, že dieťa môže mať vyššiu hmotnosť aj veľkosť, v takomto prípade je veľká pravdepodobnosť, že lekári pristúpia pri pôrode k cisárskemu rezu. Ďalším problémom, ktorý tehotenská cukrovka spôsobuje, je nadmerné množstvo plodovej vody, ktorá môže vyvolať predčasný pôrod. Za predčasný pôrod sa považuje pôrod pred 37. týždňom tehotenstva. Súčasťou tohto ochorenia môže byť aj s novorodenecká žltačka, nízka hladina glukózy u novorodenca ale aj vysoký krvný tlak matky. Ženy s gestačným diabetom však môžu mať zdravé tehotenstvo a celkom zdravé narodené dieťatko, ak sa riadia liečebným plánom lekárov. Lekár bude počas celého tehotenstva sledovať rast a zdravie dieťaťa, monitorovať hladinu glukózy a prípadne určí liečbu. Obvykle sa diabetes po pôrode vylieči. V niektorých prípadoch však existuje zvýšené riziko, že prerastie do diabetu 2.

Hypertenzia a Preeklampsia

Ak trpíte vysokým krvným tlakom už pred tehotenstvom, je dôležité aby ste boli počas tehotenstva sledovaná svojím lekárom. Gynekológ bude sledovať rast plodu, no v niektorých prípadoch musí byť liečba hypertenzie v tehotenstve upravená. Preeklampsia predstavuje ochorenie ciev placenty, ktoré charakterizuje vysoký krvný tlak a znaky poškodenia ďalších orgánov, najčastejšie pečene a obličiek. Vyskytuje sa typicky až po 20. Preeklampsia sa niekedy vyvinie celkom bez príznakov. Ak sa preeklampsia nelieči, môže predstavovať pre matku i nenarodené dieťa vážne, dokonca smrteľné komplikácie. Keďže placenta nedokáže plniť svoju funkciu, dieťa je ohrozené nedostatočným prísunom krvi, kyslíka a teda aj nedostatkom živín. Najúčinnejšou liečbou preeklampsie je pôrod. Čím vážnejšia je vaša preeklampsia a čím skôr sa v priebehu tehotenstva vyskytne, tým väčšie riziko predstavuje pre vás i vaše dieťa. Preeklampsia môže vyžadovať vyvolanie pôrodu, cisársky rez, prípadne plánovaný vaginálny pôrod. Váš pôrodník vám vysvetlí, ktorý spôsob pôrodu je pre vašu konkrétnu situáciu najvhodnejší. V prípade stredne ťažkej preeklampsie lekár typicky nariadi oddych na lôžku, lieky na zníženie krvného tlaku, krvné testy a testy moču, monitorovanie srdečného tepu plodu a časté ultrazvukové vyšetrenie, magnéziové injekcie. Tiež môže nariadiť hospitalizáciu. Po pôrode môže trvať 1-6 týždňov, kým symptómy preeklampsie celkom pominú.

Placenta Previa

Placenta sa počas tehotenstva vyvíja v maternici matky a je prichytená o bočnú stranu maternice. Zabezpečuje plodu kyslík, živiny a odvádza odpad z tela dieťatka. Placenta je s plodom prepojené prostredníctvom pupočnej šnúry. Placenta previa je stav, pri ktorom je placenta umiestnená v spodnej časti maternice a čiastočne alebo úplne zakrýva krčok maternice. Placenta sa môže oddeliť od maternice, keď sa krčok maternice začne otvárať pri pôrode a spôsobiť tak krvácanie. Placenta previa sa štatisticky vyskytuje v 1 prípade z 200 tehotenstiev. Najčastejšie sa prejavuje bezbolestným krvácaním v treťom trimestri tehotenstva. Ak je placenta previa včas diagnostikovaná, pri dodržiavaní liečebného režimu sa končí väčšinou narodením zdravého bábätka. Liečba zahŕňa pokoj na lôžku a časté kontroly. V závislosti od gestačného veku plodu môže pôrodník naordinovať steroidné injekcie za účelom urýchlenia vývoja pľúc. Ak sa objaví nekontrolované krvácanie, okamžite sa pristupuje k cisárskemu rezu. V prípade dobrých podmienok môžu ženy, ktoré majú marginálnu vcestnú placentu porodiť vaginálne.

#

tags: #zdravotné #postihnutie #prenatálne #príčiny