Opatrenia štátu Slovensko pre zdravotne postihnutých ľudí

Slovenská republika sa zaväzuje zabezpečovať rovnaké príležitosti a plnohodnotné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života. Štát prijíma rôzne opatrenia na podporu a kompenzáciu znevýhodnení, s ktorými sa títo občania stretávajú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto opatreniach, s dôrazom na legislatívny rámec, finančnú podporu, prístupnosť a inklúziu.

Medzinárodný deň postihnutých ľudí

Medzinárodný deň postihnutých ľudí, ktorý pripadá na 3. decembra a pripomína sa od roku 1992, slúži na zvyšovanie povedomia o výhodách, ktoré spoločnosť môže získať začlenením zdravotne postihnutých ľudí do každej oblasti života - politického, spoločenského, ekonomického i kultúrneho. Pri príležitosti tohto medzinárodného dňa ide o to, aby sa hendikepovaným poskytla príležitosť čo najväčšmi využívať ľudské práva a zúčastňovať sa v rovnakej miere ako zdravá populácia na živote spoločnosti. Na svete žijú s rôznym postihnutím milióny ľudí. Počas 3. decembra sa má najmä zdravá populácia usilovať pochopiť, akým problémom sú vystavení telesne postihnutí.

Legislatívny rámec a medzinárodné záväzky

Významným krokom vpred bolo prijatie Dohovoru OSN o právach osôb s postihnutím na VZ OSN 13. decembra 2006. Vtedajší slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal dohovor 26. septembra 2007. Začiatkom novej etapy na ceste k plnému uplatňovaniu ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku sa stal 25. jún 2010, keď pre Slovensko nadobudol účinnosť Dohovor o právach osôb s postihnutím a jeho Opčný protokol, oba schválené VZ OSN 13. decembra 2006.

Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý definuje práva a povinnosti v oblasti zabezpečenia rovnoprávnosti a inklúzie osôb so zdravotným postihnutím. Tento dohovor bol prijatý na Valnom zhromaždení OSN 13. decembra 2006 a Slovenská republika ho podpísala 26. septembra 2007. Účinnosť pre Slovensko nadobudol 25. júna 2010.

V Európskej únii sa problematikou postihnutých zaoberá Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF). Táto medzinárodná nezisková organizácia vznikla v roku 1996 na základe aktivity organizácií zdravotne postihnutých osôb. EDF predstavuje platformu, ktorá obhajuje práva ľudí so zdravotným postihnutím na úrovni EÚ. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike ako člen EDF s ostatnými členmi EDF bojuje za lepšie podmienky ľudí so zdravotným postihnutím na tejto úrovni. Ako ďalej uviedol portál EÚ, Únia podpísala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím počas prvého dňa otvoreného na podpis, ktorým bol 30. marec 2007. Stratégia EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 - 2020 sa zameriava na zlepšenie postavenia ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli využívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní občania, ako aj na odstránenie prekážok v každodennom živote. Stratégia dopĺňa a podporuje opatrenia členských štátov, ktoré nesú podiel zodpovednosti za politiku týkajúcu sa osôb so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Integrovaná posudková činnosť

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. Ide o komplexný proces, ktorého cieľom je zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotného stavu občanov a ich nároku na rôzne formy štátnej podpory. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi tieto príspevky patria:

• Príspevok na kúpu pomôcky
• Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže
• Príspevok na prepravu
• Príspevok na opatrovanie
• Príspevok na stravovanie
• Príspevok na osobnú asistenciu

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie , ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama .

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Preukazy ŤZP a parkovacie preukazy

Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP, preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Tieto preukazy im umožňujú využívať rôzne zľavy a výhody, napríklad v doprave, kultúre a pri parkovaní.

V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Dostupnosť a prístupnosť

Štát sa snaží zabezpečiť prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku. Zavedie sa systém certifikovaných odborníkov a odborníčok na komplexnú prístupnosť, spolu s certifikáciou budov a služieb a ukotvia sa princípy univerzálneho dizajnu v stavebnom zákone. Vytvorí sa dlhodobý centrálny dotačný mechanizmus na financovanie komplexnej debarierizácie verejných a samosprávnych inštitúcií. Podporí sa vznik nájomných bezbariérových bytov. Podporí sa bezbariérovosť súkromných prevádzok a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zavedú sa nové štandardy bezbariérovosti a podporia sa majitelia a majiteľky prevádzok k ich naplneniu prostredníctvom jednoduchého dotačného mechanizmu. Presadí sa zmena Antidiskriminačného zákona tak, aby za diskrimináciu z dôvodu zdravotného znevýhodnenia bolo považované aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Súčasné znenie Antidiskriminačného zákona potrebu primeraných úprav zohľadňuje iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Inklúzia a vzdelávanie

Štát sa zameriava na inkluzívne vzdelávanie a vzdelávanie k inklúzii. Zvýši sa dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením. Zároveň sa považuje vzdelávanie k inklúzii za cestu k súdržnej a solidárnej spoločnosti.

Deti so zdravotným znevýhodnením si neraz musia školu vyberať nie podľa svojich daností a schopností, ale podľa toho, či sa do nej fyzicky dostanú cez prah dverí, či schody vedúce do učební. Na Slovensku je aktuálne iba 25 % škôl s bezbariérovým vstupom do školy a 78 % škôl má rôzne bariéry aj vo vnútornom prostredí školy. Deti, rodičia, učitelia s obmedzenou mobilitou majú problém sa pohybovať medzi jednotlivými časťami školy.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Zamestnanosť

Štát sa snaží zlepšiť ponuku práce a pracovných podmienok pre ľudí, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce (napr. Zjednodušia sa a zjednotia pravidlá pre ohrozené skupiny zamestnancov, napr. rodičov s malými deťmi, osamelých rodičov, zdravotne postihnutých zamestnancov.

Sociálne služby a podpora

Štát uprednostní v oblasti sociálnych služieb tie, ktoré ľuďom umožnia zotrvať čo najdlhšie v domácom prostredí medzi svojimi blízkymi, priateľmi a známymi. Dôsledne pritom bude kontrolovať ich kvalitu, aby sa odkázaní ľudia mohli na poskytované služby plne spoľahnúť, rovnako tak vyhodnocovať finančnú efektivitu týchto výdavkov. Zvýšené financovanie zo strany štátu sa pritom musí prejaviť najmä vo zvýšených mzdách pracovníkov v sociálnych službách, lebo títo ľudia nemôžu byť odkázaní len na minimálne mzdy. Cieľom bude posilnenie a stabilizácia personálneho stavu.

Reforma posudkovej činnosti (návrh)

Ministerstvo práce pripravuje reformu posudkovej činnosti, ktorej cieľom je zefektívniť a zjednotiť posudkový systém na Slovensku. Po novom by mali ľudí posudzovať iba úrady práce, a to na základe jednotnej metodiky.

Nárok na kompenzácie pre zdravotne postihnutých, ktoré boli schválené do 31. augusta 2025, by nemal byť ohrozený. Minister práce Erik Tomáš po rozporovom konaní k reforme posudkovej činnosti napokon oznámil, že ľudia neprídu o priznané kompenzačné príspevky. Zároveň kritizoval opozíciu, Denník N a Aktuality, ktoré tému otvorili. V skutočnosti však ľudí a občianske združenia nevystrašili články v novinách, ale pôvodný návrh Erika Tomáša, ktorého súčasťou bolo škrtanie diagnóz, pri ktorých vzniká nárok na štátnu podporu.

Kritika a obavy

Ľudia majú obavy, že keď začne platiť nový zákon, môžu prísť o kompenzácie. Faktom podľa úradu je, že sa to stáva. Minister teraz prisľúbil, že sa nebudú plošne prehodnocovať nároky na kompenzácie a príspevky, ktoré boli schválené do 31. augusta 2025. V praxi to znamená, že ak máte teraz schválený posudok, po nadobudnutí účinnosti zákona od 1. januára 2026, by sa nemal prehodnocovať. Občianske združenie Akčné rodiny zorganizovalo na zmenu návrhu posudkovej činnosti petíciu. „Štát sa málo zaujíma a stará o ľudí so zdravotným postihnutím. Sú pre neho neviditeľní. Nie aby im zvýšil príspevky a vybudoval adekvátne služby, ktoré nemajú a musia ich suplovať rodičia, ešte aj to málo im chce vziať.

Zlepšenie životných podmienok

Štát sa snaží zlepšiť ekonomickú situáciu rodičov zabezpečujúcich starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti. Rodičia, ktorí zabezpečujú starostlivosť o svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením a poberajú príspevok na opatrovanie, sa často ocitajú v pasci chudoby. Presadí sa primerané sociálne zabezpečenie takýchto rodičov. Zároveň sa zmierni obmedzenie zárobkovej činnosti práce z domu popri poberaní príspevku na opatrovanie.

Príklad príjmovej situácie

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

tags: #zdravotne #postihnutí #ľudia #opatrenia #štátu #Slovensko