
Disponibilná miera nezamestnanosti je kľúčový indikátor stavu trhu práce, ktorý udáva percentuálny podiel ľudí, ktorí sú nezamestnaní, ale zároveň aktívne hľadajú prácu a sú schopní ju okamžite nastúpiť. Na Slovensku sa táto miera v posledných mesiacoch vyvíjala dynamicky, ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú sezónne vplyvy, štrukturálne problémy trhu práce a externé ekonomické podmienky.
Disponibilná miera nezamestnanosti sa už pol roka drží na úrovni okolo 5 %. Konkrétne, v apríli stagnovala a preklopila sa z rekordného minima 4,8 % na 4,9 %. V auguste taktiež stagnovala na úrovni 4,9 % a v septembri na úrovni 5 %. Tento vývoj naznačuje určitú stabilizáciu na trhu práce, avšak s miernym nárastom nezamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcimi minimami. Počet ľudí bez práce sa v septembri opäť zvýšil a s výnimkou augusta stúpa už polroka. Od svojho minima z marca tohto roka je nezamestnanosť už o 0,2 percentuálneho bodu vyššia.
Výraznejšie sa znížil prítok uchádzačov do evidencie, najmä tých, ktorí prišli z neaktivity. Trh práce naráža na svoje limity na strane dopytu aj ponuky. Ochladenie v externom prostredí znižuje náborové plány zamestnávateľov a očakávaná zamestnanosť klesá.
Počet voľných pracovných miest však minulý mesiac poklesol len mierne a za historickým maximom zaostáva o približne pätinu. Na jedného nezamestnaného pripadá až takmer 55 voľných pracovných miest. Takmer polovicu neobsadených pozícií hlásia už tradične okresy s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti: Bratislava, Nitra a Trnava. Regionálne rozdiely sú evidentné, pričom západ krajiny čelí nedostatku pracovnej sily, zatiaľ čo na východe a juhu nezamestnanosť v niektorých okresoch presahuje 8 %. Až dve tretiny voľných pozícií sú na západe krajiny. V okresoch Nitra a Bratislava je počet pracovných ponúk až tri krát vyšší než počet nezamestnaných.
Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol nový rekord. V októbri sa ich počet vyšplhal nad 100 tisíc. Počet zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ zároveň prvý krát presiahol úroveň 100 tisíc a ich celkový počet sa zvýšil až nad 135 tisíc. Až polovica z celkového počtu k nám prichádza z Ukrajiny, Srbska a Indie. Zvyšnú polovicu tvoria naši susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík. Zahraniční pracovníci pomáhajú obsadiť voľné pracovné miesta, ktoré sa nezapĺňajú vzhľadom na nepriaznivú demografiu a nevhodnú kvalifikačnú štruktúru našej aktívnej populácie. Ich priemerný príspevok do rastu zamestnanosti za uplynulé tri roky predstavuje 0,5 percentuálneho bodu. Zároveň sa zvýšil ich podiel na celkovej zamestnanosti od roku 2015 až päťnásobne. Pracujúci cudzinci však obsadzujú čoraz menej vysoko kvalifikovaných pozícií. Za uplynulú dekádu sa však výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou - ako manažéri, technici či špecialisti.
Prečítajte si tiež: Kritika regionálneho príspevku
Pozitívny trend potvrdzuje aj rekordne nízka dlhodobá nezamestnanosť, ktorá patrí k pálčivým problémom našej krajiny. Dlhodobá miera nezamestnanosti klesá nepretržite už vyše dvoch rokov. V auguste zostúpila na 2,5 % a od svojej najnižšej hodnoty z konca roka 2019 ju delia len štyri stotiny percenta. Nezamestnaný Slovák má len 20 % šancu, že sa do roka zamestná, čo je o polovicu menej ako európsky priemer 40 %. Štrukturálna mobilita na trhu práce patrí k najnižším v EÚ - svoj pracovný status vlani zmenili len 3 % ľudí v produktívnom veku.
Noví nezamestnaní prichádzajú s výnimkou stavebníctva zo všetkých sektorov, od začiatku roka sa však výraznejšie zvýšil prítok uchádzačov zo služieb a verejnej správy. Zamestnanci chýbajú najviac v automobilovom priemysle, opravách strojov a zariadení a v potravinárstve. Dopyt po operátoroch strojov je oproti obdobiu spred pandémie vyšší až o polovicu. V službách nevedia obsadiť pozície v doprave a programovaní. Na Slovensku až 35 % ľudí nemá prácu vo svojom odbore. Jedným z problémov ponuky na trhu práce je jej kvalifikačná štruktúra. Podľa OECD pracuje vyše tretina ľudí na Slovensku mimo svojho odboru. V porovnaní s ostatnými krajinami Slovensko vykazuje najvyšší podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sú prekvalifikovaní na svoju pozíciu. Na druhej strane, v skupine nezamestnaných v najproblematickejších okresoch má až vyše 40 % uchádzačov len základné vzdelanie.
Miera nezamestnanosti bola v porovnaní s minulým mesiacom o vyše 40 % okresov vyššia. To je najvýraznejší nárast od začiatku 2021. Najviac si pohoršil okres Martin, kde sa miera nezamestnanosti medzimesačne zvýšila až o 0,4 percentuálneho bodu. Pri medziročnom porovnaní vidíme mieru nezamestnanosti vyššiu až vo vyše polovici okresov. Najvýraznejší zmenu evidujú spolu s Martinom aj okresy Bánovce nad Bebravou a Kysucké Nové Mesto, kde boli ohlásené hromadné prepúšťania v obuvníckom a automobilovom priemysle. Nárast krátkodobo nezamestnaných kompenzuje pokles ľudí, ktorí sú bez práce viac než 1 rok.
Spružnenie trhu práce by zvýšilo mobilitu a ponuku práce, ktorá aktuálne zaostáva za dopytom zo strany firiem. Čiastočnou náplasťou je dovoz pracovnej sily zo zahraničia, ktorí zatiaľ neslabne.
Prečítajte si tiež: Využitie učebných zdrojov a pomôcok
Prečítajte si tiež: Doplnkové príjmy v dôchodku