
Rozvod predstavuje významný životný krok, ktorý so sebou prináša množstvo administratívnych úkonov. Jedným z kľúčových dokumentov je rozsudok o rozvode, ktorý potvrdzuje právoplatné ukončenie manželstva. Čo však robiť, ak tento dôležitý dokument stratíte alebo potrebujete jeho kópiu? Tento článok poskytuje podrobný návod, ako postupovať pri získavaní duplikátu rozsudku o rozvode na Slovensku.
Strata rozsudku o rozvode môže spôsobiť komplikácie pri rôznych právnych a administratívnych úkonoch, ako je zmena priezviska, nové manželstvo alebo riešenie majetkových záležitostí. Našťastie, existuje postup, ako získať náhradný doklad, a to prostredníctvom žiadosti o rovnopis rozsudku.
Žiadosť o vydanie rovnopisu rozsudku o rozvode je potrebné podať na okresnom súde, ktorý vo veci rozvodu rozhodoval. Iný súd nie je kompetentný vydať duplikát tohto dokumentu. Ak si nie ste istí, ktorý súd váš rozvod riešil, môžete kontaktovať infocentrum ktoréhokoľvek okresného súdu a overiť si to.
Podľa ustanovenia § 92 Civilného mimosporového poriadku (CMP) je na rozhodovanie o rozvode manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Žiadosť o vydanie rovnopisu rozsudku o rozvode je potrebné podať písomne. Môžete ju doručiť osobne na podateľňu súdu, poslať poštou alebo elektronicky (ak súd umožňuje elektronické podania).
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Žiadosť by mala obsahovať nasledovné údaje:
Ja, (Meno a priezvisko), narodený (Dátum narodenia), trvale bytom (Adresa), týmto žiadam o vydanie rovnopisu rozsudku o rozvode manželstva medzi mnou a (Meno a priezvisko bývalého manžela/manželky), narodeným (Dátum narodenia bývalého manžela/manželky), trvale bytom (Adresa bývalého manžela/manželky).
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu zo dňa , spisová značka (Ak je známa).
Rovnopis rozsudku potrebujem z dôvodu (Uveďte dôvod, napr. strata pôvodného dokumentu, potreba pre úradné účely).
S pozdravom,
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
(Podpis)
(Meno a priezvisko)
Vydanie rovnopisu rozsudku o rozvode je spoplatnené. Výška poplatku sa riadi zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a závisí od počtu strán rozhodnutia. Aktuálna výška poplatku je uvedená v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je dostupný na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR alebo priamo na súde.
Poplatok môžete uhradiť:
Doba vybavenia žiadosti o vydanie rovnopisu rozsudku o rozvode sa môže líšiť v závislosti od zaťaženosti súdu. Zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Ak potrebujete rovnopis urýchlene, môžete to uviesť v žiadosti a zdôvodniť to.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Po obdržaní rovnopisu rozsudku môžete požiadať súd o vyznačenie právoplatnosti. Právoplatnosť potvrdzuje, že rozsudok je konečný a nemožno sa proti nemu odvolať. Vyznačenie právoplatnosti je dôležité pre niektoré úradné úkony.
V niektorých prípadoch je možné získať potvrdenie o rozvode aj prostredníctvom matričného úradu, kde bolo manželstvo uzavreté. Matrika vedie evidenciu o manželstvách a rozvodoch, a preto môže vydať potvrdenie o tom, že ste rozvedený/á.
Ak máte problémy so získaním rovnopisu rozsudku o rozvode, môžete sa obrátiť na advokáta, ktorý vám poradí a pomôže s právnymi úkonmi. Advokát vám môže pomôcť aj so žiadosťou o urýchlené vydanie rovnopisu alebo s inými právnymi otázkami súvisiacimi s rozvodom.
V priebehu rozvodového konania môže nastať situácia, kedy účastník nadobudne pocit, že konajúci sudca je voči nemu zaujatý. Tento pocit môže prameniť z rôznych dôvodov, napríklad ak sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá príliš dlho, alebo ak existuje podozrenie na priateľský vzťah sudcu s protistranou.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Za nestranného sudcu sa považuje taký sudca, ktorý je nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu, nemá voči nim žiadne predsudky ani sympatie, a k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie.
Ak máte pochybnosti o nestrannosti sudcu, môžete podať námietku zaujatosti. Námietku je potrebné podať najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. V námietke je potrebné uviesť konkrétne dôvody, prečo sa domnievate, že sudca je zaujatý.
Súdna prax judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch: subjektívnom (osobné presvedčenie sudcu) a objektívnom (záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti).
Rozvod je náročnou situáciou nielen pre manželov, ale aj pre ich deti. Je dôležité, aby rozvádzajúci sa rodičia mysleli na záujmy svojich detí a snažili sa minimalizovať negatívne dopady rozvodu na ich život.
Ak sú účastníkmi konania aj maloleté deti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im po podaní žiadosti o rozvod určí kolízneho opatrovníka. Jeho úlohou je zastupovanie práv dieťaťa v konaní.
V návrhu na rozvod je potrebné uviesť, ako si predstavujete starostlivosť o deti. Či budú zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo máte záujem o striedavú či spoločnú osobnú starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o starostlivosti o deti prihliada na záujem dieťaťa a na to, aby malo zabezpečenú riadnu výchovu a starostlivosť.
Rozvod je stresujúca udalosť, ktorá môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie rodičov aj detí. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať pomoc psychológa, ktorý vám pomôže zvládnuť túto náročnú situáciu a minimalizovať negatívne dopady na vaše deti.
Získanie duplikátu rozsudku o rozvode je administratívny úkon, ktorý si vyžaduje určitý čas a úsilie. Dôležité je postupovať podľa uvedených krokov a v prípade problémov sa obrátiť na odborníkov. Pamätajte, že rozvod je náročná životná situácia, a preto je dôležité dbať na svoje psychické zdravie a na zdravie vašich detí.
Doplňte miesto a dátum. Súd a adresa budú doplnené z článku I. Mestský / Okresný súd __Ulica a čísloPSČ MestoDvojmo Návrh na rozvod manželstva sa podáva na príslušnom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis spolu s prílohami zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V prípade manželstva s deťmi sa za účastníka konania považuje aj kolízny opatrovník. V praxi to znamená, že ak podávate na súd návrh na rozvod bezdetného manželstva, počet originálov návrhu s prílohami bude dva (jeden ostane súdu a druhý je určený pre vášho manžela, či manželku). Ak budete podávať na súd návrh na rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú aj deti mali by ste súdu všetko predložiť trojmo. Manžel: Meno a priezvisko: , rod.: Trvalý pobyt: Dátum narodenia: občan SR(ďalej len ako „manžel") Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. Manželka: Meno a priezvisko: , rod.: Trvalý pobyt: Dátum narodenia: občianka SR(ďalej len ako „manželka") Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. (manžel a manželka ďalej aj ako „manželia“) Prílohy: Sobášny list manželov (fotokópia) - 2x Doklad o úhrade súdneho poplatku v sume ,- EUR - 1x Súdny poplatok je vo výške 100€ resp. 50€ ak sa podáva elektronicky. Poplatok platí manžel, ktorý návrh na rozvod podáva. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo v poradí. Naše posledné spoločné bydlisko bolo na adrese . Na uvedenej adrese má v súčasnosti bydlisko len odporca. Ja v súčasnosti bývam na adrese . Podľa ustanovenia § 92 CMP platí, že na rozhodovanie o rozvode manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Pre toto konanie je daná výlučná miestna príslušnosť __. Dôkaz: Sobášny list manželov (fotokópia) Uvedené údaje o bydlisku sú dôležité pre určenie miestnej príslušnosti súdu. Na konanie o rozvod manželstva je príslušný ten súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je príslušný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Článok IIPríčiny rozvratu manželstva S manželom sme uzavreli manželstvo po 2 ročnej známosti. Za dôvod rozvratu nášho manželstva považujem časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Uviesť bližšie situácie, ktoré sa často opakovali: Áno Nie Ako príklad nezhôd uvádzam nasledovné situácie, ktoré sa u nás často opakovali: Uvedené nezhody sa stali príčinami trvalého rozvratu manželstva.V súčasnosti sú citové väzby medzi nami ako manželmi úplne ochladnuté, nevedieme intímny život, nežijeme v spoločnej domácnosti. Komunikácia medzi nami už nie je taká, ako by v manželstve mala byť, úplne sme sa odcudzili. Vzhľadom na uvedenú nepriaznivú situáciu, ktorá u nás pretrváva, náš manželský vzťah sa nedá obnoviť. Reálne nevidím žiadnu cestu k obnoveniu nášho manželstva, vzťahy medzi nami sú vážne a trvalo rozvrátené. V rovine nášho manželského spolužitia už neexistuje vzájomná dôvera partnerov, hoci sme sa o ňu aj pokúšali, nepodarilo sa nám manželské spolužitie obnoviť. Podľa § 18 Zákona o rodine platí: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Podľa § 23 ods. Podľa § 23 ods. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu považujem naše vzťahy s manželom za vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže naše manželstvo už neplní svoj účel, a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Článok IIINávrh na rozhodnutie Na základe uvedeného navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný ROZSUDOKSúd manželstvo účastníkov konania: , nar. a ___, rod. ___, nar. Vo všeobecnosti platí, že všetky trovy konania si platí ten manžel, ktorému vzniknú. ……………………………………….. Podpis navrhovateľa Podpis toho manžela, ktorý návrh podáva. Častokrát majú účastníci konania pocit, že konajúci sudca je voči nim zaujatý. Tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napríklad sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, alebo koná podľa účastníka príliš pomaly (alebo príliš rýchlo), je v priateľskom vzťahu s protistranou a podobne. Je potrebné vychádzať z toho, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 14 až § 17 obsahuje právnu úpravu vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Východiskovým je ustanovenie § 14, podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zákon však obsahuje aj negatívnu definíciu, a teda aké okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Zrekapitulujme si to. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp. Okrem uvedených okolností sú vylúčení z konania na súde vyššieho stupňa (napríklad na krajskom súde) aj sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa (napríklad na okresnom súde) a naopak. Najčastejšie sa v praxi vyskytujú zo strany účastníkov konania námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodov týkajúcich sa postupu sudcu v konaní, a teda že napríklad sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá dlhšie než účastník očakával a podobne. K uvedenému si dovoľujem odcitovať časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. 7. 2010, sp. zn. 1 Nc 20/2010, kde tento súd uviedol, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. V judikatúre možno nájsť tiež prípad, kedy účastník považoval sudkyňu za zaujatú z dôvodu, že rozhodla príliš rýchlo. Nuž, všetkým sa vyhovieť nedá. Čo na to povedal Najvyšší súd SR? Tvrdenie žalobcu, že členka senátu, sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zaujatá z dôvodu, že vo veci o odklade výkonu rozhodnutia bolo rozhodnuté rýchlo a toto rozhodnutie neobsahuje podľa žalobcu konkrétne dôvody, nie je dôvodom na vylúčenie menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodnutia vo veci. Vznesená námietka zaujatosti sa týka postupu konania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale nie je dôvodom na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania, s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. Námietka zaujatosti z dôvodu obsahu rozhodnutia a rýchlosti vybavenia nezodpovedá dôvodu na vylúčenie v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, kedy sú sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení, za akých predpokladov. Rýchlosť vybavenia veci a namietané nedostatočné zdôvodnenia rozhodnutia je pre rozhodovanie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Účelom ustanovenia § 14 OSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. Ako som už uviedol vyššie, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Je to jednoduché. Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. V súdnych konaniach sa vyskytuje pomerne často, že nespokojná strana sporu prejaví svoje emócie z postupu resp. rozhodnutia nevhodným spôsobom vo forme rôznych urážlivých podaní adresovaných sudcovi. Téme sa venovali viaceré súdne rozhodnutia. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je tiež jeho schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010, sp. zn. Skutočnosť, že odporca hrubo urážajúcim podaním invektuje zákonné sudkyne, ktoré zvažujú podanie trestného oznámenia voči jeho osobe, je takým vzťahom menovaných sudkýň k tomuto účastníkovi konania, ktoré vzbudzuje vážnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom prejednávaní a rozhodovaní vo veci, ako aj ich osobné presvedčenie, ktoré im zjavne bráni rozhodovať vo veci nestranne resp. nezaujato. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 7. 2010, sp. zn. Podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu (resp. sudcov) účastníkom konania alebo jeho zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch účastníka, pretože potom by sa mohlo stať, že účastník by účelovo podával trestné oznámenie na konajúceho sudcu (resp. sudcov) za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná a rozhodne iný sudca (resp. sudcovia), ktorý podľa jeho subjektívneho názoru sa javí ako „vhodnejší". Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. 8. 2010, sp. zn. Námietka zaujatosti nemôže byť podávaná kedykoľvek. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Je však možné, že o vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom konania sa účastník dozvie až neskôr. číslo konania resp. Pozor! Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne a ani vec nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. V minulosti sa dosť často stávalo, že sa účelovo podávali neúplné a nejasné námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi s účelom predlžovať konanie, keďže súd následne musel účastníka vyzývať na doplnenie chýbajúcich údajov a predkladať súdny spis na rozhodnutie o námietke na nadriadený súd. V súčasnosti teda pri podaní námietky zaujatosti, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, alebo ide o námietku zaujatosti, ktorá je neprípustná, lebo sa týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, sa takáto námietka vôbec nerieši a vôbec sa na ňu neprihliada. Účastníci konania sa častokrát neuspokoja s vyriešením ich námietok resp. s rozhodnutím o ich námietkach a podávajú námietky zaujatosti opakovane z tých istých dôvodov (napríklad účastník znovu opakuje, že sudca je zrejme zaujatý, keď nevypočul jeho manželku a podobne). Zákon hovorí, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd. Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. Súd je povinný aj v prípade, ak vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil, teda musí listom oznámiť účastníkovi, prečo vec nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie! Nepostačuje, že súd námietku jednoducho odignoruje. Účastník, ktorý námietku podal má právo vedieť, prečo o nej nebude rozhodované. Účastníci súdnych konaní, najmä tí, ktorí sú si dobre vedomí svojich povinností, avšak sa snažia splneniu povinnosti vyhnúť, využívajú všetky možné procesné inštitúty, aby súdne konanie predĺžili či inak zmarili veriteľovi možnosť domôcť sa včas vydania exekučného titulu. Podanie námietky zaujatosti má vo vzťahu k priebehu konania niektoré závažné následky. Podanie námietky zaujatosti síce nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ale len ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná. Pokiaľ krajský súd o námietke zaujatosti rozhodne, vzniká právna situácia, ktorú opísal Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 11. 1. 2011. Uviedol, že rozhodnutie krajského súdu o vylúčení sudcu okresného súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodnutie o nevylúčení sudcu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. JUDr.