Žiadosť o platbu NFP a ekonomicky spriaznené skupiny: Prehľad a aktuálne trendy

Úvod

Žiadosti o platbu nenávratného finančného príspevku (NFP) sú kľúčovým prvkom pri realizácii projektov financovaných z európskych fondov a iných verejných zdrojov. V kontexte ekonomicky spriaznených skupín je dôležité venovať zvýšenú pozornosť transparentnosti a efektívnosti využívania týchto prostriedkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o aktuálnych trendoch a relevantných aspektoch v tejto oblasti.

Trhová sila zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy

Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú výšku miezd na Slovensku. Aj keď efekt nie je obrovský, odhaduje sa, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %. Slovenský trh práce sa nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci, avšak mzdová úroveň v porovnaní s inými európskymi krajinami patrí k najnižším. Priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce, čo potvrdzuje ekonomickú teóriu, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov.

Podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP. Trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala, avšak počas krízy sa situácia otočila v prospech zamestnávateľov, keď zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Trend poklesu trhovej sily sa vracia od roku 2022. V poslednom desaťročí rástli mzdy mierne rýchlejšie ako produktivita práce. Trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi je dôležitým faktorom úrovne miezd.

Kolektívne žaloby a ochrana spotrebiteľov

Európania sa môžu vďaka Smernici o žalobách v zastúpení (RAD) jednoduchšie súdiť o hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Veľké kauzy ako Dieselgate, Mastercard, Apple, Spotify či Enel ukázali, že spotrebitelia často nemajú reálnu šancu uspieť v spore proti silným nadnárodným firmám. Spôsobená škoda býva z individuálneho pohľadu nižšia než poplatky za právne zastúpenie a byrokracia spojená s konaním. Od roku 2023 môžu spotrebitelia podať žaloby proti obchodníkom v skupine, ktorú pred súdom zastúpi spotrebiteľská organizácia.

Dáta Európskej komisie z Portugalska, Belgicka, Holandska a Slovinska ukazujú, že krajiny, ktoré sú lídrami v úspešných kolektívnych akciách v prospech spotrebiteľov, majú režim opt-out, teda spotrebitelia sú zapojení do žaloby automaticky. Ak majú záujem o samostatný postup, môžu sa odhlásiť. V Holandsku aktuálne beží približne 14 prípadov kolektívnych žalôb, napríklad žaloba proti Samsungu a LG ohľadom predražených televízorov. V rokoch 2023 a 2024 dosiahli dohody s poisťovňami, ktoré predávali nevýhodné poistné produkty.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

V krajinách so zavedeným opt-in systémom sa spotrebitelia musia identifikovať ako poškodení, registrovať sa u notára, zaplatiť poplatok a prejaviť záujem byť súčasťou kolektívneho konania. Tento postup vyžaduje od spotrebiteľských združení značné personálne a administratívne kapacity. V Lotyšsku sa snažia dosiahnuť zmierlivé dohody s obchodníkmi v mene spotrebiteľov, ale doposiaľ pomohli len malému počtu spotrebiteľov. Situáciu zlepšujú sociálne siete a digitálne nástroje, ktoré umožňujú poškodeným zmobilizovať sa a spojiť sa.

Ekonomická situácia Grécka a zníženie daní

Po rokoch zápasenia s finančnou krízou zaznamenala grécka ekonomika zlepšenie, čo umožnilo premiérovi oznámiť zníženie daňového zaťaženia o takmer dve miliardy eur. Grécke dlhopisy sú na tom lepšie než francúzske. Nezamestnanosť klesla na 8 %, čo je najnižšia úroveň od novembra 2008. Krajina prežila krízu vďaka rozsiahlej medzinárodnej podpore a reformám. Grécko ukončilo tretí a posledný program finančnej pomoci v auguste 2018, ale má najvyšší verejný dlh v Európskej únii. Vláda zníži daňovú záťaž o zhruba 1,7 miliardy eur a zvýši sociálne výdavky. Rodiny s deťmi budú platiť nižšiu daň z príjmu a v mnohých prípadoch budú od dane oslobodené. Z nižších daní a cielených investičných stimulov budú ťažiť aj obyvatelia malých obcí či ostrovných regiónov.

Zmeny v podnikateľskom prostredí a trhu práce na Slovensku

Ukončenie výroby spoločností Lowa a Ecco Slovakia

Spoločnosť Lowa ukončila k 31. augustu svoju výrobu v Handlovej z dôvodu optimalizácie výrobných kapacít. Spoločnosť Ecco Slovakia ukončila v lete výrobu vo svojom závode v Martine, čo sa dotklo 650 zamestnancov. Globálny výrobca obuvi Ecco sa rozhodol zmeniť rozloženie svojich výrobných kapacít tak, aby zodpovedali potrebám trhu. Závod v Martine dodal počas svojej existencie viac ako 50 miliónov párov obuvi na všetky svetové trhy. Ukončenie výroby v Martine neovplyvní maloobchodnú sieť Ecco na Slovensku.

Vývoj konkurzov v marci

V marci vzrástol počet vyhlásených konkurzov o takmer 24 % v porovnaní s februárom. Zbankrotovalo 26 právnických subjektov, z toho 22 eseročiek, tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. V medziročnom porovnaní je však zjavný pozitívnejší výsledok, keďže v marci minulého roka zbankrotovalo 39 subjektov, čiže o 33 % viac. Za prvý kvartál 2024 skončilo v konkurze 79 subjektov, tento rok ich bolo len 69. Viac ako 38 % subjektov, ktoré v marci začali čeliť konkurzu, malo menej ako 1 až 10 zamestnancov, u takmer 31 % bol ich počet nezistený. Dve firmy vykázali vysoké počty zamestnancov v rozmedzí od 250 do 499 zamestnancov. Vo verejnom priestore zarezonovali bankroty celulózky Bukocel a Bukózy Holding. Najviac konkurzov bolo vyhlásených v Bratislavskom a Košickom kraji, zhodne po šesť.

Akvizície a zmeny vlastníckych štruktúr

Česká spoločnosť Kaumy Group nadobudla výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Novofruct SK so sídlom v Nových Zámkoch. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR koncentráciu schválil 6. februára. Značka Ovko bola pred uskutočnením koncentrácie lídrom na trhu detskej výživy v SR z hľadiska objemu predaja aj tržieb.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Ruská lodná doprava v Arktíde

Rusko zaznamenalo rekord v objeme prepraveného nákladu severnou trasou, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a Áziou. Topiaci sa arktický ľad pomáha Moskve presmerovať obchod, ktorý zasiahli sankcie po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko prešlo na celoročnú prevádzku ľadoborcov.

Americké clá a ich dopad na Slovensko

Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady. Európa vyvážala do USA čoraz viac ocele a hliníka. Vlani mali Spojené štáty 17-percentný podiel na exporte ocele, hliníka a výrobkov z EÚ, v absolútnom vyjadrení išlo o 13,4 miliardy eur. Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky. Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur.

Významnú časť produkcie do USA exportovala napríklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, tá je však aktuálne utlmená. Nové clá sa dotknú produkcie Železiarní Podbrezová, a to priamo či nepriamo. Zaujímavé bude sledovať postoj USA k výrobkom U. S. Steelu z Košíc, ktorý je významným hráčom vo výrobe automobilových plechov, pretože automobily budú clami najviac zasiahnuté. Zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948. Ide o akt, ktorý vyvolal reakciu dotknutých krajín, čo vedie ku globálnej obchodnej vojne a ku skolabovaniu pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?

tags: #žiadosť #o #platbu #NFP #záväzok #ekonomicky