
V súčasnej dobe, keď miera nezamestnanosti dosahuje vysoké hodnoty, majú občania so zdravotným postihnutím (ZŤP) často sťaženú situáciu pri hľadaní zamestnania. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť im totiž neraz komplikuje uplatnenie na trhu práce. Našťastie, existujú zákony a opatrenia, ktoré podporujú ich snahu o zapojenie sa do pracovného procesu.
Ustanovenia viacerých zákonov, predovšetkým zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ), podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Tento zákon vytvára právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza viaceré možnosti na vytváranie vhodných pracovných podmienok pre túto skupinu občanov.
Zákon o službách zamestnanosti bol v roku 2008 niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonmi č. 139/2008 Z. z., č. 233/2008 Z. z. a č. 263/2008 Z. z. Tieto novelizácie priniesli zmeny v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) v § 158 a 159 ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ je povinný:
Podľa § 159 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca a za tento čas mu patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o prácu pre dôchodcov
Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.
Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZSZ je definovaný v § 40 ods. 1 ZSZ ako občan uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo občan s preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Invalidita sa posudzuje:
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o prácu pre dôchodcov
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.
Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o prijatie do zamestnania počas PN
Žiadosť o zamestnanie by mala byť stručná, jasná a zameraná na konkrétnu pracovnú pozíciu. V životopise uveďte všetky relevantné informácie o vašom vzdelaní, pracovných skúsenostiach a zručnostiach. Nezabudnite zdôrazniť tie, ktoré sú pre danú pozíciu najdôležitejšie.
Aktívne hľadajte pracovné ponuky na internetových portáloch, v inzerátoch a na úradoch práce. Oslovujte aj zamestnávateľov, ktorí priamo neponúkajú pracovné miesta, ale mohli by mať záujem o zamestnanca s vašimi schopnosťami.
Dôkladne sa pripravte na pracovný pohovor. Zistite si čo najviac informácií o spoločnosti a o pracovnej pozícii. Premyslite si odpovede na bežné otázky a pripravte si otázky, ktoré chcete položiť zamestnávateľovi.
Buďte sebavedomí, ale zároveň skromní. Zdôraznite svoje silné stránky a zručnosti. Otvorene hovorte o svojom zdravotnom postihnutí a o tom, ako ho kompenzujete. Ukážte zamestnávateľovi, že ste motivovaní a pripravení pracovať.
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.
Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č. 12/13/2014.
Do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný registrovať zamestnanca v zdravotnej poisťovni. Prihlásenie urobíte prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Pri prvom zamestnancovi registrujete zároveň aj zamestnávateľa. Zdravotná poisťovňa totiž registruje zamestnávateľa až vtedy, keď sa stane platiteľom odvodov. Registrácia ďalších zamestnancov môže byť v papierovej forme, pokiaľ platiteľ poistného zamestnáva najviac 2 zamestnancov.
Sociálna poisťovňa rovnako ako zdravotné poisťovne registruje zamestnávateľa až vtedy, keď sa stane platiteľom odvodov.