Žiadosť o príspevok zo sociálneho fondu pri úmrtí člena rodiny: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje podrobný prehľad o možnostiach získania príspevku zo sociálneho fondu v prípade úmrtia člena rodiny, ako aj ďalšie relevantné informácie o sociálnej podpore v Slovenskej republike. Zameriame sa na podmienky, postupy a súvisiace aspekty, ktoré vám pomôžu orientovať sa v tejto zložitej situácii.

Čo je sociálny fond a ako funguje?

Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia vytvárajú na financovanie rôznych príspevkov pre svojich zamestnancov. Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Sociálny fond slúži všetkým zamestnancom a v niektorých prípadoch, podľa zásad použitia sociálneho fondu, aj ich rodinným príslušníkom. Je určený na financovanie sociálnych, kultúrnych, telovýchovných, rekreačných a iných potrieb. Na konkrétne príspevky a hmotné požitky zo sociálneho fondu nie je právny nárok. Pri ich poskytovaní sa prihliada k sociálnym pomerom zamestnancov, k výsledkom ich pracovnej a spoločenskej činnosti a k momentálnej výške prostriedkov v sociálnom fonde.O použití sociálneho fondu jednotlivým zamestnancom rozhoduje komisia sociálneho fondu zložená zo zástupcov zamestnávateľa a odborovej organizácie. Príspevky zo sociálneho fondu sa zamestnancom poskytujú na základe písomnej žiadosti zamestnanca doručenej komisii sociálneho fondu. Komisia sociálneho fondu prerokuje žiadosť zamestnanca a rozhodne o priznaní alebo nepriznaní príspevku.

Oblasti použitia sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže z vytvoreného sociálneho fondu poskytovať zamestnancom príspevky peňažného, nepeňažného alebo vecného charakteru na rôzne účely. Medzi najčastejšie oblasti použitia patria:

• Príspevok na dopravu: Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť, ak dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR.
• Príspevky na kultúru, šport a rekreáciu: Zamestnávateľ môže prispievať na účasť zamestnancov na kultúrnych alebo športových podujatiach, na rekreáciu počas dovolenky alebo na regeneráciu pracovnej sily.
• Príspevky na zdravotnú starostlivosť: Zamestnávateľ môže prispievať na preventívne vyšetrenia, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia, vyšetrenie zraku a pod.
• Sociálna výpomoc: V prípade, že sa zamestnanec dostane do ťažšej finančnej situácie, môže mu zamestnávateľ poskytnúť peňažnú alebo vecnú výpomoc.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov.
• Ďalšie aktivity sociálnej politiky: Zamestnávateľ môže poskytovať dary ku dňu matiek, vianočné kolekcie, balíčky deťom zamestnancov ku dňu detí, peňažný príspevok pri narodení dieťaťa, vecnú alebo peňažnú odmenu k životnému výročiu zamestnanca a pod.

Príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde. Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.

Žiadosť o príspevok zo sociálneho fondu

Zákon neustanovuje pre zamestnanca povinnosť požiadať zamestnávateľa o vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu. Nie je však vylúčené, že v rámci prijatých zásad sa výplata niektorého z príspevkov podmieni aj žiadosťou zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Vzor žiadosti o príspevok zo sociálneho fondu by mal obsahovať nasledovné údaje:

• Meno a priezvisko zamestnanca
• Pracovná pozícia
• Dátum podania žiadosti
• Dôvod žiadosti (napr. žiadosť o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia člena rodiny)
• Výška požadovaného príspevku
• Spôsob vyplatenia (napr. na bankový účet)

Príklad:

Týmto Vás žiadam o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu z dôvodu úmrtia (uveďte vzťah k zosnulému). Požadujem príspevok vo výške (suma) a žiadam o jeho vyplatenie na bankový účet číslo (číslo účtu).

S pozdravom,

(Podpis zamestnanca)

Daňové aspekty sociálnej výpomoci

Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa

Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce neustanovuje.

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.

V zmysle § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).

Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010 nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009. údaj o poskytnutí, resp. údaj o poberaní, resp. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.

Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu

V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a o zodpovednosti zamestnanca a povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu rozhodol súd a rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale zamestnanec zomrel a škodu do svojej smrti neuhradil, zamestnávateľ si musí uplatniť svoj nárok ako pohľadávku v dedičskom konaní. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie mobilný telefón a notebook. Zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti

Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie.

Ďalšie formy sociálnej pomoci

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Dôležité je zdôrazniť, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, automaticky to neznamená nárok na poskytnutie pomoci. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z.

Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti.

tags: #žiadosť #o #príspevok #zo #sociálneho #fondu