- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Žiadosť o Súdne Rozhodnutie na Výmaz Vecného Bremena: Komplexný Prehľad
Vecné bremená predstavujú významný zásah do vlastníckych práv, preto je zánik vecného bremena dôležitou témou pre vlastníkov nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku žiadosti o súdne rozhodnutie na výmaz vecného bremena, vrátane zákonných možností zriadenia vecného bremena, dôvodov jeho zániku a praktických aspektov podania žiadosti.
Čo sú vecné bremená?
Vecné bremená sú právnym pojmom, ktorý označuje vecnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie sa prejavuje v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom, je povinný umožniť oprávnenej osobe užívanie jeho nehnuteľnosti v rozsahu, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností.
Zákonné možnosti zriadenia vecného bremena súdom
Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje tri zákonné možnosti, kedy môže súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Tieto možnosti predstavujú výnimky, kedy je možné zasiahnuť do vlastníckych práv.
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka: Táto možnosť sa týka prípadov neoprávnených stavieb, kedy vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí. Predstavuje možnosť zriadenia vecného bremena na výkon vlastníckeho práva k stavbe zriadenej na cudzom pozemku. Návrh na takéto vysporiadanie pomerov zriadením vecného bremena môže podať tak vlastník pozemku, ako aj vlastník neoprávnenej stavby.
§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka: "Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti." Ak je spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané súdom reálnym rozdelením pozemku, je možné súčasné zriadenie vecného bremena. Týmto súd rieši situácie, keď na rozdelených pozemkoch existuje len jediná elektrická, vodovodná alebo plynová prípojka, ktorá sa po rozdelení nachádza na jednom z pozemkov, alebo ak je prístup k novovzniknutej nehnuteľnosti potrebné zabezpečiť cez druhú novovzniknutú nehnuteľnosť. V tomto prípade môže súd zriadiť vecné bremeno aj bez návrhu.
Prečítajte si tiež: Výmaz vecného bremena - sprievodca
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka: Toto ustanovenie umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno zabezpečujúce prístup k stavbe (právo cesty cez priľahlý pozemok), ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Zánik vecného bremena
Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú trvalé a môžu zaniknúť rôznymi spôsobmi.
Spôsoby zániku vecného bremena
Zánik vecných bremien upravuje zákon buď explicitne, alebo vyplývajú z charakteru vecných bremien. Medzi najčastejšie spôsoby zániku patria:
- Dohoda medzi oprávneným a povinným (zmluva o zrušení vecného bremena)
- Rozhodnutie súdu
- Zánik vecného bremena zo zákona
- Uplynutie času, ak bolo vecné bremeno zriadené na určitý čas
- Smrť oprávneného (pri vecných bremenách viazaných na osobu)
- Zánik nehnuteľnosti (len pri stavbách)
Zánik vecného bremena zo zákona
Vecné bremená zanikajú zo zákona, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ich zánik. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť žiadnu dodatočnú dohodu a nevyžaduje sa ani následné rozhodnutie súdu či správneho orgánu.
Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda spája zánik vecného bremena výhradne s takými zmenami, kedy nehnuteľnosť ďalej nemôže uspokojovať potreby oprávnenej osoby. Zmeny, ktoré zákon predvída, musia byť trvalé, preto nestačí len prechodná nemožnosť výkonu vecného bremena.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Zánik vecného bremena zo zákona môže nastať napríklad vtedy, ak vyschne studňa, z ktorej mal oprávnený právo čerpať vodu, alebo ak sa zmení účelové určenie pozemku a pod.
Zánik vecného bremena rozhodnutím súdu
Občiansky zákonník umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Osobou, ktorá môže podať návrh na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena, je povinný a rovnako aj oprávnený z vecného bremena.
Podmienky pre zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena súdom
Súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena len ak sú splnené určité podmienky:
Zmena pomerov: Občiansky zákonník bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by súd oprávňovala na zmenu rozsahu vecného bremena. Zákonodarca mal na mysli nielen zmeny v objektívnych okolnostiach, ale aj zmeny v osobných pomeroch oprávneného a povinného. Za zmenu pomerov sa však nepovažuje skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti a tento vlastník je v čase prevodu v horšej osobnej situácii ako predchádzajúci vlastník.
Vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného: Súd pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena zisťuje, či mala zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Posúdenie vzťahu medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne, pričom sa do úvahy berú všetky relevantné okolnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Určenie primeranej náhrady: Vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť len za primeranú náhradu. Náhrada však nemusí v plnom rozsahu vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnený stratil. Ak nemožno vytvoriť stav, ktorý by zabezpečil plnohodnotné uspokojenie potrieb oprávneného iným spôsobom, môže súd rozhodnúť, aby sa ako náhrada poskytlo peňažné plnenie. Výšku náhrady stanoví znalecký posudok.
Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym (vytvárajúcim nový právny stav). K zániku vecného bremena dochádza už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zánik vecného bremena sa v takom prípade vyznačí v katastri nehnuteľností záznamom.
Zmluva o zrušení vecného bremena
Jedným zo spôsobov zániku vecného bremena je dohoda medzi oprávneným a povinným, ktorá sa realizuje formou zmluvy o zrušení vecného bremena. Táto zmluva musí mať písomnú formu a na jej základe dôjde k výmazu vecného bremena z katastra nehnuteľností. V prípade zmluvy o zrušení vecného bremena je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Náležitosti zmluvy o zrušení vecného bremena
Zmluva o zrušení vecného bremena musí obsahovať nasledovné náležitosti:
- Identifikáciu zmluvných strán (oprávnený a povinný z vecného bremena)
- Identifikáciu nehnuteľnosti, ktorej sa vecné bremeno týka
- Špecifikáciu vecného bremena, ktoré sa má zrušiť (rozsah, obsah)
- Prejav vôle zmluvných strán, že sa vecné bremeno zrušuje
- Dátum a podpisy zmluvných strán
Vklad do katastra nehnuteľností
Na to, aby zrušenie vecného bremena nadobudlo právne účinky, je potrebné podať návrh na vklad zmluvy o zrušení vecného bremena do katastra nehnuteľností. Katastrálny úrad preskúma zmluvu a ak sú splnené všetky zákonné podmienky, povolí vklad a vykoná výmaz vecného bremena z listu vlastníctva.
Praktické aspekty podania žiadosti o súdne rozhodnutie na výmaz vecného bremena
V prípade, ak sa nedosiahne dohoda medzi oprávneným a povinným, je možné podať žalobu na súd a žiadať o zrušenie vecného bremena. Žaloba musí obsahovať všetky potrebné náležitosti a musí byť riadne odôvodnená.
Náležitosti žaloby
Žaloba o zrušenie vecného bremena musí obsahovať nasledovné náležitosti:
- Označenie súdu, ktorému je žaloba adresovaná
- Identifikáciu žalobcu (povinný z vecného bremena)
- Identifikáciu žalovaného (oprávnený z vecného bremena)
- Opis skutkového stavu (vznik vecného bremena, zmena pomerov)
- Žalobný návrh (žiadosť o zrušenie vecného bremena)
- Odôvodnenie žaloby (preukázanie zmeny pomerov a hrubého nepomeru)
- Dôkazy (listiny, svedecké výpovede, znalecké posudky)
- Dátum a podpis žalobcu
Prekážka rozhodnutej veci
Je dôležité si uvedomiť, že ak už súd právoplatne rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a pozemok reálne rozdelil bez toho, aby zriadil vecné bremeno, predstavuje to prekážku rozhodnutej veci. V takom prípade nie je možné opätovne podať návrh na zriadenie vecného bremena k pozemkom vzniknutým rozdelením.
Príklad žiadosti o súdne rozhodnutie na výmaz vecného bremena
Nasledujúci príklad ilustruje žiadosť o súdne rozhodnutie na výmaz vecného bremena z dôvodu zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo zákona.
Okresný súd Zvolen
Navrhovateľka: Petra Malá, nar. 28.02.1928, bytom Orgovánová, Zvolen
Vec: Návrh na vydanie rozhodnutia o výmaze vecného bremena
Prílohy:
- Zmluva o zrušení vecného bremena
- Originál úmrtného listu Martina Malého
- Overená fotokópia potvrdenia o trvalom pobyte Petry Malej
Odôvodnenie:
Navrhovateľka bola účastníčkou zmluvy o zrušení vecného bremena, ktorou došlo k zrušeniu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktorých sa vecné bremeno týkalo, sú zapísané na LV č. 2625, nachádzajúce sa v okrese Zvolen, v obci Zvolen, v katastrálnom území Zvolen.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo vo vzťahu k Martinovi Malému jeho smrťou dňa 09.09.2008. Navrhovateľka sa po smrti manžela presťahovala do bytu, v ktorom má trvalý pobyt a súhlasí s predajom nehnuteľností.
Návrh:
Navrhujem, aby po preskúmaní listín Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, vydal rozhodnutie, ktorým sa povolí vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zriadeného zmluvou zo dňa 01.11.1995 v prospech Petry Malej, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2625, nachádzajúcim sa v okrese Zvolen, v obci Zvolen, v katastrálnom území Zvolen.
Zmluvné aspekty zriadenia vecného bremena
Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s Občianskym zákonníkom dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh.
Forma zmluvy
Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje vždy písomná forma zmluvy, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.
Vecnoprávne a záväzkovoprávne aspekty
Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Dátum uzavretia zmluvy a návrh na vklad
Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.
Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom.
Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena
Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán.