
Žiadosť o uznanie skúšok na Univerzite Komenského v Bratislave (UK), konkrétne na Jazykovej škole (UJS), je formálny dokument, ktorým študent žiada o akceptovanie už absolvovaných skúšok alebo kurzov ako ekvivalentu k tým, ktoré sú požadované v rámci študijného programu na UJS UK. Tento článok poskytuje vzor a dôležité informácie pre úspešné podanie takejto žiadosti.
Uznávanie skúšok je proces, ktorý umožňuje študentom získať kredit za predmety alebo kurzy, ktoré už absolvovali na inej inštitúcii. Cieľom je zamedziť opakovaniu rovnakého učiva a umožniť študentom efektívnejšie napredovať v štúdiu. Na UJS UK je tento proces upravený internými predpismi a zohľadňuje špecifiká jazykového vzdelávania.
Pri koncipovaní žiadosti o uznanie skúšok je potrebné brať do úvahy viaceré východiská. Medzi ne patrí charakter a špecifikum jazykového vzdelávania a profil absolventa študijného programu. Dosiahnuté kompetencie, vedomosti a zručnosti absolventa študijného programu sa vzťahujú k výkonu profesie nielen učiteľa jazykov, ale čiastočne aj pedagogického asistenta, vychovávateľa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, aj školského špecialistu a aj učiteľa materskej školy.
Dôležitou požiadavkou je, aby mal absolvent rozvinuté zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti, aby sa dokázal ďalej vzdelávať, pretože je to v 21. storočí v jeho profesii nevyhnutnosťou. Tieto požiadavky na profil absolventa vyplývajú aj z kompetenčného profilu pedagogického zamestnanca, z požiadaviek na profesijné kompetencie začínajúceho učiteľa.
Absolvent magisterského štúdia sa stáva začínajúcim učiteľom. Má vedomosti a zručnosti na úrovni absolventa pregraduálnej prípravy, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do jeho profesie. Predkladaný profil absolventa magisterského študijného programu disponuje a rešpektuje všetky oblasti profesijnej činnosti učiteľa.
Prečítajte si tiež: Uznávanie skúšok na UKF
Každú z uvedených kompetencií podporujú predmety v študijnom programe tak, aby bola naplnená požadovanými vedomosťami, súborom poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady pre výkon a správne posúdenie činnosti v konkrétnej kompetencii. Tiež sa berie do úvahy, aby tieto kompetencie boli sýtené aj požadovanými zručnosťami pre výkon učiteľskej profesie, t.j. schopnosťami, ktoré absolventi nadobudnú počas prípravy svojou praktickou činnosťou. Jednotlivé indikátory vedomostí a zručností viažuce sa k týmto trom oblastiam sú obsiahnuté v konkrétnych informačných listoch študijných jednotiek.
Absolvent sa vie orientovať a ovláda historické aj teoretické východiská výchovy a vzdelávania a jej medzidisciplinárne presahy a súvislosti. Má relevantné poznatky a na ich základe vie identifikovať a akceptovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka mladšieho školského veku. Ovláda a vie rešpektovať zákonitosti psychického vývinu a osobitosti žiaka dieťaťa tohto veku. Vo svojom pedagogickom prístupe vie vysvetliť, diskutovať a argumentovať o metódach a nástrojoch identifikácie vývinových a individuálnych charakteristík žiaka. Pozná jeho vnútorné a vonkajšie podmienky učenia sa, ako aj jeho výchovno-vzdelávacie potreby. Rovnako vie identifikovať a akceptovať jeho sociokultúrne prostredie a jeho vplyv na vývin, výchovu a vzdelávanie. Má vedomosti a vo výchovno-vzdelávacej činností vie využívať metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky, pri identifikovaní individuálnych charakteristík dieťaťa. Absolvent má solídny prehľad aj v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín.
Absolvent študijného programu disponuje vedomosťami v oblasti zákonitostí a princípov didaktiky primárneho vzdelávania, je zorientovaný a vie aplikovať do praktickej činnosti stratégie používané v tomto stupni vzdelávania s dôrazom na interdisciplinárne presahy obsahov vzdelávacích oblastí. Vo výchovno-vzdelávacom procese rešpektuje aktuálne vzdelávacie potreby. Rozumie a vie kriticky diskutovať o fázach a štruktúre výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho alternatívach v podmienkach základnej školy. Rovnako dokáže s odbornou (ale aj laickou) komunitou diskutovať o vzdelávacích koncepciách a teóriách výchovy. Pozná cieľové požiadavky na vedomosti a zručností žiakov, aby boli úspešní a pripravení pre nižšie sekundárne vzdelávanie, ovláda a do svojej pedagogickej stratégie dokáže premietnuť didaktiky všetkých oblastí výchovy a vzdelávania. Rozumie a ovláda zásady tvorby individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Absolvent dokáže samostatne plánovať výchovno-vzdelávací proces, realizovať ho a hodnotiť jeho priebeh a výsledky. Tieto vedomosti a zručnosti vychádzajú z dobrého poznania obsahu vzdelávania v štátnom a školskom vzdelávacom programe na úrovni ISCED 1. Absolvent má spôsobilosť zúčastňovať sa, kriticky hodnotiť a prísť s vlastnými námetmi, ktorými prispeje k tvorbe školského vzdelávacieho programu. Orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pedagogickej a ďalšej školskej dokumentácii. Je spôsobilý samostatne plánovať, a to krátkodobo (príprava na vyučovanie) aj dlhodobo (časovo-tematické plány) a viesť svoju dennú pedagogickú dokumentáciu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a školským vzdelávacím programom v predprimárnom vzdelávaní. Ovláda zásady plánovania. Túto spôsobilosť získa absolvovaní priebežnej a súvislej pedagogickej praxe, ale aj v predmetoch zameraných na jednotlivé didaktiky.
Absolvent disponuje vedomosťami a praktickými skúsenosťami z oblasti plánovania a projektovania predprimárneho vzdelávania v súlade so školským vzdelávacím programom, ako aj s triednym vzdelávacím programom s dôrazom na rešpektovanie vekového zloženia triedy a individuálnych potrieb žiakov v triede, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej oblasti kompetencií - žiak. Absolvent dokáže realizovať a riadiť výchovno-vzdelávaciu činnosť v primárnom vzdelávaní, pozná rôzne stratégie a možnosti pedagogickej intervencie na podporu učenia sa detí s dôrazom na ich aktívnosť, na podporu pozitívnej klímy a atmosféry v triede. Pozná rôzne metódy a formy hodnotenia učenia sa a správania žiakov, je schopný hodnotiť efekty učenia sa vzhľadom na stanovené kritériá, na spomínané vývinové a individuálne charakteristiky žiakov. Je pripravený používať školskú dokumentáciu a zaznamenávať priebeh realizácie procesu výučby.
Prečítajte si tiež: Kedy žiadať o uznanie kreditov?
Absolvent nadobudne zručnosti v obohacovaní obsahu výchovy a vzdelávania o aktuálne poznatky z príslušných výchovno-vzdelávacích oblastí, pričom dokáže vyberať obsah a aplikovať, resp. modifikovať ho pre aktuálne podmienky miestneho regiónu, v ktorom základná škola pôsobí. Absolvent nadobudne zručnosť nielen v spomínanom plánovaní, ale dokáže formulovať a operacionalizovať ciele výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na psychodidaktickú analýzu obsahu. V didaktickej rovine dokáže navrhovať a plánovať učebné činnosti a úlohy žiakom s rešpektom k ich individuálnym a vekovým osobitostiam v súlade s cieľmi a obsahom výchovy a vzdelávania. Absolvent, ako začínajúci učiteľ primárneho vzdelávania, nadobudne spôsobilosť, resp. zručnosť, vytvárať a funkčne využívať materiálno-technickú podporu. Dokáže spoluprácou s príslušnými odborníkmi a rodičmi žiakov prispieť k tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Pri štruktúrovaní predmetov študijného programu bola ďalej rešpektovaná procesuálna stránka výchovno-vzdelávacieho procesu. V jadre predmetov sú predmetové didaktiky, resp. metodiky jednotlivých vzdelávacích oblastí a podoblastí. Tým sú riešené požiadavky na profesijné kompetencie učiteľa, ktoré sú potrebné pre procesuálnu stránku výchovno-vzdelávacieho procesu.
Študent nadobudne špecifické vedomosti k jednotlivým pedagogicko-didaktickým stratégiám vo vyučovaní. Bude sa vedieť orientovať v metódach, formách a didaktických prostriedkoch v kontexte výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude rozumieť a dokáže dodržiavať zásahy pedagogickej komunikácie, dokáže rozpoznať a rešpektovať faktory, ktoré pôsobia na atmosféru a klímu v triede, ich vplyv na učenie sa žiaka. Dokáže vysvetliť a brať do úvahy pri hodnotení výkonov žiaka psychodidaktické aspekty vyučovania. Vie zdôvodniť a vysvetliť výchovný potenciál obsahu vzdelávacích aktivít a dokáže sa kriticky pristúpiť k diskusii o výchovných a vyučovacích štýloch. Ako bolo vyššie uvedené, pozná a dokáže implementovať do obsahu výchovy a vzdelávania vhodné vzdelávacie stratégie s dôrazom na individuálne a vekové osobitosti žiakov, ako aj na atmosféru a klímu triedy.
Dokáže samostatne využívať také metódy, formy a prostriedky vyučovania, ktoré podporujú aktívne učenie sa žiaka s dôrazom na kognitívno-komunikačný a konštruktivistický model učenia a ciele globálnej výchovy, pričom dokáže vybrať metódy a stratégie smerujúce k pozitívnemu sociálno-emocionálnemu rozvoju žiaka. Pri všetkých fázach vzdelávacej aktivity a v rôznych denných činnostiach dokáže vytvárať priestor pre aktívnu participáciu žiakov, pričom bude uplatňovať efektívnu pedagogickú komunikáciu. V rámci pedagogickej stratégie dokáže účelne a efektívne pracovať s učebnými zdrojmi a hmotnými aj nehmotnými didaktickými prostriedkami, dokáže funkčne využívať technologické a materiálne zariadenie základnej školy, resp. školskej triedy.
Absolvent bude mať zručnosť v riadení učenia jednotlivých vekových skupín žiakov. Svoje pedagogické zručnosti dokáže preukázať denne svojou flexibilitou, dokáže meniť naplánovanú činnosť vzhľadom k aktuálnej situácii v triede, v škole. Z hľadiska kompetencií hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu absolvent bude mať vedomosti o princípoch pedagogickej reflexie a bude sa vedieť orientovať v evalvačných metódach a nástrojoch, a to vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov edukácie detí, ako aj k hodnoteniu vlastnej pedagogickej činnosti. Pochopí možnosti akčného výskumu pre pedagogickú prax v primárnom vzdelávaní. Preukáže zručnosti z reflektovania vlastnej výchovno-vzdelávacej práce. Dokáže s kritickým pohľadom prijať, objasniť a argumentovať spätnú väzbu od kolegov, nadriadených pracovníkov školy, či rodičov, pri posudzovaní výchovno-vzdelávacej činnosti. V záverečnej časti štúdia preukáže, že vie naplánovať, realizovať a vyhodnotiť pedagogický výskum za aplikácie relevantnej metodológie, dokáže spracovať kvantitatívne aj kvalitatívne dáta a vychádzať z nich pri ďalšej pedagogickej činnosti. Dokáže sa orientovať v odbornej literatúre, kriticky ju študovať a tvorivo využívať. Využíva pri tom schopnosti cudzojazyčnej komunikácie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca podaním žiadosti o uznanie skúšok
Absolvent tiež nadobudne kompetencie v oblasti plánovania a realizácie svojho profesijného rastu a sebarozvoja. Študijný program a jeho obsah vytvorí absolventovi priestor na vybudovanie si pozitívneho vzťahu k profesii učiteľa ako reprezentanta kultúry a dokáže sa s touto rolou stotožniť. Je pripravený zastávať jednotlivé roly učiteľa v súlade s odbornými požiadavkami, ktoré sú na učiteľa primárneho stupňa vzdelávania kladené. Z hľadiska nadobudnutých vedomostí dokáže posúdiť možnosti a limity vlastného kariérneho rastu v systéme súčasných možností rozvoja a dokáže zdôvodniť stratégiu svojho sebavzdelávania. Súčasťou plánovania svojho kariérového rastu má absolvent nadobudnutú schopnosť nadviazať spoluprácu a aktívne ju rozvíjať s aktérmi výchovy a vzdelávania a rovnako aktívne sa vie podieľať na rozvoji školy. Dokáže si takto stanoviť ciele a zvnútorniť si vzdelávaciu potrebu celoživotne sa vzdelávať.
Okrem plánovania a realizácie svojho profesijného rastu bude mať vedomosti aj z oblasti kompetencií, ktoré vyplývajú z jeho kľúčovej a profesijnej roly a prostredia, v ktorom pôsobí - z podmienok základnej školy. Dokáže presne identifikovať a pozná význam svojej úlohy v procese primárneho vzdelávania a vie, že (ne)plnenie úloh súvisí nielen s profesijným rozvoj seba, ale celej školy. Dokáže reagovať inovatívnymi stratégiami na zmeny, ktoré prinesú kultúrno-spoločenské podmienky, prípadne sa budú viazať k legislatívnym zmenám, ale aj k zmenám v inštitucionálnych pravidlách školy. Bude mať schopnosti, ktoré mu umožnia zastávať tie roly učiteľa ktoré budú v súlade s odbornými požiadavkami praxe.
Absolvent bude mať kompetencie v podobe vedomostí a zručností, ktoré súvisia s kooperáciou s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami, ktorí sa tiež podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese. Bude mať rozvinuté kompetencie aj v oblasti kooperácie so zákonnými zástupcami dieťaťa a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom. Tieto kompetencie sú dôkazom, že sa absolvent - začínajúci učiteľ stotožnil s profesijnou rolou, školou či školským zariadením. Bude tak pripravený na autonómny výkon svojej profesie a na ďalšie vzdelávanie a svoj profesijný rozvoj. To mu môže poskytnúť štúdium v doktorandskom študijnom programe alebo absolvovanie rigorózneho pokračovania.
Žiadosť by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Záhlavie:
Adresát:
Vec:
Text žiadosti:
Dátum a podpis:
K žiadosti je potrebné priložiť relevantné dokumenty, ktoré preukazujú absolvovanie skúšok a ich obsah. Medzi najčastejšie prílohy patria:
Po podaní žiadosti o uznanie skúšok môže nastať potreba úpravy študijného programu. Takéto úpravy sa riadia zákonom č. 269/2018 Z. z. Je dôležité si uvedomiť, že študijný program nadväzuje na bakalársky študijný program a je zameraný na rozvíjanie a prehlbovanie kompetencií, ktoré študent získal v predchádzajúcom štúdiom. Študent si v programe rozširuje svoje teoretické poznanie, didaktické kompetencie a rozširuje svoje pedagogické zručnosti absolvovaním jednotlivých druhov pedagogických praxí. Prehlbuje si kompetencie spojené s vedeckou prácou, štúdia odbornej literatúry a výskumnej činnosti, ktorú sa učí tvorivo aplikovať do pedagogickej praxe. V priebehu štúdia sa dotvára jeho individuálna pedagogická mienka a kultivujú žiaduce profesijné vlastnosti učiteľa.
Absolvent magisterského študijného programu Učiteľstvo sa uplatní v súlade s Národnou sústavou povolaní, Zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov a Vyhláškou č. 361/2019 Z.z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji a Pokynom ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.