Žiadosť o započítanie darov do dedičstva: Vzor a právne aspekty

Dedičské konanie je komplexný proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom. Po smrti človeka je cieľom tohto konania rozhodnúť o osude jeho majetku. Dedenie môže nastať na základe závetu alebo zo zákona. V prípade dedenia zo zákona zákon rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom uprednostňuje príbuzných v priamom rade. Jedným z dôležitých aspektov dedičského konania je inštitút započítania darov, známy aj ako kolácia, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku medzi dedičov.

Čo je započítanie darov (kolácia)?

Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, ktorého účelom je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Jeho cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento cieľ sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva.

Právny základ započítania darov

Základným ustanovením upravujúcim započítanie darov je § 484 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa pri dedení zo zákona dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Koláciou sa má dosiahnuť určitá spravodlivosť pri vyporiadaní dedičstva. Nejde však len čisto o dar, ako taký (nadobudnutý podľa darovacej zmluvy). Zákon hovorí o „tom, čo dedič od poručiteľa bezplatne dostal“. Notár však má právo koláciu pri dedení zo závetu vykonať aj v prípade, ak na to síce poručiteľ príkaz nedal, ale pokiaľ by dar nezohľadnil, boli by iní dedičia oproti obdarovanému dedičovi neoprávnene znevýhodnení.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Podmienky pre započítanie darov

Na to, aby mohlo dôjsť k započítaniu daru do dedičského podielu, musia byť splnené určité podmienky:

1. Dedenie zo zákona: Započítanie sa uplatňuje primárne pri dedení zo zákona. Pri dedení zo závetu sa započítanie vykoná len vtedy, ak to poručiteľ prikázal alebo ak by nezohľadnenie daru neoprávnene znevýhodnilo ostatných dedičov.
2. Bezplatné plnenie: Musí ísť o plnenie, ktoré dedič dostal od poručiteľa bezplatne, teda darom. Obvyklé darovania sa nezapočítavajú.
3. Žiadosť iného dediča: Započítanie sa vykoná len na žiadosť iného dediča.
4. Spravodlivosť: Súd prihliadne na to, či je započítanie spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu.
5. Vôľa poručiteľa: Započítanie sa nevykoná, ak poručiteľ pri darovaní prejavil inú vôľu, teda ak si neželal, aby sa dar započítal do dedičstva.

Ako prebieha započítanie darov v praxi?

V praxi ide často o prípady, kedy sa poručiteľ rozhodne darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Niekedy sa to poručiteľ a obdarovaný budúci dedič snažia „maskovať“ tak, že uzavrú fiktívnu kúpnu zmluvu s kúpnou cenou za 1 euro, či podobnou, hodnote veci neprimeranou, cenou. V takom prípade sa však môže jednať o simulovaný právny úkon, ktorý neplatí a platí úkon, ktorý sa snažili zakryť, teda darovacia zmluva.

Ak sa v dedičskom konaní zistí, že poručiteľ obdaroval niektorého z dedičov, notár zistí hodnotu daru v čase darovania. Následne sa táto hodnota pripočíta k hodnote celého dedičstva a vypočíta sa dedičský podiel každého dediča. Obdarovanému dedičovi sa potom od jeho dedičského podielu odpočíta hodnota daru.

Príklad:

Poručiteľ zanechal majetok v hodnote 100 000 € a dvoch synov. Jednému zo synov daroval za života nehnuteľnosť v hodnote 20 000 €. Ak sa má dar započítať, postupuje sa nasledovne:

1. Hodnota dedičstva: 100 000 €
2. Hodnota daru: 20 000 €
3. Celková hodnota (dedičstvo + dar): 120 000 €
4. Dedičský podiel každého syna: 60 000 €
5. Dedičský podiel obdarovaného syna po započítaní daru: 60 000 € - 20 000 € = 40 000 €

V tomto prípade obdarovaný syn dostane z dedičstva 40 000 € a druhý syn 60 000 €.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Vzor žiadosti o započítanie darov do dedičstva

Žiadosť o započítanie darov do dedičstva je potrebné adresovať notárovi, ktorý vedie dedičské konanie. Žiadosť by mala obsahovať:

• Identifikačné údaje žiadateľa (meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia)
• Identifikačné údaje poručiteľa (meno, priezvisko, dátum úmrtia)
• Označenie dedičského konania (spisová značka)
• Popis daru, ktorý má byť započítaný (čo bolo darované, kedy a komu)
• Odôvodnenie žiadosti (prečo by mal byť dar započítaný)
• Dátum a podpis žiadateľa

Vzor:

Okresnému súdu [Mesto]

Notárovi: [Meno a priezvisko notára]

Spisová značka: [Spisová značka dedičského konania]

Žiadosť o započítanie darov do dedičstva

Ja, [Meno a priezvisko žiadateľa], narodený [Dátum narodenia], bytom [Adresa], ako dedič po poručiteľovi [Meno a priezvisko poručiteľa], zomrelom dňa [Dátum úmrtia], žiadam, aby bol do dedičského podielu dediča [Meno a priezvisko obdarovaného dediča] započítaný dar, ktorý tento dedič obdržal od poručiteľa dňa [Dátum darovania], a to [Popis daru], v hodnote [Hodnota daru].

Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?

Odôvodnenie:

Domnievam sa, že započítanie tohto daru je spravodlivé, pretože [Uvedenie dôvodov, prečo by mal byť dar započítaný, napr. obdarovaný dedič dostal od poručiteľa značný majetok za života, čo ho neoprávnene zvýhodňuje voči ostatným dedičom].

V [Mesto], dňa [Dátum]

[Podpis žiadateľa]

Ďalšie dôležité aspekty dedičského konania

Okrem započítania darov je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty dedičského konania:

• Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a rozdelí svoj majetok. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný.
• Neopomenuteľní dedičia: Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa (deti, vnuci). Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov, závet je relatívne neplatný v rozsahu, v akom zasahuje do ich práv.
• Vydedenie: Poručiteľ môže svojho potomka vydediť, ak na to existuje zákonom stanovený dôvod. Dôvody vydedenia sú taxatívne vymenované v Občianskom zákonníku.
• Dlhy poručiteľa: Do dedičstva patrí aj majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti, teda aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva.
• Odmietnutie dedičstva: Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva musí urobiť v určitej lehote a určitou formou. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.
• Dodatočné konanie o dedičstve: Ak sa po skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, vykoná sa dodatočné konanie o dedičstve.

Zmluvy a dohody v dedičskom konaní

V priebehu dedičského konania môžu dedičia uzatvárať rôzne zmluvy a dohody, ktoré upravujú ich vzájomné vzťahy a rozdelenie majetku. Medzi najčastejšie patria:

• Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov: Ak poručiteľ žil v manželstve, je potrebné najprv vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). V rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Medzi pozostalým manželom a deťmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou, ktorá nesmie odporovať dobrým mravom. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom.
• Dohoda dedičov o rozdelení dedičstva: Dedičia sa môžu dohodnúť na tom, ako si rozdelia dedičstvo. Dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia.
• Dohoda o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov: Ak je dedičstvo predĺžené (dlhy prevyšujú majetok), dedičia sa môžu dohodnúť s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov.

Zákaz drobenia pozemkov

Ak je predmetom dedičstva poľnohospodárska pôda, lesné pozemky alebo vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, platí tzv. zákaz drobenia pozemkov, ktorý je upravený v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tento zákon sleduje zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a ochranu viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce (ďalej len „jestvujúce pozemky“) a preto pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim je možné postupovať len podľa ustanovení tohto zákona. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní.

tags: #ziadost #o #zapocitanie #darov #do #dedicstva