
V dnešnom podnikateľskom prostredí sa stretávame s rôznymi výzvami, medzi ktoré patrí aj problém neuhradených faktúr a predlžovania splatností. Tento článok sa zameriava na jednu z možností, ako sa s touto situáciou vysporiadať - započítanie pohľadávok. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane právnej úpravy a praktických aspektov.
Právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu, sa označuje ako pohľadávka. Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy. Veriteľ má právo so svojou pohľadávkou slobodne nakladať.
Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok nájdeme v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581). Započítanie je právny akt, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti, teda vzájomný záväzok. Pre započítanie musia byť pohľadávky vzájomné (medzi rovnakými stranami), rovnakého druhu (napr. peňažné) a spôsobilé na započítanie.
Nie všetky pohľadávky je možné započítať. Započítanie je vylúčené, ak to účastníci dohodou zakázali alebo ak to vylučuje zákon. Medzi pohľadávky, ktoré nemožno započítať jednostranne, patria:
Je však dôležité poznamenať, že aj tieto pohľadávky je možné započítať na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľom.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Pre platnosť jednostranného započítacieho prejavu sa nevyžaduje písomná forma, avšak je potrebné, aby bol adresovaný druhej strane a spĺňal náležitosti podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z prejavu musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa započítavajú, v akej výške a proti ktorým pohľadávkam veriteľa.
K zániku pohľadávok dochádza v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Ak je jedna pohľadávka vyššia ako druhá, zaniká len do výšky protipohľadávky a zvyšok trvá naďalej.
Dôležité je, že účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.
V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Účastníci sa však môžu dohodnúť a započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky (§ 364 ObchZ).
Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, § 359 Obchodného zákonníka umožňuje započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, ak je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.
Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, započítanie pohľadávky voči pohľadávke úpadcu je v konkurze zásadne neprípustné po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. 2). Tento režim platí aj pre pohľadávky v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb.
Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa môže brániť započítacou námietkou, ktorou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľovi).
Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno ňou dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].
Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Okrem započítania pohľadávok existujú aj ďalšie možnosti, ako sa vysporiadať s neuhradenými faktúrami. Jednou z nich je postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky, ktoré je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka.
Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka).
Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je neplatné. Veriteľ môže previesť pohľadávku na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi.
Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky (úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky - § 121 ods. 3 OZ).
Postupca a postupník sa môžu dohodnúť odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpiť tak peňažnú pôžičku bez úrokov, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť.
Ďalšími možnosťami riešenia pohľadávok sú faktoring a forfaiting.
Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). Výhoda faktoringu spočíva v okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku.
Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.
Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.
Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho.
Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom.
Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. sa výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby riadi §-om 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.