Zlepšenie kvality života seniorov na Slovensku: Výskum a možnosti

Abstrakt

Oblasť kvality života seniorov, predovšetkým v inštitucionálnej starostlivosti, je kľúčovou témou pre odborných zamestnancov sociálnych služieb. Snaha o dosiahnutie optimálnej úrovne, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov, je častou otázkou, ktorú si kladú títo odborníci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára priestor pre využitie vybraných terapeutických techník, a to najmä vďaka štandardom kvality sociálnych služieb. Dôležitú úlohu tu zohrávajú kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. Cieľom je zistiť, aká je pripravenosť týchto odborných zamestnancov, aké sú podmienky a aký efekt je možné predpokladať pri využití terapeutických techník v praxi.

Kľúčové slová: Kvalita života, Odborní zamestnanci, Sociálne služby.

Úvod

Starnutie populácie je celosvetový demografický trend, ktorý prináša so sebou množstvo výziev, ale aj príležitostí. S rastúcim počtom starších ľudí sa kvalita ich života stáva čoraz dôležitejšou. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov na Slovensku, s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty a možnosti zlepšenia prostredníctvom sociálnych služieb a terapeutických techník.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie obyvateľstva, ako všeobecný fenomén nepriaznivého demografického vývoja, vyvoláva potrebu nevyhnutnej starostlivosti o seniorov aj v inštitucionálnom prostredí. V tejto súvislosti rezonuje otázka udržateľnosti kvality života seniorov s rešpektovaním ich optimálnych potrieb a akceptáciou zdravotného stavu ako dôsledku starnutia.

Starnutie populácie je definované ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Sleduje sa prostredníctvom indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti k zmenám v politických programoch, sociálnom systéme a vnímaní celoživotného vzdelávania. Rastú náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť a je potrebná reštrukturalizácia dôchodkového zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Sprievodca darčekmi pre seniorov

Kvalita života seniorov

Kvalita života seniorov odráža ich zdravie, psychické a emocionálne prežívanie, schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času a kvalitu sociálnych vzťahov. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života zahŕňa finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám. Monitoruje sa pomocou ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva.

V súčasnosti prebieha v našom sociálnom systéme, konkrétne v zariadeniach sociálnych služieb, uplatňovanie štandardov kvality sociálnych služieb v zmysle platnej legislatívy. Tento posun je výnimočným podnetom pre skvalitňovanie poskytovaných sociálnych služieb, ktoré významne ovplyvňujú aj kvalitu života seniorov.

Sociálna staroba a ageizmus

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu (ageizmus), generačnú intoleranciu, segregáciu, vyššiu chorobnosť a stratu orientácie v sociálnom dianí.

Sociálne služby a zdravotná starostlivosť o seniorov na Slovensku

Článok popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti. Venujú sa aj témam odchodu do dôchodku a systému dôchodkového zabezpečenia.

Sociálno-ekonomické aspekty postavenia seniorov

Odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Tipy pre zdravý mozog seniorov

Postavenie seniorov na trhu práce

Postavenie seniorov na trhu práce je kľúčový faktor ovplyvňujúci budúci vývoj slovenskej spoločnosti. Občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité si uvedomiť, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Opatrenia na trhu práce by mali brať do úvahy vývoj v tejto skupine osôb. V súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov.

Dôchodkové zabezpečenie

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. Dôchodky predstavujú obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Zvyšovanie dôchodkov v roku 2019

Podľa najnovších informácií sa dôchodkové dávky v roku 2019 zvýšili buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bolo pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok bol nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýšila o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, išlo o sumu 8,30 €.

Terapeutické techniky ako nástroj zlepšovania kvality života seniorov

V kontexte uvedeného procesu by sme chceli upozorniť na oblasť procedurálnych podmienok pri poskytovaní sociálnej služby a to najmä v súvislosti s využitím terapeutických techník v inštitucionálnej starostlivosti o seniorov. Prostredníctvom výskumnej sondy sme sa zamerali na monitorovanie niektorých aspektov ktoré priamo ovplyvňujú a zároveň poukazujú na predpoklady využitia terapeutických techník v praxi odborných zamestnancov (myslíme tým sociálnych pracovníkov alebo inštruktorov sociálnej rehabilitácie).

Predpokladom využívania terapeutických techník je podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Mohli by sme teda tvrdiť, že sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom, ktorí majú rôzne typy obmedzenia, ktoré im neumožňujú dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií. Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca.

Prečítajte si tiež: Podmienky darovania pre seniorov

Kuzman, Palavra (2019) uvádzajú, že sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces v ktorom sa umožňuje klientovi - teda aj seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. (Mátel, Schavel, 2013). Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie. (Štefánková, Hulínová, 2016). Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Vacková (2020) uvádza, že je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii, ako je napr.

Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Sociálna rehabilitácia je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám.

Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné (v našom ponímaní z dôvodu pojmobvej nejednotnosti) terapeutické techniky. Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Dovolili by sme si použiť tvrdenie, že princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexte teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia. Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky.

Mohli by sme potom poukázať na fakt, že medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V tejto súvislosti aj keď bez bližšieho komentovania upozorňujeme aj na tvrdenie Medňaskej (2014), ktorá hovorí, že v období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má podľa nej svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov.

V rámci nášho pojednania o pojmovej nejednotnosti len okrajovo uvádzame aj tvrdenia niektorých autorov, ktoré podporujú aj naše dilematické úvahy. Napríklad autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016) poukazujú na fakt, že oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Ešte konkrétnejšie je tvrdenie autorov Kuzyšin, Legdan (2014), ktorí poukazujú na fakt, že sa nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Ich tvrdenie korešponduje aj s našim vyjadrením, že z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje podľa ich názoru systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.

V každom zariadení sociálnych služieb podľa Hrozenskej (2011) nájdeme špecializovaných pracovníkov, respektíve ergoterapeutov, ktorých snahou je v rámci možností aktívne napĺňať voľný čas seniorov. Účasť na týchto aktivitách je dobrovoľná, čo môže u niektorých klientov vyvolať skôr opačný účinok vedúci k úpadku do nečinnosti, samoty, pocitu opustenosti až depresii. Je dobré v tejto súvislosti na tomto mieste v rámci terapeutického aspektu spomenúť, že samotná terapia je potom jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. (Meador, Rogers, 1991). S uvedeným tvrdením sa stotožňujú aj autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016), podľa ktorých sa terapia začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom.

Je dôležité zdôrazniť, že pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.

Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Podľa Kuzyšina a Legdana (2014) vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.

Výskum kvality života seniorov na Slovensku

Vychádzajúc z cieľa nášho výskumu sme si stanovili základnú výskumnú otázku zameranú na zistenie využívania terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie pri realizácii týchto techník v praxi. Z hľadiska účasti participantov sme pre užší výber použili náhodný výber v ktorom sme sa zamerali na zariadenia pre seniorov v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, ako vzorku sme oslovili všetky typy zariadení pre seniorov, či už ide o verejných poskytovateľov, ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedených subjektov sa nám podarilo získať 14 participantov. Pri reinterpretácii získaných odpovedí sme v oblasti vzdelania zisťovali, aké majú naši participanti najvyššie dosiahnuté vzdelanie a ktorí z nich majú absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie.

Cieľ výskumu

Hlavným cieľom výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku.

Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase skúmania sa 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova.

Metodológia prieskumu

Prieskum bol realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

• Fungovanie zmyslov
• Nezávislosť
• Naplnenie
• Sociálne zapojenie
• Smrť a umieranie
• Blízke vzťahy

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov, z toho 37 v Slovenskej republike (20 zo zariadenia J. Schoppera a 17 zo zariadenia PATRIA) a 39 v Rakúsku.

Výsledky prieskumu kvality života v jednotlivých doménach

• Fungovanie zmyslov: V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.
• Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. V tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v zariadeniach v Rakúsku.
• Naplnenie: Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj v tejto doméne je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach.
• Sociálne zapojenie: Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58.
• Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09.
• Blízke vzťahy: Vyššie skóre bolo zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36.

Porovnanie kvality života seniorov v zariadeniach a v domácom prostredí v Rakúsku

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení (Hilfswerk Wiental z Pressbaum, kde bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť a RENNWEG z Viedni) bolo zistené, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti.

Najnižšie a najvyššie skóre v doménach kvality života

Najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne "Smrť a umieranie" (2,67). Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku (3,09). Doména "Sociálne zapojenie" mala v slovenských zariadeniach tiež nízke priemerné skóre (2,67).

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov

Kvalitu života seniorov ovplyvňuje mnoho faktorov, vrátane:

• Zdravotný stav: Fyzické a psychické zdravie má zásadný vplyv na kvalitu života seniorov. Bratislava 20. júna 2019: Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, avšak priemerná dĺžka „zdravého života“ Slovákov je 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci EÚ za nami umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. Slovensko sa tak spolu s týmito krajinami podľa Eurostatu nachádza na konci rebríčka dožívania v zdraví. Zdravý životný štýl vrátane stravy a fyzickej aktivity prispievajú k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia.

Iniciatívy na zlepšenie zdravia a kvality života seniorov

Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom, predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. Výsledkom projektu Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv niektorých nutrientov (proteínov, vitamínu D a omega-3 mastných kyselín), ako aj fyzickej aktivity na zdravie seniorov.

„Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej úrovni (bunkové kultúry), na orgánovej úrovni (animálne experimenty) a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín,“ opisuje výskum Jana Muchová. Vo Viedni rozbiehajú druhú humánnu štúdiu. Projekt by mal pomôcť najmä seniorom, ale aj profesionálnemu personálu (lekári, fyzioterapeuti, ošetrovatelia) v uplatňovaní nových poznatkov o vplyve životného štýlu v praxi. Riziká spojené s nezdravým starnutím sa snažia eliminovať najmä zavedením poznatkov do sylabov budúcich lekárov, odborníkov na výživu, fyzioterapeutov, geriatrov a lekárov prvého kontaktu.

„Nízky zdravý vek seniorov na Slovensku nepredstavuje len zdravotný, ale aj socioekonomický problém. Lepšia fyzická zdatnosť seniorov a zdravý spôsob života je zámerom nového Centra aktívneho starnutia na Univerzite Komenského v Bratislave. Centrum ponúka programy prevencie a podpory zdravia seniorov, profesionálny personál, ako aj vlastný výskum. Centrum aktívneho starnutia je súčasťou Fakulty telesnej výchovy a športu UK. Pôsobia v ňom odborníci fakulty a ambulantný telovýchovný lekár. Na základe individuálneho prístupu sa starajú o zlepšenie fyzickej zdatnosti a zdravia seniorskej populácie. Centrum disponuje pohybovým štúdiom, špecializovanou posilňovňou a bazénom.

Odborníci centra upozorňujú na to, že primeraná pravidelná pohybová aktivita pôsobí preventívne. Vplýva pozitívne na zdravie, mobilitu a nezávislosť jedinca, rovnako zvyšuje sebaúctu a zlepšuje kognitívne funkcie. „Nevyhnutnosť pohybových aktivít seniorov zdôrazňuje aj WHO a tiež Národný program podpory zdravia na Slovensku. Mám radosť, že práve na Univerzite Komenského vzniklo prvé centrum svojho druhu v regióne.

Výzvy a prekážky

Aj z týchto vyššie uvedených dôvodov sme sa podujali realizovať výskumnú sondu, ako nástroj na zisťovanie niektorých aspektov súvisiacich s využívaním terapeutických techník v praxi. Našou ambíciou bolo sledovať niekoľko aspektov pri uplatnení terapeutických techník v subjektoch sociálnych služieb - konkrétne v zariadeniach pre seniorov. Základným cieľom bolo preskúmať aké sú možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a akú hodnotu prinášajú tieto techniky klientom. Taktiež sme sa zaoberali legislatívnym ukotvením terapeutických techník v našich podmienkach.

Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku čoraz viac implementujú terapeutické techniky do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Podľa Kuzyšina a Legdana (2014) vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.

tags: #zlepšenie #kvality #života #seniorov #výskum #Slovensko