
Zlomenina diafýzy stehnovej kosti predstavuje vážny úraz, ktorý si vyžaduje komplexnú liečbu a rehabilitáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto zlomeninu, jej liečbu a hlavne na postup rehabilitácie, ktorá je kľúčová pre plné obnovenie funkčnosti.
Pokroky vo vede sa odrážajú v každej oblasti medicíny, najmä vo vývoji nových liekov a implantátov. Mnohé ortopedické problémy, vrátane zlomenín, sa dajú vysvetliť analýzou biomechaniky. Zlomenina kosti je porušenie jej kontinuity v dôsledku vonkajšieho násilia. Tieto zlomeniny sú zvyčajne traumatického pôvodu a vyvolané veľkým násilím. Liečba zlomenín sa riadi prísnymi zásadami a nové oceľové alebo titánové implantáty výrazne zlepšujú súčasné možnosti liečby.
Zlomenina, známa aj ako fraktúra, je prerušenie kontinuity kosti následkom priameho alebo nepriameho násilia. Môže ísť o jednoduchú zlomeninu, zlomeninu s viacerými úlomkami alebo trieštivú fraktúru. Fraktúry sa posudzujú podľa pôvodu, mechanizmu vzniku, stupňa straty kontinuity, priebehu lomovej línie a počtu úlomkov. Mechanizmus úrazu je dôležitý pre posúdenie fraktúry a prípadných ďalších poranení mäkkých štruktúr. U detí sa fraktúry posudzujú podľa mechanizmu vzniku a formy, aby sa určil optimálny terapeutický plán, pričom osobitný význam má určenie zlomenín v oblasti rastových zón.
Symptómy fraktúry delíme na určité a relatívne. Zlomeninu potvrdzujeme RTG snímkou vždy v dvoch rovinách. Predovšetkým deťom je nutné robiť aj porovnávacie snímky so zdravou časťou tela, na určenie stavu rastových zón. Podľa okolností sa robia špeciálne rádiologické techniky, tomografia, artrografia. Pri fraktúrach je nutné vždy sledovať sprievodné lézie susedných mäkkých častí.
Kostné hojenie po prerušení kosti prebieha vždy podľa rovnakých princípov. Rozdiely v priebehu hojenia, druhu a tvorbe kalusu závisia od miesta zlomeniny, stability kostných fragmentov a rozsahu poškodenia okolitých mäkkých častí. Hojenie môže byť primárne (napr. pri zaklinenej zlomenine) a sekundárne, ktoré má viacero štádií, začínajúc štádiom osteotómie, pokračujúc štádiom zápalu (1 - 2 dni). Po prípadnom zakrvácaní vzniká hematóm. Konce fragmentov fraktúry nekrotizujú. Granulačné tkanivo nahrádza hematóm, vrastaním kapilár a fibroblastov. Ďalšia fáza je indukcia (štádium bunkovej proliferácie), po ktorej nasleduje štádium mäkkého väzivového kalusu trvajúce asi dva týždne. Predposledné štádium mineralizácie kalusu trvá 3 - 6 týždňov. V poslednom štádiu dochádza k remodelácii (podľa tzv. Wolfovho zákona).
Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti
Pri liečbe zlomeniny je nutná repozícia, potom retencia a nakoniec zabezpečíme aktívnu pohybovú liečbu - rehabilitáciu. Tieto liečebné ciele môžeme zabezpečiť konzervatívnou, ale aj operačnou liečbou. Nutnosť repozície závisí od lokalizácie fraktúry, od rozsahu poškodenia kosti a od veku pacienta. Repozície úlomkov do osí sú bezpodmienečne nutné v každej anatomickej lokalizácií. Retencia fraktúr sa vykonáva spravidla klasickou liečbou, pomocou sadrového obväzu. Pri nedostatočnej konzervatívnej repozícii fraktúry, tak intraartikulárnych zlomenín, ako aj otvorených zlomenín je spravidla nutná primárna operačná stabilizácia pomocou osteosyntetického materiálu.
Zásady liečby fraktúry sú repozícia, retencia, fixácia, rehabilitácia. Repozícia sa musí robiť s úplným vylúčením bolesti a je nutné šetriť mäkké tkanivá. Určité komplikované zlomeniny, napr. zlomenina predkolenia alebo suprakondilárna zlomenina humeru, sa môžu liečiť aj extenziou. Pri retencii, v sádrovom obväze, musíme dávať pozor na tlakové poškodenia kože, nervových štruktúr a na poruchy cirkulácie. Trvanie imobilizácie závisí predovšetkým od veku (kratšie - detskí pacienti, dlhšie - pacienti v pokročilom veku) a lokalizácie fraktúry. Pri určitých fraktúrach starších ľudí sa môže zaobísť primárna funkčná liečba zlomenín bez retencie fragmentov.
S operačnou liečbou sú tiež spojené zásadné postupy, podobne ako pri konzervatívnej liečbe ide o repozíciu, retenciu a fixáciu. S operačnou liečbou je spojená možnosť včasného cvičenia, dokonca zaťažovania, takže môžeme eliminovať negatívne následky imobilizácie. Na stabilizáciu fraktúr máme k dispozícii rôzne osteofi xačné materiály, napr.: dlahy, skrutky, klince, Kirschnerove drôty, drôty na serkláž, vnútorné fixátory, externé fixátory. Osteosnytéza je operačné spojenie kosti za pomoci špeciálnych implantátov.
Sú dva typy skrutiek: kortikálna a spongiózna. Pri osteosyntéze výlučne skrutkou musíme docieliť absolútnu stabilitu oblasti fraktúry vyvinutím kompresie formou ťahovej skrutky. Spongiózna skrutka má kratší závit a väčší priemer ako driek skrutky. Po repozícii fraktúry nakladáme na miesto zlomeniny platňu, ktorú fixujeme jednou alebo dvoma skrutkami na jednej strane zlomeniny. Na druhú stranou zlomeniny nakladáme kompresný aparát, ktorým vykonáme kompresiu miesta zlomeniny, teda dosiahneme ideálnu anatomickú repozíciu. Potom navŕtame do voľných dier dlahy ďalšie skrutky. Elegantnejšie dosiahneme kompresiu dynamickou kompresívnou platňou (DCP).
Princíp je intramedulárne vystuženie. Indikovaná je hlavne ako stabilná osteosyntéza predvŕtaným intramedulárnym klincom, predovšetkým pri zlomeninách diafýz dlhých kostí dolných končatín (femur, tíbia). Priečne zlomeniny, alebo krátke šikmé zlomeniny v strednej tretine diafýzy, môžu byť hneď stabilné pre cvičenie, zväčša aj schopné záťaže. Pri fraktúrach v proximálnej alebo distálnej tretine musí byť intramedulárny klinec zaistený priečnymi skrutkami. Ak vykonávame zaistenie na strane bližšej k zlomenine, hovoríme o dynamickom zaistení. Pri instabilnej zlomenine zaisťujeme proximálne aj distálne - statické zaistenie.
Prečítajte si tiež: Obnova funkcie ruky po zlomenine metakarpu
Vonkajší fixátor indikujeme na stabilizáciu predovšetkým zlomenín končatín s kritickými pomermi na mäkkých častiach, pri instabilných zlomeninách panve a niektorých osteotómiach. Napríklad nakladáme Schanzové skrutky do kostných fragmentov a fixujeme ich navzájom oceľovým rámom so špeciálnym konštrukčným princípom na menenie postavenia, predlžovanie, komprimovanie. Vonkajší fixátor typu Ilizarov je kruhový, fixuje sa Kierschnerovými drôtmi.
Zlomenina diafýzy stehnovej kosti predstavuje vážny úraz, ktorý sa zvyčajne vyskytuje po vysokoenergetických traumách, ako sú dopravné nehody, pády z výšky alebo športové úrazy. Diafýza označuje strednú časť dlhých kostí, v tomto prípade stehnovej kosti. Klinické príznaky zahŕňajú silnú bolesť, opuch, tvorbu modrín a významné obmedzenie hybnosti postihnutej nohy. Táto zlomenina často vedie k výraznej strate krvi a môže byť sprevádzaná poškodením svalov, nervov alebo ciev. Diagnostika sa potvrdzuje röntgenom alebo inými zobrazovacími vyšetreniami, ako je CT alebo MRI. Liečba zahŕňa chirurgický zákrok, pri ktorom sa často používajú kovové dlahy alebo vnútorné fixátory na stabilizáciu kosti.
Stehnová kosť je najdlhšia a najsilnejšia kosť v ľudskom tele. Na to, aby došlo k zlomenine stehnovej kosti je potrebná veľmi veľká sila. K zlomenine dochádza pri pádoch z výšky, autonehodách, vysokoenergetických športových úrazoch. Ak zlomenina vzniká pôsobením minimálnej sily, ako je to napríklad pri páde zo stoja, hovoríme o patologických zlomeninách, ktoré vznikajú následkom osteoporózy alebo metastatického postihnutia kosti.
Komplikáciou zlomeniny stehnovej kosti je veľká krvná strana, riziko vzniku kompartmentového syndrómu, poranenie ciev a nervov.
Prvým krokom v diagnostike stehnovej kosti je klinické vyšetrenie, pri ktorom posudzujeme vzhľad, konfiguráciu, hybnosť končatiny. Na definitívne potvrdenie diagnózy používame röntgen, ktorý nám umožní stanoviť typ zlomeniny. Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonanciu (MRI), angiografia slúžia na podrobnejšie posúdenie zlomeniny, ako aj sprievodné poranenie mäkkých tkanív, nervov a ciev.
Prečítajte si tiež: Trieštivá zlomenina ramena: Ako na rehabilitáciu?
Liečba zlomenín stehnovej kosti je primárne operačná, využívame rôzne techniky stabilizácie kosti, ako sú intramedulárne klince, dlahová osteosyntéza, vonkajšia fixácia.
Rehabilitácia je kľúčovou súčasťou liečby zlomeniny diafýzy stehnovej kosti a jej cieľom je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta.
Rehabilitácia po zlomenine stehnovej kosti zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
Prvá fáza (počas fixácie):
Druhá fáza (po odstránení fixácie):
Tretia fáza (postupné zaťažovanie):
Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut.
Cviky na rozsah pohybu:
Izometrické cviky:
Posilňovacie cviky:
Strečing:
Je dôležité spomenúť aj špecifiká zlomenín u detí. V prípade dieťaťa, ktoré zle dosadlo na nožičku a došlo k nalomeniu holennej kosti, je dôležité riadiť sa pokynmi lekára. Aj keď sa zdá, že dieťa nohu nebolí a hýbe ňou normálne, ortéza má svoj význam v procese hojenia. Ak dieťa s ortézou trpí, je vhodné konzultovať stav s lekárom, no neodstraňovať ortézu svojvoľne. V prípade zlomenín u detí je nutné robiť aj porovnávacie snímky so zdravou časťou tela, na určenie stavu rastových zón.
tags: #zlomenina #diafyzy #stehnovej #kosti #rehabilitácia #postup