
Zlomenina ramena je bolestivé zranenie, ktoré si vyžaduje komplexnú liečbu a rehabilitáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na zlomeniny ramena, ich liečbu a hlavne na postup rehabilitácie, ktorá je kľúčová pre plné obnovenie funkčnosti.
Zlomenina, známa aj ako fraktúra, predstavuje poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Zlomeniny sa najčastejšie týkajú kostí končatín, ale môžu postihnúť aj iné časti tela, ako je chrbtica, panva alebo rameno. Príčinou zlomenín sú najčastejšie pády, úrazy a nehody, ale aj dlhodobá jednostranná záťaž alebo ochorenia ako osteoporóza.
Medzi typické príznaky zlomeniny patrí:
Dôležité je, že správnu diagnózu môže stanoviť len lekár.
Zlomeniny ramennej kosti môžu byť rôzne a závisia od miesta a spôsobu zlomu. Medzi najčastejšie typy zlomenín ramena patria:
Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti
Lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív vďaka vyšetreniam, ako sú:
Liečba zlomeniny závisí od jej typu a závažnosti. Vo všeobecnosti zahŕňa:
Rehabilitácia je kľúčovou súčasťou liečby zlomeniny ramena a jej cieľom je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta.
Rehabilitácia po zlomenine ramena zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut. Medzi bežné cviky patria:
Prečítajte si tiež: Obnova funkcie ruky po zlomenine metakarpu
Existujú situácie, kedy by ste mali byť pri cvičení obozretnejší alebo sa mu úplne vyhnúť:
S bolesťou ramena sa stretávame v každom veku. Ramenný kĺb je anatomicky aj funkčne zložitý a v rámci pohybu hovoríme o ramennom pletenci. Pohyb v ramennom kĺbe sa nedeje len v samotnom skĺbení medzi lopatkou a ramennou kosťou (glenohumerálny kĺb), ale aj medzi lopatkou a kľúčnou kosťou (akromioklavikulárny), medzi kľúčnou a prsnou kosťou (sternoklavikulárny) a ďalej je tu pohyb lopatky po hrudnej stene (skapulotorakálny).
Najčastejšou príčinou bolestivého ramena je porucha rotátorovej manžety, tvorí až 65 %. U mladších osôb ide o úponovú bolesť - entezopatiu, teda ochorenie svalov, šliach upínajúcich sa na hlavicu ramennej kosti, ktoré sú preťažené veľkým rozsahom pohybu. Z ostatných vnútorných príčin bolestivého ramena to môže byť kapsulitída, subakromiálna burzitída, tendinitída dlhej šľachy bicepsu a poranenia chrupavkovitého okraja jamky. Pri bolestiach ramena je nutné myslieť na vonkajšie príčiny, kedy bolesť vychádza z okolitých štruktúr. Jednou z najčastejších je postihnutie krčnej chrbtice s ochorením medzistavcových platničiek a dráždením nervových koreňov, kedy bolesť vystreľuje do ramena a do horných končatín.
Termín impingement syndróm označuje bolestivé postihnutie ramenného kĺbu v subakromiálnom priestore. Vplyvom jeho zúženia dochádza pri vzpažovaní k útlaku svalov rotátorovej manžety a bolestivosti. Na prvom mieste pri liečení je komplexná rehabilitácia. Princípom je posilnenie svalov rotátorovej manžety, depresorov hlavice, a tým opäť rozšírenie subakromiálneho priestoru. Súčasne prebieha fyzikálna terapia - ultrazvuk, magnetoterapia k upokojeniu zápalu, prekrvenie. Pri pretrvávaní ťažkostí je vhodné zváženie operačného riešenia - artroskopia ramena.
Pri dlhodobejšom postihnutí ramena a bolestivosti je snahou obmedzovať pohyb ramenom, a tým dochádza k zrastaniu kĺbového puzdra a k zjazveniu oblasti ťahového vačku. Nasleduje výrazné obmedzenie pohybu samotného ramenného kĺbu. S liečbou je potrebné začať čo najskôr a princípom je úsilie znižovať bolesť pomocou protizápalových liekov. Po upokojení bolestí nastupuje intenzívna komplexná dlhodobá rehabilitácia.
Prečítajte si tiež: Trieštivá zlomenina ramena: Ako na rehabilitáciu?
Dlhodobým dráždením, drobnými úrazmi, preťažením môže dôjsť k natrhnutiu lemu od jamky a následným opätovným preťažením dochádza k ďalšiemu poškodzovaniu. Subjektívne ťažkosti začínajú najprv bolesťou pri dohodení, smečovaní s rukou nad hlavou a postupne vzniká aj možnosť preskakovania, pukania. Liečenie spočíva v artroskopii ramenného kĺbu a fixácia lemu späť k okraju kĺbovej jamky pomocou špeciálnych kotvičiek.
Nestability ramena delíme na traumatické a habituálne. Terapeutickým riešením je opäť artroskopia ramena a pomocou kotvičiek so stehmi nariasenie kĺbového puzdra s fixáciou odtrhnutého lemu.
Kľúčna kosť je umiestnená v hornej polovici hrudného koša a je čiastočne spojená s lopatkou oboch strán. Medzi hlavné príznaky patrí takmer okamžitý opuch, pričom sa môže objaviť aj krvná zrazenina. Medzi vizuálne znaky zlomeniny kľúčnej kosti patrí fakt, že zlomené rameno je mierne vsunuté do prednej strany a znížené v porovnaní s nepoškodenou časťou. Ak sa jedná o menej zložitú zlomeninu, v počiatkoch liečby postačí závesný aparát fixujúci túto oblasť. V prípade zložitých fraktúr, prípadne porušenia iných kostí, sa zväčša pristúpi k chirurgickému zákroku, počas ktorého pacientovi usmernia zlomeniny titánovými skrutkami.
Klasickým prípadom zlomeniny predlaktia je pád na predpažené ruky, pričom najčastejšie sú týmito pacientmi práve deti a pacienti vyššej vekovej kategórie. Dôležitým poznatkom je aj vplyv osteoporózy, ktorá spôsobuje odvápňovanie kostí, a tým zapríčiňuje ich krehkosť. Najčastejšou liečbou je liečba v sadre, neskôr pevnej dlahe, pričom sa nosenie tejto ortézy s časom eliminuje až dôjde k úplnému vyliečeniu.
Zlomenina ramennej kosti je v 90% následkom úrazu a vo všeobecnosti tvorí jednu z najčastejších zlomenín bez ohľadu na vekovú kategóriu pacientov. Zlomenina ramena si však vyžaduje dlhší čas na liečbu a to najmä z toho dôvodu, že málokedy príde k zlomeniu ramena bez iných sprievodných zranení. Zatiaľ čo je pacient v narkóze, chirurg so svojim tímom lekárov sa postará o napravenie zlomeniny. Vykoná tak za pomoci titánových častí, ktoré môžu byť po čase z tela pacienta odstránené.
Zlomenina akejkoľvek končatiny, či časti tela prináša veľké obmedzenia vo vykonávaní základných denných činností. Ak sa liečba zlomeniny podcení, prípadne sa nerieši, môže dôjsť k trvalej deformácie. Práve rekonvalescencia v podobe vykonávania rehabilitačných cvikov zabraňuje skracovaniu svalov a šliach, a teda prakticky zvyšuje ohybnosť a mobilitu tela pacienta.
Pooperačné stavy sú bolestivé stavy, ktoré môžu trvať aj niekoľko mesiacov po operácií, či uzdravení. Tieto bolesti vyvolávajú zväčša skrátené svaly a šľachy, ktoré sú neprimerane namáhané a tento jav je signalizovaný bolesťou.
Samotný ramenný kĺb sa vyznačuje veľkým nepomerom medzi veľkou hlavicou ramennej kosti (humerus) a malou jamkou lopatky (glenoid). Preto je jamka po celom obvode rozšírená o chrupavkovitý lem (labrum glenoidale). Pohyb ramena je umožnený dobrým fungovaním svalov. Povrchovú vrstvu tvorí musculus deltoideus (deltový sval) a teres major (veľký oblý sval). Samotnú hlavicu ramennej kosti cez puzdro kryjú svaly rotátorovej manžety. Z prednej časti je to musculus subscapularis (podlopatkový sval), z hornej a zadnej strany m. supraspinatus (nadhrebeňový sval), infraspinatus (podhrebeňový sval) a m. teres minor (malý oblý sval). Pri vyšetrení ramena si všímame, či nie je oslabené svalstvo v porovnaní s druhou stranou, začervenanie alebo zdurenie na vonkajšej strane pod výbežkom lopatky svedčiace o postihnutí ťahového vačku.
Pre orientačnú lokalizáciu postihnutia slúžia vyšetrenia vo frontálnej rovine od upaženia až do vzpaženia, tzv. bolestivý oblúk (painful arc). Okrem klinického vyšetrenia je vhodné doplniť ultrazvukové vyšetrenie ramena, ktoré nám ukáže výpotok v kĺbe, postihnutie šľachy bicepsu, svalov rotátorovej manžety a subakromiálnu burzu.
V diferenciálnej diagnostike je nutné určiť, či ide o vnútornú príčinu ochorenia ramenného kĺbu alebo vonkajšiu príčinu. Jednou z najčastejších je postihnutie krčnej chrbtice s ochorením medzistavcových platničiek a dráždením nervových koreňov, kedy bolesť vystreľuje do ramena a do horných končatín. Vo väčšine prípadov je základom komplexná rehabilitácia, vedúca k zachovaniu pohybu a zabráneniu stuhnutiu ramena. Ďalšou podporou je fyzikálna analgetická terapia, ultrazvuk, laser, rázová vlna. V ortopedickej ambulancii sa využíva na upokojenie bolesti a zápalu obstrek kortikoidmi.
Pacient prichádza k fyzioterapeutovi zväčša po 4 až 6 týždňovej fixácii hornej končatiny, ktorej môže predchádzať aj operačný zákrok. Pri znehybnení dominantnej ruky sa z praváka stáva ľavák a naopak. Preto si ako prvé musíme určiť krátkodobé a dlhodobé ciele.
Náš fyzioterapeutický postup je veľmi podobný ako pri zlomenine kľúčnej alebo ramenne kosti. Postupnosť krokov je rovnaká, no predsa nachádzame určite odlišnosti.
Ako prvé je dôležité skontrolovať všetko ostatné. To znamená, postavenie panvy, chrbticu a zdravú končatinu, ktorá je častokrát preťažená. V ďalšom kroku začíname rozhýbavať bedrový kĺb, uvoľňovať zatuhnuté štruktúry a naťahovať skrátené svalstvo, najčastejšie hamstringy (zadná časť stehna). Po tomto ošetrení prichádza najdôležitejší krok, a to zaťaženie nohy. Zaťaženie začíname trénovať v polohe ležmo, sede a na záver v stoji.
Zranenia, poškodenia a deformácie ramenného kĺbu patria medzi najčastejšie zranenia, a to nielen v kulturistike a fitness. Podceňovanie a neriešenie týchto zranení môže mať vážne dôsledky, pretože ramenný kĺb používame takmer všade.
Pre správne pochopenie možných zranení, deformácií a hlavne prevencie je veľmi dôležité poznať štruktúru ramena a ramenného kĺbu.
Fixovanie ramena je zabezpečené 3 svalmi, ktoré ho pevne zvierajú a tlačia smerom do jamky ramenného kĺbu. Tieto svaly zabezpečujú tiež pohyb ruky a teda aj pohyb v ramennom kĺbe. Sval podlopatkový zabezpečuje vnútornú rotáciu ramenného kĺbu, sval nadhrebeňový fixuje rameno zhora, v menšej miere aj zozadu a sval podhrebeňový fixuje rameno zozadu.
Na to aby sme mohli perfektne fungovať a dokázali robiť taký veľký rozsiahli pohyb rukou je nutné, aby bola hlavica kosti ramennej len z časti zapadnutá v jamke ramenného kĺbu a tým pádom nie je fixovaná ničím iným ako šľachami, väzmi a svalmi.
Ku opotrebovaniu ramenného kĺbu dochádza najčastejšie pri nadmernom zaťažovaní kĺbu a to neprimeranou váhou a veľkým počtom opakovaní, prípadne zlou technikou. V kĺbe dochádza ku takzvaným mikrotraumatom.
Nerovnováha rotátorov je zranenie ramena, ktoré sa vyvíja niekoľko mesiacov. Ako sme si už povedali, rameno okrem väzov fixujú tri svaly z každej strany (zozadu, spredu a zhora). Nerovnováha týchto svalov vzniká nadmerným posilňovaním jedenej partie. Vo väčšine prípadoch je to hrudník. Pokiaľ budeme v dlhodobom časovom horizonte intenzívne precvičovať hrudník dochádza ku vnútornej rotácií ramenného kĺbu. Rotácia ramena posúva hlavicu kosti ramennej smerom dopredu a tým o kosť začína trieť dlhý sval dvojhlavého svalu ramena (biceps), presnejšie o jeho šľachu čo spôsobuje bolesť.
Prevencia pred zranením ramenného kĺbu nespočíva v tom ubrať, ale skôr niečo pridať. Napríklad strečing po každom tréningu hrudníka, ramien a chrbta. Ďalšia vec je rozcvička.
Na podporu regenerácie a prevenciu zranení je vhodné zaradiť aj kĺbovú výživu.
Cvičenie je užitočné na liečbu humeroskapulárnej periartritídy a kapsulitídy; na liečenie artrózy ramenného kĺbu; na zlepšenie pohyblivosti ramien po chronických zraneniach paží; pri obmedzenej pohyblivosti v rukách po operáciách na mliečnej žľaze; pri poruchách krvného obehu v ramennom kĺbe.
Stavom po operáciach chrbtice (krčnej, hrudnej, driekovej), medzi-stavcových platničiek, po zlomeninách stavcov. Poúrazovým stavom po pádoch a s tým súvisiacimi operáciami chrbtice, kľúčnej kosti, lopatky. Stavom po artroskopii ramenného kĺbu, z dôvodu luxácie (poškodenie väziva AC kĺbu), artrózy AC kĺbu, Impigement syndrómu, poškodenia rotátorovej manžety. Z dôvodu vrodenej hypermobility a nestability ramenného kĺbu, poúrazovej nestability ramenného kĺbu, mikroinstability ramenného kĺbu pri vrcholových športovcoch. Stavom po zlomeninách horného a dolného konca ramennej kosti. Ďalej sa venujeme stavom po operáciach lakťového kĺbu (zlomeniny lakťového výbežku a kostí predlaktia). Riešime stavy po operáciach panvy ako aj po operáciach bedrového kĺbu, či už po fraktúre alebo po výmene bedrového kĺbu. Našim pacientom sa venujeme po operáciach kolenného kĺbu v súvislosti s poranením meniskov, krížnych väzov, chrupavky, postranných väzov, nestability jabĺčka, vnútrokĺbovými zrastami. Po fraktúrach či výmenách kolenného kĺbu.
Ramenný kĺb je oproti bedrovému kĺbu zložitejší, oveľa pohyblivejší a je z väčšej časti tvorený mäkkými štruktúrami - svaly a väzy, preto je aj náchylnejší na zranenie. Ramenný kĺb sa častejšie nazýva pletenec, pretože je tvorený až 3 kosťami - ramenná kosť, lopatka a kľúčna kosť, ktoré sú vzájomne a s okolitými štruktúrami prepojené vo viacerých kĺboch.
Artroskopia je druh operácie, ktorou sa ošetrujú vnútrokĺbové poškodenia. Výhodou artroskopie sú len dve malé operačné ranky veľkosti cca 1 cm, dokonalá vizualizácia kĺbu (vďaka videokamere), rýchle hojenie a nástup rehabilitácie takmer hneď po zákroku, kratšia práceneschopnosť, menšia pooperačná bolesť a nižšie riziko infekcie.
Už v nemocnici vás navštívi rehabilitačná sestra a ukáže vám základné cviky, ktoré je nutné precvičovať po vybratí drenu z rany. Nemali by ste robiť náhle, rýchle a najmä silové pohyby. Pred intenzívnejším pohybom je potrebné ruku rozcvičiť. Každý pohyb bolestivého ramena je nevyhnutné vykonávať s uvoľnením svalstva v oblasti poškodenia. Najdôležitejšie je cvičiť pravidelne a o každom cviku sa vopred poradiť s odborníkom, aby ste si boli istý vhodnosťou cvičebných úkonov.
Vykĺbenie ramena alebo odbornejšie luxácia ramena sa udeje vtedy, keď hlavica ramennej kosti opustí štandardnú polohu. Ide o veľmi bolestivý stav, najčastejšie spôsobený pádom či nehodou, avšak existujú prípady hypermobilných ľudí, u ktorých k tomuto stavu dochádza aj pri nepatrnom pohybe.
Najdôležitejšie je rameno stabilizovať, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu a dostať postihnutého na pohotovosť, kde mu traumatológ rameno napraví a zafixuje približne na 3 týždne. Následne je potrebné rameno rehabilitovať a okolité svaly posilniť ideálne pod dohľadom odborníka - fyzioterapeuta.
Existuje vysoká pravdepodobnosť, že rameno, ktoré už bolo raz vykĺbené, sa časom vykĺbi znova. Ak sa lézia potvrdí, je nutné rameno operovať, a to artroskopicky podľa Bankarta. Pri tejto operácii sa prišije poškodené väzivo ku kĺbnej jamke pomocou minikotvičiek, čím sa minimalizuje opakovanie luxácie.
Prudký pohyb, pád, alebo opotrebovanie môže jeden alebo viacero z týchto väzov natiahnuť, natrhnúť alebo úplne pretrhnúť. Rozdiel medzi týmito úrazmi je, že natiahnutie postihuje svaly a šľachy (upínajú svaly na kosť) a dochádza k nemu hlavne kvôli preťaženiu či zápalu. Vyvrtnutie naopak postihuje kĺby a väzy (spájajú dve kosti) a je zvyčajne spôsobené úrazom, pri ktorom sa kĺb posunie mimo normálny rozsah pohybu.
Existuje metóda PRICE, skratka anglických slov: P- Protection - Ochrana, R - Rest - Odpočinok, I - Ice - Ľad, C - Compression - Kompresia teda stiahnutie poraneného miesta elastickým obväzom, E - Elevation - Vyvýšenie. Čiže poranené miesto chránime pred ďalším poškodením a doprajeme si dostatočný odpočinok.
Artróza je degeneratívne a ireverzibilné (nezvratné) ochorenie postihujúce kĺby, spôsobené jeho nadmerným alebo nesprávnym používaním. Príčiny artrózy ramena však môžu mať aj pôvod infekčný, zápalový a dokonca aj metabolický. Liečba artrózy je pomerne zložitá a v podstate sa tento stav nedá úplne zvrátiť. Dá sa však spomaliť a zmierniť opotrebenie a bolesť.
V oboch prípadoch ide o zápalové a bolestivé ochorenie ramenného pletenca. Humeroskapulárna periatritída označuje zápal tkanív v oblasti spojenia ramennej kosti (humerus) a lopatky (scapula). Kapsulitída alebo tiež adhezívna kapsulitída, častejšie označovaná ako syndróm zamrznutého ramena alebo impingement ramena je takisto bolestivý stav, pri ktorom je hybnosť ramenného pletenca veľmi obmedzená.
Medzi základné cviky určené na rozsah pohybu patrí napríklad hojdanie rukou podobne ako pri bowlingu. Ďalší cvik sa vykonáva v sede. Sadnete si na stoličku vedľa stola, operovanú ruku položíte na plochu stola a úklonom tela vykonáte pohyb do strany. Ruku posúvate po stole. Prípadne je možné si tento cvik variovať tak, že si sadnete oproti stolu a obe ruky položíte na naň. Telom vykonávate predklon a obidve ruky posúvate naraz po ploche stola.
Izometria je druh svalovej práce, pri ktorej sa dĺžka svalu nemení. Mení sa len napätie v ňom. Zjednodušene môžeme povedať, že uhol v pracujúcom kĺbe zostáva nemenný.
Aj k odporúčaným cvičeniam existujú isté kontraindikácie, pri ktorých by ste mali byť obozretnejší.
tags: #zlomenina #ramena #rehabilitácia #postup