Zmeny v Posudzovaní Invalidity pre Účely Dôchodku

Úvod

Článok sa zameriava na zmeny v posudzovaní invalidity pre účely dôchodku na Slovensku. Analyzuje legislatívne zmeny, ich dopad na občanov a zamestnávateľov, a praktické problémy spojené s preukazovaním invalidity. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Zmeny v Zákonnej Úprave Sociálneho Poistenia

Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. júna 2004 zákon č. 439/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto zmeny a doplnenia zákona č. 461/2003 Z. z. mali významný dopad na posudzovanie invalidity a nároky na dávky sociálneho poistenia.

Pracovný Úraz a Jeho Definícia

Pracovný úraz je podľa zákona o sociálnom poistení právnou skutočnosťou, ktorá je osobitne zohľadňovaná v rámci dôchodkového poistenia (v invalidnom poistení) a osobitne v úrazovom poistení. Poistencovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu, t. j. ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, sa neskúma podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Táto podmienka sa u neho vždy považuje za splnenú.

S účinnosťou od 1. januára 2004 je definícia pracovného úrazu upravená v § 8 zákona o sociálnom poistení v rámci základných pojmov sociálneho poistenia. Pracovným úrazom na účely sociálneho poistenia je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré utrpel zamestnanec najmä pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2004 v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca je najmä úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Týmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou od 1. januára 2004 v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca bolo aj stravovanie zamestnanca, ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak sa vykonávali v priestore zamestnávateľa, a to vrátane cesty na ne a späť.

Zmena Definície Pracovného Úrazu od Augusta 2004

Zmena právnej úpravy definície pracovného úrazu účinná od 1. augusta 2004 spočíva v tom, že každé stravovanie zamestnanca, ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v priestore zamestnávateľa alebo mimo priestoru zamestnávateľa, sa nepovažujú za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca. To znamená, že ak k poškodeniu zdravia zamestnanca dôjde v rámci plnenia jeho pracovných úloh alebo služobných úloh v súvislosti s jeho stravovaním, s ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení, takéto poškodenie zdravia sa s účinnosťou od 1. augusta 2004 nepovažuje za pracovný úraz, a to aj vtedy, ak takéto stravovanie zamestnanca, ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení sa vykonáva v priestore zamestnávateľa.

Zamestnanec, u ktorého v rámci plnenia pracovných úloh alebo služobných úloh dôjde v súvislosti s jeho stravovaním, s jeho ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení k poškodeniu zdravia, ktoré sa od 1. augusta 2004 nepovažuje za pracovný úraz, a má za následok jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je uznaný za invalidného.

Definícia Zamestnanca pre Invalidné a Úrazové Poistenie

V súvislosti s právnou úpravou pracovného úrazu obsiahnutou v zákone o sociálnom poistení je potrebné rozlíšiť definíciu zamestnanca osobitne na účely invalidného poistenia a osobitne na účely úrazového poistenia, a to vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.

Na účely invalidného poistenia definícia zamestnanca je užšia a právne postavenie zamestnanca nadobúda výlučne fyzická osoba v pracovnom pomere, t. j. fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú pracovnú zmluvu. Na účely úrazového poistenia definícia zamestnanca je širšia a právne postavenie zamestnanca popri fyzickej osobe v pracovnom pomere nadobúda aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Prechodné Ustanovenia a Rozhodovanie o Nárokoch

Zákon č. 439/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neobsahuje ustanovenie prechodného charakteru, ktoré by upravovalo právny režim posudzovania nárokov podľa zákona o sociálnom poistení vo väzbe na zmenu právnej úpravy definície pracovného úrazu účinnej od 1. augusta 2004.

V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o nárokoch na dávky podľa zákona o sociálnom poistení sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada, podľa ktorej nároky na dávky sociálneho poistenia sa posudzujú podľa tých právnych predpisov, za účinnosti ktorých došlo k vzniku sociálnej udalosti, resp. právnej skutočnosti podmieňujúcej takéto nároky.

Ak u zamestnanca došlo pred 1. augustom 2004 k poškodeniu zdravia v rámci plnenia jeho pracovných úloh alebo služobných úloh v súvislosti so stravovaním, ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení alebo cestou na ne a späť v priestore zamestnávateľa, ktoré má za následok dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej o 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a konanie o nároku na invalidný dôchodok alebo o nárokoch na úrazové dávky nebolo právoplatne skončené do 31. júla 2004, o nárokoch na tieto dávky rozhodne Sociálna poisťovňa aj po 31. júli 2004 podľa predpisu účinného do 31. júla 2004, t. j. ako o nárokoch vzniknutých z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanec v dôsledku takejto skutočnosti zomrel, pozostalí, t. j. manžel (manželka) a nezaopatrené deti majú z invalidného poistenia po zomretom zamestnancovi nárok na vdovský dôchodok (vdovecký dôchodok) a sirotský dôchodok. Suma týchto pozostalostných dôchodkov sa určí z fiktívneho invalidného dôchodku zomretého zamestnanca ku dňu jeho smrti, pričom pri posudzovaní fiktívneho nároku na invalidný dôchodok zomretého zamestnanca sa nebude skúmať, či zomretý zamestnanec ku dňu smrti splnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

Ak u zamestnanca došlo pred 1. augustom 2004 k poškodeniu zdravia v rámci plnenia jeho pracovných úloh alebo služobných úloh v súvislosti so stravovaním, ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení alebo cestou na ne a späť v priestore zamestnávateľa, ktoré má za následok dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej o 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a konanie o nároku na invalidný dôchodok alebo o nárokoch na úrazové dávky bolo začaté až po 31. júli 2004, o nárokoch na tieto dávky rozhodne Sociálna poisťovňa aj po 31. júli 2004 podľa predpisu účinného do 31. júla 2004, t. j. ako o nárokoch vzniknutých z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanec v dôsledku takejto skutočnosti zomrel, pozostalí, t. j. manžel (manželka) a nezaopatrené deti majú z invalidného poistenia po zomretom zamestnancovi nárok na vdovský dôchodok (vdovecký dôchodok) a sirotský dôchodok. Suma týchto pozostalostných dôchodkov sa určí z fiktívneho invalidného dôchodku zomretého zamestnanca ku dňu jeho smrti, pričom pri posudzovaní fiktívneho nároku na invalidný dôchodok zomretého zamestnanca sa nebude skúmať, či zomretý zamestnanec ku dňu smrti splnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

Zmeny v Podmienkach Nároku na Nemocenské Dávky

Nárok na nemocenské dávky, t. j. nárok na nemocenské, ošetrovné a materské povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je vo všeobecnosti podmienený splnením dvoch podmienok, ktoré sú upravené v § 31 zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa

Podľa právnej úpravy všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby účinnej od 1. januára 2004 sa vyžadovalo zaplatenie poistného na nemocenské poistenie v správnej sume. To znamená, že ak povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba zaplatili poistné na nemocenské poistenie v sume nižšej hoci len o 1 Sk, nárok na nemocenské, ošetrovné a materské im nevznikol, pretože nesplnili jednu z dvoch všeobecných podmienok nároku na tieto nemocenské dávky.

Keďže k vzniku takýchto situácií dochádzalo v praxi aj neúmyselným konaním zo strany povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby napríklad z dôvodu nesprávneho zaokrúhľovania výšky poistného na nemocenské poistenie a zákon o sociálnom poistení neprebral z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 inštitút odstránenia tvrdosti, s účinnosťou od 1. augusta 2004 bola prijatá zmena právnej úpravy tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

Zmena právnej úpravy všeobecnej podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou účinná od 1. augusta 2004 spočíva v tom, že táto podmienka sa považuje za splnenú aj vtedy, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie ku dňu jeho splatnosti, t. j. najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského, ošetrovného alebo materského, je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

V kalendárnom mesiaci, v ktorom im prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie a poistné na nemocenské poistenie za tento kalendárny mesiac sú povinné zaplatiť najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie, t. j. v ochrannej lehote a poistné na nemocenské poistenie za celé obdobie nemocenského poistenia týchto osôb sú povinné zaplatiť najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

Zo všeobecne platnej právnej zásady posudzovania nárokov na dávky sociálneho poistenia podľa právnych predpisov, za účinnosti ktorých došlo k vzniku sociálnej udalosti podmieňujúcej nárok na tieto dávky, vyplýva, že ak sociálna udalosť podmieňujúca nárok na nemocenské dávky, t. j. pred 1. augustom 2004 a konanie o nároku na nemocenské, ošetrovné alebo materské nebolo právoplatne skončené do 31. júla 2004, o nárokoch na tieto nemocenské dávky rozhodne Sociálna poisťovňa aj po 31. júli 2004 podľa predpisu účinného do 31. júla 2004.

Pred 1. augustom 2004 a konanie o nároku na nemocenské, ošetrovné alebo materské bolo začaté až po 31. júli 2004, o nárokoch na tieto nemocenské dávky rozhodne Sociálna poisťovňa podľa predpisu účinného do 31. júla 2004. Po 31. júli 2004, na vznik nároku na nemocenské, ošetrovné a materské sa podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou považuje za splnenú aj vtedy, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

Zdravotné Výkony na Účely Sociálneho Poistenia

S účinnosťou od 1. januára 2004 zákon o sociálnom poistení v § 156 taxatívne vymedzuje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, ktoré neuhrádza poistenec, ale Sociálna poisťovňa zo svojho správneho fondu. Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia uhrádza Sociálna poisťovňa priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z.

S účinnosťou od 1. augusta 2004 došlo k zmene v právnej úprave zdravotných výkonov na účely sociálneho poistenia, ktorá spočíva v rozšírení okruhu taxatívne vymedzených zdravotných výkonov na účely sociálneho poistenia.

Povinnosti Poistenca a Poberateľa Dávky

Podľa § 227 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení poistenec sociálneho poistenia a poberateľ dávky sociálneho poistenia sú s účinnosťou od 1. januára 2004 povinní preukázať Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na vznik a na zánik nároku na dávku sociálneho poistenia, nároku na jej výplatu a jej sumu. To znamená, že ak nastane skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik alebo zánik nároku na dávku sociálneho poistenia alebo nároku na jej výplatu, resp. jej sumu, poistenec sociálneho poistenia a poberateľ dávky sociálneho poistenia sú povinní tieto skutočnosti oznámiť a preukázať Sociálnej poisťovni ihneď po ich vzniku, a to aj napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení explicitne neustanovuje lehotu na splnenie tejto povinnosti.

Vyslovenie tohto právneho názoru je dôležité predovšetkým v súvislosti s právnou úpravou zodpovednosti v sociálnom poistení, pretože podľa § 236 ods.

Napriek vyššieuvedenej všeobecnej povinnosti poistenca sociálneho poistenia a poberateľa dávky sociálneho poistenia, s účinnosťou od 1. augusta 2004 zákon o sociálnom poistení výslovne ustanovuje povinnosť poberateľovi dávky sociálneho poistenia (nemocenského) oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať kalendárnych dní.

Povinnosti Zamestnávateľa

Zmena právnej úpravy plnenia povinností zamestnávateľom s účinnosťou od 1. augusta 2004 spočíva v tom, že sa rozširuje okruh povinností zamestnávateľa v sociálnom poistení, ktoré je povinný plniť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a to o povinnosť predkladať pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného v členení na jednotlivých zamestnancov a na jednotlivé druhy poistenia a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky alebo ústredia) podklady na zistenie správnej sumy poistného.

V tejto súvislosti uvádzame, že s účinnosťou od 1. januára 2005 zamestnávateľ bude povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z.

Individuálny Účet Poistenca

S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa je povinná podľa § 226 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení viesť individuálny účet poistenca a zasielať každoročne, najneskôr do 30. júna, poistencom informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka a podľa § 226 ods.

Napriek skutočnosti, že zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje, o ktorý druh poistenia v sociálnom poistení poistenca ide, z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca vyplýva, že ide výlučne o poistenca dôchodkového poistenia, t. j.

Invalidita a Proces Jej Udeľovania

Samotné zhoršenie zdravotného stavu fyzickej osoby ešte samo osebe neznamená vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Musí ísť o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré má za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktoré má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Príloha 4 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje zoznam miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zdravotných postihnutí. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. To znamená, že na určenie príslušného percenta je rozhodujúce najzávažnejšie zdravotné postihnutie poistenca.

Zdravotný stav poistenca žiadajúceho o udelenie invalidného dôchodku môže posúdiť výlučne posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá sa určuje podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva len na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa vykonáva len v rámci konania o dôchodkovú dávku na základe žiadosti poistenca, pre ktorého uplatnenie nároku na dávku je výlučným právom.

Úlohou posudkového lekára je posúdenie miery schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pri ktorej uvedený stav posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Medzi najčastejšie príčiny pri uznaní invalidity sa zaraďujú choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, choroby obehovej sústavy či nádorové ochorenia.

Ešte pred samotným posúdením zdravotného stavu je poistenec povinný podať písomnú žiadosť o invalidný dôchodok. K uvedenej žiadosti žiadateľ predkladá aj tlačivo „Prehliadka zisťovacia - kontrolná“, ktorú vystavuje všeobecný lekár žiadateľa a ostatné aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré zaznamenávajú a dokumentujú nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa. Tieto by nemali byť staršie ako šesť mesiacov.

Posudkový lekár pri prehliadke „môže napr. overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi a pod., nie je jeho povinnosťou špeciálne „vyšetrovať“ pacientov zdravotný stav. Pri vyšetrení a posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa posudkový lekár volí metódy a spôsoby vyšetrenia s prihliadnutím na typ zdravotného postihnutia.

Sociálna Ekonomika a Zraniteľné Osoby

Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie je pojem, s ktorým sa v našom systéme hospodárstva v Slovenskej republike stretávame už od roku 2018. V sociálnom podnikaní sa objavujú pojmy ako: Zraniteľné a znevýhodnené osoby.

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 2 ods. 5 písm. b) bod 1. definuje zraniteľnú osobu, ktorá je uznaná za invalidnú.

Dva príklady invalidity:

• § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., definuje invalidnú osobu ako: „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (invalidný sa stáva ak má 41%).“
• § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, definuje invalidnú osobu ako: „Na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. (invalidný sa stáva ak má 20%)“

Poskytovanie vyrovnávacích príspevkov pre občanov so Zdravotným Postihnutím sa teda podľa vydaného Usmernenia viaže na deň právoplatnosti Rozhodnutia a od vtedy vzniká nárok na poskytnutie vyrovnávacích príspevkov. Rozhodujúci dátum, pre posúdenie vyššie uvedenej skutočnosti, je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

Príklad: Pán Izidor sa v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stane invalidným a Rozhodnutie o priznaní invalidity bude mať dátum vyznačenia právoplatnosti 01.11.2025. Bude sa chcieť zamestnať v sociálnom podniku a sociálny podnik, ako zamestnávateľ, požiada o vyrovnávací príspevok na zamestnanca, ktorý sa stal 01.11.2025 invalidným (Podľa dátumu vyznačenej právoplatnosti ) Zamestnávateľ uzavrie pracovnú zmluvu a od 15.11.2025 je pán Izidor riadnym zamestnancom a miestne príslušný úrad práce, sociálnych a rodiny poskytne na základe Žiadosti vyrovnávací príspevok.

Nedostatky v Praxi

Každé Rozhodnutie sociálnej poisťovne sa viaže na Odborný lekársky posudok, posudkového lekára, ktorý vychádza z predložených lekárskych správ posudzovanej osoby.

Posudkový lekár má zo zákona postupovať tak:

• Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
• Podľa § 71 ods. 2 písm. a) sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav považuje taký zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako 1 rok.
• Podľa § 71 ods. 6 sa pri určovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádza z lekárskych správ, výsledkov funkčných vyšetrení a komplexného zhodnotenia zdravotného stavu.

Súdna prax opakovane zdôrazňuje, že:

• dátum vzniku invalidity musí byť viazaný na odborné lekárske zistenia a nie na administratívne okolnosti (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3So/36/2014),
• Sociálna poisťovňa je povinná pri určení invalidity vychádzať zo všetkých dostupných lekárskych podkladov a ich kontinuálneho hodnotenia (napr. R 38/2006).

Dátum vzniku invalidity sa neviaže striktne na Právoplatnosť vydaného Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ale viaže sa na Spoľahlivo zistený stav posudzovanej osoby posudkovým lekárom.

V praxi môže nastať stav, kedy Sociálna poisťovňa posúdi Žiadateľa a posudkový lekár nesprávne určí dátum vzniku invalidity. Žiadateľ sa odvolá v stanovenej lehote a napadne Výrok Rozhodnutia v časti určenie dátumu vzniku invalidity, nenapadne rozhodnutie celé.

Príklad: Pani Bobková sa stala invalidnou na 41% (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou) a posudkový lekár nesprávne určil dátum vzniku invalidity na 31.08.2025. (Lekárske správy však preukazujú, že pani Bobková mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už od marca 2023 a bola PN). V tomto príklade platí to, že v odvolaní sa Sociálna poisťovňa zameriava na dátum vzniku invalidity a nie na % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak je preukazovanie v odvolaní úspešné, tak pani Bobková sa stane invalidnou už od marca 2023 a právoplatnosť Rozhodnutia bude napríklad od 01.12.2025.

Sociálna Poisťovňa vydáva posúdeným Žiadateľom tzv. Potvrdenie o invalidite a miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Toto potvrdenie je doručené Žiadateľovi ešte pred doručením Rozhodnutia voči ktorému sa môže odvolať.

#

tags: #zmena #posudzovania #invalidity #pre #účely #dôchodku