Zmena Neverejného Poskytovateľa Sociálnej Služby a Príspevok od Obce: Podmienky a Reformy

Slovenská republika prechádza významnými zmenami v oblasti financovania sociálnych služieb pre osoby odkázané na pomoc iných. Cieľom týchto zmien je zjednodušiť systém, zvýšiť adresnosť pomoci a zabezpečiť udržateľnosť financovania v dlhodobom horizonte. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o aktuálnych podmienkach finančného príspevku pri odkázanosti, pripravovaných zmenách a ich dopadoch na občanov a poskytovateľov sociálnych služieb.

Zvýšenie Finančných Príspevkov na Sociálne Služby od Roku 2026

Od 1. januára 2026 sa zvýšia finančné príspevky na poskytovanie sociálnych služieb. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády SR, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR). Tieto príspevky sú určené na spolufinancovanie sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Zvýšenie sa týka aj príspevku na financovanie zariadení krízovej intervencie. Dôvodom zvyšovania príspevkov je valorizačný mechanizmus. Peniaze však nečerpajú priamo občania, ale vybrané zariadenia sociálnych služieb, najmä obce a neverejní poskytovatelia, ktorí nepôsobia s cieľom dosiahnuť zisk. Bez tohto príspevku by si klienti museli platiť službu v plnej výške.

Výška finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadení podmienenom odkázanosťou je na úrovni dvoch tretín z výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby. Príspevok v zariadeniach krízovej intervencie bude vo výške 0,5-násobku minimálnej mzdy platnej pre daný rok. Poskytnutý finančný príspevok je účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení.

Po prepočítaní stúpnu príspevky oproti súčasnosti o desiatky eur. Najviac peňazí štát dáva na pobytovú sociálnu službu. Napríklad, ak je niekto na druhom stupni odkázanosti, pri pobytovej službe za neho štát zaplatí 188 eur za mesiac. Od budúceho roka táto suma stúpne na 204 eur. Pre štvrtý stupeň odkázanosti je súčasný príspevok na ambulantnú sociálnu službu 325 eur mesačne. Najvyšší príspevok budú po novom dostávať ľudia v piatom stupni odkázanosti v pobytovej službe, a to takmer 900 eur mesačne. Zmení sa aj príspevok na zariadenia krízovej intervencie, kde mesačný príspevok stúpne zo 375 eur na 408 eur.

Prehľad výšky príspevkov podľa stupňa odkázanosti (od 1. januára 2026)

Postup pri Poskytovaní Alebo Zabezpečení Sociálnej Služby

Aký je postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby?

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

• Žiadosť o posúdenie odkázanosti: Občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu- konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods.

• Posudok o odkázanosti: Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu- konkrétny druh sociálnej služby, resp.

• Žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby: Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, a má záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo jej zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovaniasociálnej služby, resp. obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9. Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona. V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem- na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

• Výber poskytovateľa: Obec alebo VÚC na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby, alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.

• Zmluva o poskytovaní sociálnej služby: Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).

  Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Špecifické Prípady a Otázky

Umiestňovanie klientov do útulku (neziskovej organizácie založenej obcou)

Ako sa umiestňujú klienti do útulku, ktorý je neziskovou organizáciou založenou obcou? Ako sa určuje úhrada v tomto zariadení? Na základe sa poskytuje sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach a kto uhrádza náklady spojené s posakytnutím takejto sociálnej služby? Obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ?

Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona. V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu. Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.

Zabezpečenie služby u neverejných poskytovateľov (útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania)

Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich nárok na danú službu, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6), VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78.

Spôsob „objednávania“ služby u neverejných poskytovateľov VÚC

Akým spôsobom si VÚC „objednáva“ u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje? Ako požiadať o poskytovanie tejto sociálnej služby budúceho poskytovateľa? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého sa služba objednáva, alebo to postačuje len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu?

Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa

Ide o preukázateľné požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu- preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.

Postup pri prijímaní do útulkov/nocľahární

Ako postupovať pri prijímaní do útulkov/nocľahární - „technicky'?

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

Finančná podpora neverejného poskytovateľa

Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi? Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov. Viac….

Zdôrazňujeme, že doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.

Povinnosti obce pri poskytovaní sociálnych služieb

Je obec povinná zriadiť všetky sociálne služby uvedené v § 80?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

Poskytovanie sociálnych služieb obcou prostredníctvom právnickej osoby

Môže obec poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov)?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie taxatívne uvedených sociálnych služieb, v rámci svojej pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná ale v zásade, v rámci konania o zápis do registra poskytovateľov ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch. Poskytovateľ teda musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky spolu s plnením hygienických podmienok v týchto priestoroch pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide. Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.

Žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa

Môže o zabezpečenie sociálnej služby pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa požiadať otec narodených trojčiat, ktorý s trvalým pobytom v obci, ak má matka má trvalý pobyt v inej obci?

Áno, o takúto službu môže požiadať aj otec detí. Zákon o sociálnych službách neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť sama alebo za pomoci rodiny starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.

Reforma Financovania Sociálnych Služieb od Roku 2026

Vláda schválila koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, ktorá má vstúpiť do platnosti od roku 2026. Cieľom reformy je zjednotiť systém financovania, zrušiť niektoré existujúce príspevky a nahradiť ich jednoduchšou formou pomoci. Reforma sa zameriava na:

• Zjednodušenie financovania a odstránenie bariér
• Podporu komunitných služieb a zavedenie nového systému príspevkov (ošetrovateľský paušál alebo poukaz na sociálne služby)
• Zmenu v adresnosti pomoci (podpora by mala smerovať priamo k osobám, ktoré starostlivosť potrebujú)

Nový jednotný príspevok na odkázanosť

Jednou z hlavných zmien je zavedenie nového príspevku na pomoc pri odkázanosti, ktorý nahradí:

• Peňažný príspevok na opatrovanie
• Finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc pri sebaobsluhe
• Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou

Proces posudzovania bude založený na integrovanom posudku, ktorý určí stupeň odkázanosti osoby. Výška príspevku sa bude odvíjať od tohto stupňa. Po priznaní nároku na príspevok budú finančné prostriedky poskytované mesačne a spôsob ich využitia bude závisieť od rozhodnutia samotnej odkázanej osoby.

Osobný rozpočet

Zásadnou novinkou je princíp tzv. osobného rozpočtu, ktorý umožní občanom flexibilnejšie využívať finančné prostriedky na zabezpečenie svojich potrieb. Tento rozpočet bude možné využiť na:

• Spolufinancovanie sociálnych služieb (terénna, ambulantná alebo pobytová forma)
• Neformálnu starostlivosť (pre osoby v stupni odkázanosti IV a V)
• Spolufinancovanie sociálnej zložky dlhodobej starostlivosti vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

Podmienky Poskytovania Finančného Príspevku

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ predkladajú žiadosť v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka. S oneskorením podania žiadosti je spojený zánik práva na finančný príspevok. Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby.

Zmena Výšky Finančného Príspevku na Prevádzku Sociálnej Služby Poskytovanú Neverejným Poskytovateľom Sociálnych Služieb

Prinášame legislatívnu správu k zmene zákona o sociálnych službách, ktorou sa má zmeniť výška finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. V parlamente sa v súčasnosti nachádza návrh zákona, ktorým sa má meniť zákon č. 448/2002 Z. z. o sociálnych službách, pričom ak dôjde k schváleniu tohto zákona, predpokladajú sa dopady väčšieho rozsahu na rozpočet miest, obcí a VÚC.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu zmeny Zákona o sociálnych službách: bol schválený v III. čítaním v NRSR, pričom účinnosť zmien je k 01.10.2019. Informácie v tomto príspevku sa týkajú iba tých ustanovení návrhu zákona, ktorými sa má zmeniť výška finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby, ktorý poskytuje obec neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a ktoré majú z tohto dôvodu dopad na rozpočet obce. Okrem tejto problematiky návrh zákona rieši aj ďalšie témy ako informačný systém verejnej správy, spracúvanie osobných údajov atď., ktorým sa vzhľadom na zadanie nebudeme venovať.

Čo je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP)?

Obec tohto neverejného poskytovateľa o poskytnutie sociálnej služby požiadala. Obec poskytuje FPP na základe zmluvy uzatváranej s neverejným poskytovateľom a poskytuje ho preddavkovo. Výška FPP sa vyrátava na základe predchádzajúceho rozpočtového roka podľa vzorca v súlade s § 77 ods. 2 zákona. v § 71 ods. 4 zákona (čl. v § 77 ods. 12 zákona (čl. I bod 19 návrhu zákona).

Zmena v § 71 ods.

Na úvod treba povedať, že ošetrovateľská starostlivosť, ktorá je poskytovaná klientom v niektorých zariadeniach sociálnych služieb sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia1. Táto úhrada ošetrovateľskej starostlivosti teda tvorí príjem. priemerné príjmy z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok na túto sociálnu službu poskytovanú poskytovateľmi tejto sociálnej služby v územnom obvode obce alebo v územnom obvode vyššieho územného celku započítajú ako ďalší druh príjmu na jej spolufinancovanie; obec a vyšší územný celok sú povinné zverejniť priemerné príjmy z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia v zariadeniach v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa § 77 ods. predpokladané príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia na príslušný rozpočtový rok na túto sociálnu službu započítajú ako ďalší druh príjmu na jej spolufinancovanie, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby neposkytoval túto sociálnu službu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. To znamená, že v súčasnosti sa o príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti znižuje výška FPP, ktorú má obec povinnosť poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb.

Vláda navrhuje zrušiť celé vyššie citované písmeno b. To bude v praxi znamenať, že príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti sa nebude zohľadňovať na účely určenia výšky FPP, ktorý je obec povinná poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. Inými slovami, o sumu tohto príjmu sa nezníži FPP od obce tak, ako tomu bolo doposiaľ.

„Účelom navrhovanej úpravy je v konečnom dôsledku vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Dôsledkom takejto úpravy je v zásade pripustenie súbežného financovania prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby u neverejných poskytovateľov sociálnej služby z viacerých verejných zdrojov (…). Navrhovaná právna úprava vypúšťa zohľadňovanie príjmu z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ako zdroja spolufinancovania sociálnej služby na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ktorými sú zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie.

#

tags: #zmena #neverejného #poskytovateľa #sociálnej #služby #a