
Podnikanie je sprevádzané množstvom otázok, pričom jednou z najčastejších je voľba správnej formy podnikania: živnosť (SZČO) alebo spoločnosť s ručením obmedzeným (SRO). Hoci právnická osoba môže vyvolávať obavy, často ponúka viac výhod ako nevýhod v porovnaní s fyzickou osobou. Neexistuje jednoznačná odpoveď na to, ktorá forma je výhodnejšia, pretože rozhodnutie závisí od mnohých faktorov.
Podľa platného právneho poriadku nie je možná priama transformácia živnosti na obchodnú spoločnosť. Fyzická osoba môže len založiť obchodnú spoločnosť, a to aj s viacerými spoločníkmi. Spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatný právny subjekt s vlastným názvom, sídlom, IČO a DIČ, a musí mať aj živnostenský list.
Fyzická osoba môže byť podnikateľom na základe rôznych kritérií, najčastejšie na základe živnostenského oprávnenia. Ak sa dobrovoľne zapíše do obchodného registra, je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka. Spoločnosť s ručením obmedzeným je vždy podnikateľom podľa Obchodného zákonníka.
Na účely Obchodného zákonníka majú všetci podnikatelia rovnaké postavenie. Fyzická osoba (živnostník) aj spoločnosť s ručením obmedzeným sú samostatné právne subjekty, ktoré nezávisle od seba nadobúdajú práva a povinnosti. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba ako jediný spoločník založí jednoosobovú spoločnosť. Fyzická osoba (živnostník) môže uzatvárať obchodné vzťahy so spoločnosťou s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodný zákonník nebráni tomu, aby tá istá fyzická osoba podnikala napríklad ako živnostník a zároveň bola spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným.
Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky
Príklad: Pán Ondrej podniká od roku 2007 ako živnostník v stavebnej činnosti. V roku 2011 si založil jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej hlavným predmetom podnikania je stavebná činnosť. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra k 2. januáru 2012. Pán Ondrej môže naďalej uzatvárať zákazky na živnosť ako fyzická osoba a od 2. januára 2012 aj ako spoločnosť s ručením obmedzeným.
Spoločnosť s ručením obmedzeným sa dňom vzniku (zápisu do obchodného registra) stáva účtovnou jednotkou a daňovníkom.
Obchodný majetok predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ide o súhrn všetkých aktív spoločnosti. Kým pri podniku ide o vonkajší prejav zložiek majetku podnikateľa, pri obchodnom majetku ide o jeho zobrazovanie v účtovníctve podnikateľa. Obchodný majetok je vo vlastníctve podnikateľa a predstavujú ho veci (hnuteľné i nehnuteľné), pohľadávky zo záväzkových vzťahov, iné majetkové a nemajetkové práva, peniazmi oceniteľné iné hodnoty. Pri právnickej osobe sa obchodný majetok rovná všetkému majetku, ktorým disponuje spoločnosť, kým pri fyzickej osobe pojem majetok zahrnuje tak obchodný majetok, ako aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia k podnikaniu fyzickej osoby, ale na jej osobné účely.
Existujú tri základné možnosti prechodu majetku zo živnosti do novozaloženej spoločnosti s ručením obmedzeným:
Dočasné alebo aj dlhodobé podnikanie formou fyzickej osoby a formou obchodnej spoločnosti je možné legálne využiť aj pri daňovej optimalizácii. V prípade postupného prevodu obchodného majetku na obchodnú spoločnosť (hmotný majetok, zásoby, pohľadávky), ak podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, je dôležité správne zahrňovať príjmy (nie výdavky) do základu dane. Táto časť sa primerane vzťahuje aj na daňovníkov, ktorí na daňové účely uplatňujú paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Na základe kúpnej zmluvy fyzická osoba môže odpredať majetok obchodnej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že táto fyzická osoba bude jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti. Pri tejto zmluve fyzická osoba vystupuje tak v pozícii predávajúceho, ako aj v pozícii štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti ako kupujúceho.
Odpisovaný hmotný a nehmotný majetok fyzická osoba môže odpredať za daňovú zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku. V takomto prípade odpredajom odpisovaného majetku za zostatkové ceny nevznikne fyzickej osobe dodatočný základ dane - zdaniteľný príjem sa rovná daňovému výdavku. Ak je fyzická osoba platiteľom DPH, potom k predajným cenám uplatní aj DPH. V prípade, že novovzniknutá spoločnosť je platiteľom DPH, má nárok na odpočítanie dane pri splnení všeobecných podmienok stanovených v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Spoločnosť s ručením obmedzeným ocení zakúpený majetok a zaradí ho do používania v obstarávacej (kúpnej) cene v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a z tejto ceny bude uplatňovať účtovné odpisy. Táto cena bude aj vstupnou cenou na účely daňového odpisovania v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Príklad: Podnikateľ Andrej podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil, ktorý je už účtovne aj daňovo odpísaný. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti za predajnú cenu 50 000 €. Spoločnosť mu vyplatila 30 000 € v roku 2012 a v roku 2013 zvyšok, t. j. 20 000 €. Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v cene 50 000 €. Z tejto ceny bude vykonávať účtovné i daňové odpisy, a to počnúc rokom 2012.
Príklad: Podnikateľ Blažej podniká od roku 2010 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti, ktorého daňová zostatková cena ku dňu predaja je 25 000 €, za predajnú cenu 3 000 €. Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v obstarávacej cene 3 000 €. Z tejto ceny bude vykonávať účtovné i daňové odpisy, a to počnúc rokom 2012. U podnikateľa Blažeja bude prijatá suma 3 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2012. V tom istom roku ako daňový výdavok si uplatní zostatkovú cenu automobilu v plnej výške, t. j. 25 000 €.
Zákon o dani z pridanej hodnoty osobitne upravuje základ dane, keď je kupujúci osobou, ktorá je s dodávateľom spojená finančnými, organizačnými, riadiacimi alebo pracovnými a rodinnými väzbami. Z tohto dôvodu sa v zákone osobitne určuje základ dane pri tovaroch a službách, ktoré sú dodané týmto osobám za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Týmto sa má zabrániť, aby daň na výstupe nebola neporovnateľne nižšia ako daň na vstupe, ktorú si dodávateľ uplatnil pri kúpe tovaru, ktorý je predmetom predaja, príp. ktorú si uplatnil pri prijatí tovarov a služieb, ktoré použil na vytvorenie tovarov vlastnou činnosťou alebo ktoré použil na poskytnutie služieb.
Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa
Ak sú tovary a služby dodané platiteľovi dane s plným nárokom na odpočet dane, základ dane sa neurčí na základe trhovej hodnoty, aj keď je tovar alebo služba dodaná za výrazne nižšiu cenu. Ak v predchádzajúcom príklade č. 3 spoločnosť s ručením obmedzeným nebude platiteľom DPH, potom základom dane pri predaji automobilu bude jeho trhová hodnota.
Príklad: Podnikateľ Alex podniká od roku 2009 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti, ktorého daňová zostatková cena ku dňu predaja je 3 000 €, za predajnú cenu 15 000 €. Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v cene 15 000 €. U podnikateľa Alexa bude prijatá suma 15 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2013. V roku 2012 ako daňový výdavok si uplatní zostatkovú cenu predaného automobilu v plnej výške, t. j. 3 000 €.
Príklad: Podnikateľ Rudolf podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil, ktorý je už účtovne aj daňovo odpísaný. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 daroval automobil obchodnej spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v reprodukčnej obstarávacej cene, t. j. v cene, akú by nákladný automobil mal na bežnom trhu, resp. za akú cenu by sa dal automobil v takomto technickom stave kúpiť, napr. v cene 10 000 €. Z tejto ceny bude spoločnosť vykonávať účtovné odpisy, a to počnúc rokom 2012. Keďže u podnikateľa Rudolfa bol už automobil daňovo odpísaný, spoločnosť s ručením obmedzeným nebude vykonávať daňové odpisy, pretože na účely daňového odpisovania vstupná cena automobilu je nula. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. V danom prípade z pohľadu spoločnosti ide o dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníka, pričom sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti.
Platiteľ dane je povinný odviesť daň aj v prípadoch, ak dodanie tovaru alebo služby uskutoční bezodplatne, napr. na základe darovacej zmluvy. Ak by zákon túto povinnosť neustanovil, mohlo by v praxi dochádzať k znižovaniu, príp. úplnému vyhýbaniu sa povinnosti odviesť daň pri dodaní tovaru alebo služby. Pokiaľ ide o bezodplatné dodanie tovaru, základom dane je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý, vrátane nákladov, ktoré súviseli s nadobudnutím tovaru a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, je základom dane čiastka, ktorá predstavuje náklady na vytvorenie tovaru. Ak pôjde o bezodplatne poskytnutú službu, základom dane sú náklady vynaložené na službu (napr. ak podnikateľ - živnostník, ktorý poskytuje stavebné práce, opraví budovu - sídlo s. r. o., v ktorej je spoločníkom, základom dane je suma vynaložená na materiál a mzdy zamestnancov, ktorí vykonali opravu). Zákon o DPH osobitne ustanovuje základ dane pre bezodplatné dodanie tovaru, ktorý je na účely zákona o dani z príjmov odpisovaný.
Okrem vyššie uvedených možností existujú aj ďalšie spôsoby, ako previesť majetok zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným:
Pri prechode zo živnosti na SRO je dôležité zvážiť daňové aspekty. Medzi najdôležitejšie patria:
Náklady spoločnosti znižujú zisk a základ dane, z ktorého sa platí daň. Do nákladov spoločnosti je možné zahrnúť všetko čo súvisí s dosiahnutím, alebo udržaním zdaniteľných príjmov.
Nie každý náklad je daňovo uznateľný. Príkladom môžu byť reprezentačné náklady, ktoré sú v účtovníctve a znižujú základ dane pred úpravami ale pri vypracovávaní daňového priznania navyšujú základ cez pripočítateľné položky všeobecne. Medzi nedaňové náklady patria napríklad aj pokuty, výdavky osobnej spotreby, pohonné látky neuznané za daňové výdavky (20% z PHM pri nerobení knihy jázd, prípadne nadspotreba).
V prípade daňovej kontroly a neuznania nákladov je možné rozlišovať 2 prístupy. V prípade ak sa daňový úrad nestotožní s tvrdením daňového subjektu a neuzná nejaký náklad doplatí sa daň a zaplatí sa pokuta a penále. V prípade ak daňový úrad ale skonštatuje, že sa jednalo o vedomé a jednoznačné porušenie zákona, resp. krátenie dane, konateľovi hrozí trestnoprávne konanie.
Či už pri podnikaní na živnosť uplatňujete paušálne výdavky, daňovú evidenciu alebo vediete jednoduché či podvojné účtovníctvo, musíte vedieť, akú máte aktuálne daňovo-odvodovú zaťaženosť a akú by ste mali po prechode na s.r.o. Výška daňovej sadzby je rovnaká pre obe právne formy, ušetríte zjavne na odvodoch, ale ak sa v s.r.o. zamestnáte alebo budete poberať odmenu konateľa s rovnako vysokou mzdou, nevyhnete sa vysokým odvodom do zdravotnej aj sociálnej poisťovne. Viete si optimalizovať náklady nízkou mzdou a pridelením podielu na čistom zisku spoločníkovi, ktorý je dodatočne zdanený iba 7 %- nou sadzbou dane.
Celý proces môžeme rozdeliť na 4 etapy:
Úrady si overujú, či spoločník aj konateľ novej s.r.o. spĺňajú podmienku bezúhonnosti, nie sú dlžníci v zdravotnej a Sociálnej poisťovni a nevedie sa voči nim exekučné konanie. Musia disponovať financiami na vklad do základného imania vo výške minimálne 5 000 €.
Ak rozmýšľate ako sa vyhnúť vysokým daniam pri predaji podniku, môžete si zvoliť metódu rozloženia predaja na jednotlivé časti majetku a záväzkov, kedy príjem u živnostníka nemusí byť príjmom hneď v roku predaja, ale až pri úhrade.