Zmenka: Podmienky a aspekty použitia

Zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorý má v obchodnom styku významnú funkciu. Je vydávaný v zákonom predpísanej forme a s obsahom, ktorý zákon stanovuje. Predstavuje platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu. Právnou normou, ktorá upravuje zmenky, je zákon č. 191/1950 Zb., známy aj ako zmenkový a šekový zákon. Tento zákon stanovuje predpísané náležitosti, ktoré musí zmenka obsahovať, inak je zmenka neplatná.

Základné charakteristiky zmenky

Aj napriek absencii zákonnej definície je zmenka najčastejšie definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme. Prostredníctvom nej sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou.

Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon č. 191/1950 Zb.

Účastníci zmenkového vzťahu

Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby:

• Vystaviteľ zmenky (dlžník): Osoba, ktorá zmenku vystavuje.
• Remitent (veriteľ): Osoba, ktorej má byť zmenková suma zaplatená.
• Zmenečník (ďalší zmenkový dlžník): Osoba, ktorej je príkaz na zaplatenie adresovaný, vstupuje do zmenkového vzťahu prijatím (akceptáciou) zmenky.

V praxi sa stáva, že počet skutočných účastníkov zmenkového vzťahu je nižší ako počet deklarovaných účastníkov. V takom prípade hovoríme o tzv. redukovanej zmenke. Takým prípadom je aj situácia, keď vystaviteľ cudzej zmenky označí za remitenta (veriteľa) seba samého - tu hovoríme o tzv. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny, resp.

Prečítajte si tiež: Ako správne použiť cudziu zmenku

Forma a náležitosti zmenky

Pokiaľ ide o formu zmenky, zmenka je cenný papier, ktorý musí mať vždy podobu listiny, je listinným cenným papierom. Dôvodom je fakt, že záväzok, ktorý zo zmenky vyplýva, je „inkorporovaný“, zhmotnený v listine zmenky a pevne je s ňou zviazaný. Preto, ak majiteľ zmenku stratí, zničí sa, prípadne je mu odcudzená, nemôže uplatniť nárok z nej vyplývajúci. Jediným východiskom je možnosť vyhlásiť ju za umorenú, podstúpiť tzv.

Zmenku možno vystaviť aj na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo ich majú pripravené banky, ktoré ich držia pre svojich klientov. Zmenku je však možné vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár.

Zmenková listina musí obsahovať označenie, že ide o zmenku, pričom uvedené musí byť obsahom vlastného textu listiny a navyše v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená. Zo zákona č. 191/1950 Zb.

Označenie listiny pojmom „zmenka“ nemožno nahradiť inými obdobnými označeniami, ako napr. „zmenková listina“, ale požiadavke zákona vyhovie napr.

Platobný príkaz alebo platobný sľub (v závislosti od toho, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú) je potrebné formulovať tak, aby z vyjadreného prejavu vôle bolo zrejmé, že ide o príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Čo sa týka samotnej formulácie, nevyhovujúcimi budú napr. výrazy ako „za túto zmenku darujem“ alebo „za túto zmenku vydám“ a pod. Prípustné sú napr.

Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj

Ďalšou podmienkou na formuláciu platobného príkazu/sľubu v texte zmenky je určitosť peňažnej sumy, ku ktorej príkaz alebo sľub smeruje. Od počiatku musí byť nepochybné, koľko sa má za zmenku zaplatiť. Neurčitosť peňažnej sumy v texte zmenky môže byť spôsobená napr. pluralitou údajov - ak sa suma uvedená slovom a suma uvedená číslicami od seba líšia, alebo aj priamo vo formulácii príkazu či sľubu (napr. zaplaťte toľko, koľko mi dlhujete).

Pluralita v údaji zmenkovej sumy platnosti zmenky brániť nebude, pretože zákon č. 191/1950 Zb. Na zmenke je zmenková suma vyjadrená jedenkrát slovom a jeden (prípadne aj viackrát číslom). Je takáto zmenka platná? Vyššie uvedená pluralita údajov nespôsobuje neplatnosť zmenky. Platí suma vyjadrená slovami. Vyplýva to z § 6 ods. 1 zákona č.

Určitosť sumy tiež vyjadruje aj mena, v ktorej má byť suma na zmenke vyplatená. Bez označenia meny je totiž zmenka neplatná, pretože príkaz alebo sľub v nej nie je dostatočne určitý.

Pokiaľ ide o zmenku cudziu - tá obsahuje meno toho, kto má platiť. Vlastná zmenka uvedené neobsahuje. Zmenečník do záväzku zo zmenky vstupuje až prijatím, teda akceptáciou zmenky. Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. na videnie (tzv.

V praxi nastávajú aj prípady, že údaj o splatnosti na zmenke chýba. Ak je však údaj splatnosti na zmenke vyplnený, musí byť vyplnený v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 17. 2. 1999 pod sp. zn. 9Cmo 504/1998 uvádza, že sľub zaplatiť za zmenku do 30. 6. 1997 nie je v súlade s § 33 zákona č.

Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie

Osobou, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť, je remitent. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta (názov, obchodné meno, meno a priezvisko…). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke majú len pomocný význam, uplatnia sa v prípade, ak by samotný údaj mena nepostačoval (k zmenke by sa hlásilo viac osôb rovnakého mena).

Zmenka musí obsahovať dátum vystavenia. Tento dátum pritom vôbec nemusí zodpovedať skutočnému dátumu vystavenia zmenky. Je prípustné aj antidatovanie aj postdatovanie zmenky. Na vystavenej zmenke je uvedený ako dátum jej vystavenia deň 31. 4. 2014. Táto zmenka nie je platná, pretože deň uvedený ako dátum jej vystavenia neexistuje.

Údaje o mieste vystavenia zmenky spolu s údajom o dátume jej vystavenia sa spravidla nachádzajú v ľavom hornom rohu zmenky. Miesto vystavenia zmenky býva spravidla určené názvom obce. Tento údaj, podobne ako dátum vystavenia, nemusí zodpovedať realite. Ide v podstate o údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne konkretizované, spravidla býva určené názvom obce a konkrétnou ulicou a orientačným číslom. V zmysle judikatúry je platobné miesto dostatočne konkretizované aj v prípade, že je uvedené názvom obce či mesta (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11. 11. 1997, sp. zn.

V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo 4. 11. 2003, sp. zn. 5Cmo 346/2003, môže byť miesto, kde sa má zo zmenky platiť, definované aj označením osoby. Platná zmenka nemôže byť splatná na neexistujúcom mieste ani na mieste, na ktorom nemožno rozumne požadovať prezentáciu zmenky k plateniu, t. j. napr. na planéte Jupiter a pod. Platnou zmenkou napr.

Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný. Nahradenie vlastnoručného podpisu vystaviteľa iným spôsobom, napr.

Funkcie zmenky

Zmenka plní niekoľko dôležitých funkcií v obchodnom styku:

• Úverová funkcia: Zmenka slúži ako prostriedok na získanie obchodného alebo bankového úveru.
• Platobná funkcia: Zmenka sa dá použiť ako platobný prostriedok.
• Peňažná funkcia: Zmenka je prostriedok získania peňazí jej predajom ešte pred lehotou splatnosti.
• Zabezpečovacia funkcia: Zmenka slúži ako záruka pri poskytovaní úveru.

Použitie zmenky ako platidla

Zmenku je možné použiť ako platidlo. V princípe to znamená, že si účastníci istého zmluvného vzťahu medzi sebou dohodnú namiesto inej úhrady (napr. úhrady v hotovosti alebo úhrady na účet v banke) odovzdanie zmenky. To znamená, že osoba, ktorá má podľa dohody platiť, namiesto skutočných peňazí zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť.

Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou. Môže pritom ísť o zmenku, ktorú už dlžník vystavil, akceptoval, avaloval a ktorú dlžník na svojho veriteľa prevedie tzv. indosáciou. Tým dlžník svoj dlh uhradí.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Zmenkami, ktoré je možné použiť ako nástroj platby v budúcnosti, sa zaoberá ust. § 334 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 334 Obchodného zákonníka otvorenie akreditívu, vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku.

Vyššie spomínané ustanovenie v podstate upravuje plnenie peňažného záväzku prostredníctvom prostriedkov bezhotovostného platobného styku. Najčastejšími sú zmenka a šek. Nevýhodou platenia prostredníctvom zmenky je to, že vystavenie zmenky, ktorou sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku.

V princípe to znamená, že okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Z toho pre veriteľa vyplýva to, že veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky. Samotné vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má plniť, ešte nespôsobuje zánik záväzku.

Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka). Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne len odovzdaním zmenky, kde dlžník takúto dohodu nepreukáže, je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 3. 2012 vydané pod sp. zn.

V každom prípade, ak sa strany dohodnú na úhrade peňažného záväzku prostredníctvom napr. vystavenia zmenky, je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku zo zmluvy až po tom, čo nemohol dosiahnuť plnenie zo zmenky. Plnenie zo zmenky má prioritu pred plnením zo zmluvy. Ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka je v zmysle vyššie uvedeného dispozitívne, tzn.

Zmenkové ručenie (aval)

Osobitným prostriedkom na zabezpečenie záväzkov zmenkovým dlžníkom je zmenkové ručenie, tzv. Zmenkové rukojemníctvo zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenky, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník, za ktorého sa zaručil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 190/2006 zo dňa 1. júla 2009 vyriekol, že zmenka môže plniť funkciu zabezpečenia určitej pohľadávky na základe dohody účastníkov. Zmenou dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou možno zmeniť obsah pôvodnej dohody a zabezpečiť ňou aj iné pohľadávky.

Avalistom (zmenkovým ručiteľom) je spravidla tretia osoba, ktorá nie je zatiaľ zo zmenky zaviazaná. Podľa § 30 ods. 2 zákona môže túto záruku poskytnúť aj osoba, ktorá sa na zmenku už podpísala a je tak už prípadne dlžníkom zo zmenky. Záväzok ručiteľa je založený písomným prehlásením na zmenke. Ručiteľské vyhlásenie sa urobí ručiteľskou doložkou, ktorá je vyjadrená slovami „ako ručiteľ“, „per aval“ alebo inými slovami rovnakého významu. Vyhlásenie musí byť uvedené na zmenkovej listine, resp. na jej prívesku, a musí byť podpísané. Čo do miesta umiestnenia tohto prehlásenia zákon nepredpisuje nič záväzné, t.j.

Postavenie zmenkového ručiteľa určuje v prvom rade obsah jeho vlastného prehlásenia, keďže ručenie môže obmedziť len do určitej čiastky zmenkovej sumy. Zmenkový ručiteľ môže s účinkami voči sebe samému oslobodiť majiteľa protestačnej povinnosti (§ 46 ods. 1 a 3 zákona) a uvádzať vlastnú podpornú adresu (§ 55 ods. V ostatných prípadoch je postavenie avalistu odvodené od postavenia avaláta, t.j. avalista je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručí. Ak je avalátom priamy dlžník, t.j. príjemca cudzej zmenky a výstavca vlastnej zmenky je aj avalista priamym dlžníkom.

Zmenečné ručenie sa od ručenia podľa OZ líši okrem iného aj tým, že veriteľ sa nemusí obrátiť najskôr na dlžníka a až potom na ručiteľ, ale môže sa obrátiť na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať plnenie zo zmenky. Takto sa ručiteľ zo zmenky zaraďuje medzi zmenkových dlžníkov. V prípade zaplatenia zmenky ručiteľom, ručiteľ vstupuje do práv osoby, za ktorú sa zaviazal, a to voči všetkým osobám, ktoré sú voči tejto osobe zaviazané. Zároveň nadobúda právo požadovať zaplatenie zmenky od dlžníka, za ktorého zmenku zaplatil.

Riziká a výhody spojené so zmenkou

Ako je zrejmé, problematika využívania zmeniek v praxi nesie so sebou aj určité riziká, ktoré môžu spôsobiť platobné problémy. Možné výhody zmenkových obchodov bývajú často zatienené problémami, ktoré vznikajú z nedostatočných praktických skúseností, ale aj zložitej právnej úpravy. Rozdiel medzi úhradou peniazmi a zmenkou sa prejavuje najmä v tom, kedy nastane účinok zániku záväzku. Pri zaplatení peniazmi záväzok zaniká prevzatím peňazí, vystavenie alebo prijatie zmenky nemusí mať účinok zániku záväzku (pokiaľ sa strany nedohodnú inak), záväzok zaplatiť naďalej trvá. Záväzok zanikne až zaplatením zmenky zmenkovému veriteľovi.

Zmenka sa vďaka svojmu charakteru môže dať ľahko zneužiť. Dôvod vzniku pohľadávky (záväzku). v žiadnom registri - preto je dôležité ju nestratiť. spôsobiť rôzne chyby (napr. s čím sa spája neplatnosť zmenky). zbehlý v obchodovaní s cennými papiermi a schopný vystaviť platnú zmenku. pohľadávky vo forme zmenky, preberá na seba riziko súvisiace s platobnou (ne)schopnosťou dlžníka.

Druhy zmeniek

Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk:

• Vlastná zmenka: Podstatou vlastnej zmenky je záväzok vystaviteľa zaplatiť peňažnú sumu. V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia najmä funkciu zabezpečenia pohľadávky.
• Cudzia zmenka: Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby, a to vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky.
• Zmenky obchodné: Vznikajú pri predaji tovaru na úver.
• Zmenky zabezpečovacie: Slúžia ako istota pre prípad, ak nebude splnená či zaplatená iná dohodnutá povinnosť.
• Krátkodobé zmenky: Sú splatné do jedného roka od dátumu vystavenia.
• Vistazmenka (zmenka na videnie): Je splatná vtedy, keď je predložená.

Vymáhanie zmenky

Pokiaľ ide o vymáhanie zmenky, tak toto je možné realizovať súdnou cestou. Do 1. 7. rozhodované v skrátenom konaní. (odstránila) zmenkový platobný rozkaz. základe podania žaloby, ktorej prílohou je originál zmenky. sa vlastného vzťahu so žalovaným (dlžníkom), t. j. právneho vzťahu došlo k vystaveniu zmenky (napr. iba vystavil veriteľovi zmenku). konanie), t. j. s predložením zmenky). schránky Okresného súdu Banská Bystrica),.

Účtovanie o zmenkách

Pri účtovaní zmeniek je dôležité preveriť, či listina vydávaná za zmenku ňou naozaj je. Takáto listina nie je zmenkou. Pre platnosť zmenky je dôležité napríklad, aby slovo „zmenka“ bolo zahrnuté do textu listiny a musí byť napísané v rovnakom jazyku ako celá zmenka. V texte listiny musí byť obsiahnutý bezpodmienečný príkaz (cudzia zmenka) alebo sľub (vlastná zmenka) zaplatiť určitú sumu v určitom čase a na určenom mieste určitej osobe. O tovarových zmenkách sa účtuje na samostatných účtoch v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy ako o zmenkových pohľadávkach a zmenkových záväzkoch. Tovarové zmenky plnia funkciu úverového platobného prostriedku, ide o tzv. Zmenka na inkaso sa stáva cenným papierom, až keď je odovzdaná prvému majiteľovi - remitentovi. Pri účtovaní o zmenkách je dôležité dodržať zásady ich oceňovania. Zmenky ako cenné papiere sa oceňujú podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou tovarovej zmenky je hodnota pohľadávky. Hodnota účtu 312 - Zmenky na inkaso sa zvyšuje o dosahovaný úrokový výnos.

tags: #zmenka #na #vlastny #rad #podmienky