Lisabonská zmluva: Prehľad zmien a dopadov

Lisabonská zmluva je komplexný dokument, ktorý zásadne zmenil fungovanie Európskej únie. Jej cieľom bolo zefektívniť a zdemokratizovať rozhodovacie procesy v rámci EÚ, posilniť jej vonkajšiu politiku a zvýšiť ochranu práv občanov. Oficiálny text Lisabonskej zmluvy bol uverejnený v Zbierke zákonov SR.

Vznik a platnosť Lisabonskej zmluvy

Po niekoľkoročných rokovaniach a neúspechu projektu Ústavy pre Európu dosiahli lídri EÚ definitívnu dohodu o novej zmluve 19. októbra 2007 a 13. decembra 2007 ju slávnostne podpísali v Lisabone. Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Od tohto dátumu boli podstatne zmenené dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia.

Hlavné ciele a princípy Lisabonskej zmluvy

Cieľom Lisabonskej zmluvy je dynamickejšia, efektívnejšia a akcieschopnejšia Európska únia.

Medzi hlavné princípy a ciele zmluvy patrí:

• Posilnenie demokracie: Zvýšenie úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov v rozhodovacom procese.
• Zefektívnenie fungovania EÚ: Modernizácia inštitúcií a optimalizácia pracovných metód.
• Ochrana práv občanov: Posilnenie právnej sily Charty základných práv EÚ a jasné definovanie európskeho občianstva.
• Posilnenie vonkajšej politiky EÚ: Zavedenie spoločných zásad a cieľov pri vykonávaní vonkajšej politiky.
• Riešenie globálnych výziev: Zlepšenie schopnosti EÚ prinášať konkrétne výsledky v oblasti spravodlivosti, vnútorných záležitostí, energetickej politiky a klimatických zmien.

Kľúčové zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou

Lisabonská zmluva priniesla rozsiahle zmeny v štruktúre a fungovaní EÚ. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Zrušenie trojpilierovej štruktúry

Integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom.

Nové vymedzenie právomocí

Lisabonská zmluva výslovne priznala Európskej únii päť oblastí, v ktorých môžu konať výlučne orgány Európskej únie.

Zmena rozhodovania v Rade Európskej únie

Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie.

Zmeny v legislatívnych aktoch

Terminologicky zostávajú základné pramene práva zachované - nariadenia, smernice a rozhodnutia. Minulosťou sa stali rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Otázky, ktoré boli nimi upravované, budú teraz riešiť smernice. Lisabonská zmluva rozlišuje medzi legislatívnymi aktmi a nelegislatívnymi aktmi. Rozdiel medzi nimi je v druhu postupu, ktorým budú prijímané. Legislatívne akty budú môcť splnomocniť Európsku komisiu na prijatie delegovaného aktu, ktorým bude môcť Európska komisia priamo zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky legislatívneho aktu - takýto akt bude mať v názve označenie „delegovaná“ alebo „delegované“. Podmienky vykonávania aktov bude môcť na základe splnomocnenia stanoviť Európska komisia alebo Rada Európskej únie.

Zmeny v súdnom systéme Európskej únie

Lisabonská zmluva mení orgány súdneho systému Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie bude tvorený Súdnym dvorom (bez zmeny označenia), Všeobecným súdom (bývalým Súdom prvého stupňa) a osobitnými súdmi (bývalými osobitnými senátmi). Rozšíri sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Prečítajte si tiež: Zmeny v invalidných dôchodkoch

Charta základných práv

Charta základných práv Európskej únie sa stala právne záväzným dokumentom. Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe Lisabonskej zmluvy má Európska únia pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.

Európska rada

Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie.

Revízny postup

Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.

Kontroverzie a kritika

Lisabonská zmluva vyvolala vlnu kontroverzií a kritiky. Niektoré z nich sa týkali nedostatočnej transparentnosti procesu prijímania zmluvy, obmedzenia suverenity členských štátov a posilnenia „moci Bruselu“.

Obavy z oslabenia národnej suverenity

Kritici zmluvy tvrdili, že Lisabonská zmluva obmedzuje suverenitu členských štátov tým, že presúva rozhodovacie právomoci na európsku úroveň. Obavy sa týkali najmä oblastí, ako sú dane, zahraničná politika a obrana. Argumentovali, že malé krajiny nebudú mať žiadnu váhu pri rozhodovaní, keďže počet hlasov bude závisieť od počtu obyvateľov. Slovensko si tak nepresadí nič, ak nevylobuje podporu desiatok ďalších krajín, zatiaľ čo Nemecku alebo Francúzsku bude stačiť prehovoriť jednu dve krajiny, prípadne sa 3-4 veľké štáty dohodnú a môžu prehlasovať celý zbytok EÚ (cca 30 krajín) a prijať to, čo vyhovuje im, aj keď s tým nebude nikto iný súhlasiť.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Obavy z "ničenia národov"

Niektoré hlasy poukazovali na to, že výsledkom Lisabonskej zmluvy bude zničenie národov. Tieto obavy boli často spojené s demografickými zmenami a migračnou politikou EÚ.

Nedostatok demokracie a možná manipulácia

Niektorí kritici tvrdili, že o takej dôležitej veci, akou je Lisabonská zmluva, nemal rozhodovať ľud, aj keď výsledok by bol asi zmanipulovaný.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) - trvalý euroval

Parlament odsúhlasil zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá umožní zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, teda trvalého eurovalu. Samotná zmluva o novom eurovale by mala byť predložená do niekoľkých týždňov. Trvalý euroval má pomáhať štátom, ktoré nebudú schopné financovať svoj dlh na finančných trhoch a na rozdiel od dočasného eurovalu budú doň členské štáty vkladať aj hotovosť.

tags: #zmeny #Lisabonská #zmluva