Zmeny úrovne pohybových schopností: Štúdia a intervencie pre seniorov

Úvod

Pohybové schopnosti sú kľúčové pre kvalitu života v každom veku, no s pribúdajúcim vekom nadobúdajú ešte väčší význam. Zmeny v úrovni pohybových schopností seniorov môžu ovplyvniť ich samostatnosť, zdravie a celkovú pohodu. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov ovplyvňujúcich pohybové schopnosti seniorov a na možnosti intervencií na ich zlepšenie a udržanie.

Projekt Olympijský odznak všestrannosti (OLOV) ako indikátor zmien

Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) realizoval v školskom roku 2019/2020 pilotné testovanie žiakov vo veku 11 a 12 rokov v rámci projektu Olympijský odznak všestrannosti (OLOV). Tento dobrovoľný športový projekt, primárne realizovaný na základných školách a osemročných gymnáziách, poskytuje komplexný obraz o pohybových schopnostiach mladej populácie a umožňuje porovnanie s mládežou v zahraničí.

Metodika testovania OLOV

Výber disciplín v OLOV je koncipovaný tak, aby zahŕňal pohybové schopnosti, ktoré ukazujú úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti. Zohľadňuje možnosti realizácie na základných školách a je z väčšej časti kompatibilný s testovacou batériou Eurofit. Batéria testov OLOV obsahuje disciplíny ako skok do diaľky z miesta, ľah-sed (za 30 s), vytrvalostný člnkový beh, hod medicinbalom vzad, výdrž v zhybe nadhmatom a člnkový beh 10 x 5 m. Hodnotenie je odvodené od reprezentatívnych prieskumov realizovaných na školskej populácii na Slovensku, v prípade hodu medicinbalom z prieskumov v Českej republike.

Cieľ projektu OLOV

Primárnym cieľom projektu je mapovať úroveň rozvoja pohybových schopností detí, bez ohľadu na to, či pravidelne športujú alebo nie. Na získanie odznaku všestrannosti je nutné uspieť vo všetkých disciplínach aspoň minimálnym výkonom. Bodovacia tabuľka umožňuje porovnávanie medzi jednotlivými ročníkmi a sledovanie zlepšovania sa jednotlivcov. Minimálne bodové hranice pre získanie odznaku boli nastavené tak, aby boli dosiahnuteľné aj žiakmi, ktorí sa nevenujú systematickému tréningu.

Pozitívny priebeh pilotného testovania

Do pilotného testovania sa zapojilo 1707 detí (878 chlapcov a 829 dievčat) z 39 škôl. Žiaci sa projektu zúčastnili dobrovoľne a počas merania nemali žiadne zdravotné ťažkosti a obmedzenia. Jednotlivé kraje boli v testovaní zastúpené približne rovnakým pomerom. Merania realizovali učitelia telesnej výchovy. Priebeh pilotného ročníka sa niesol v pozitívnej atmosfére, pričom možnosť získať odznak s olympijskou symbolikou bola pre žiakov silný motivačný faktor. V pilotnom ročníku získalo z celkového počtu 1707 žiakov bronzový odznak 299 žiakov, strieborný 141 a zlatý odznak 53 žiakov.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Porovnanie s výsledkami testov Eurofit

SOŠV vykonal porovnanie výsledkov testovania OLOV s výsledkami meraní realizovaných v rámci testovania Eurofit z roku 1993. Porovnané boli iba výsledky disciplín použitých v oboch batériách, nakoľko niektoré z disciplín použité v rámci OLOV mali odlišnú metodiku ako v testovacej batérii Eurofitu. Toto porovnanie poukázalo na pokles vo všetkých piatich porovnávaných disciplínach, a to tak u chlapcov ako aj u dievčat. Najmarkantnejší pokles bol zaznamenaný vo vytrvalostnom člnkovom behu, kde priemerný pokles dosiahol úroveň 30 % a vo výdrži na hrazde, kde priemerný pokles dosiahol až 51 %.

Reakcie odborníkov

SOŠV požiadal o vyjadrenie k týmto zisteniam odborníkov a garantov projektu OLOV, konkrétne prof. Mgr. Mariána Vanderku, PhD., prof. PhDr. Eugena Lacza, PhD., prof. PaedDr. Ivana Čillíka, CSc. a prof. PaedDr. Jaromíra Šimoneka, PhD.

M. Vanderka sa vyjadril, že „pokles aeróbnej vytrvalosti hodnotenej Legerovým testom (vytrvalostný člnkový beh) korešponduje aj s našimi výsledkami a je podobný ako v iných krajinách EÚ… Pokiaľ ide o výdrž v zhybe, skutočnosť je taká, že statická sila pletenca hornej končatiny je tiež problém a jej pokles sa tiež dá ľahko odargumentovať, keďže deti už takmer vôbec nelezú a nešplhajú…“ V súvislosti s výsledkami testovaní poukázal aj na paralelu so súčasnou pandemickou situáciou: „Ak by sme robili tieto merania teraz, existujú aktuálne štúdie, ktoré poukazujú na to, že pokles, ktorý bol zaznamenaný za 30 rokov (dáta Eurofitu sú zo začiatku 90. rokov), bol dosiahnutý v rozmedzí niekoľkých týždňov pobytu v karanténe a pri súčasnom lockdowne. Napríklad pokles VO2max bol v prvých týždňoch pandémie veľmi markantný. U zdravých jedincov bez pohybu išlo až o 20 až 30 % za 4 až 6 týždňov. Pozitívne však je, že ak sa netrénovaný človek začne tomu cielene venovať, väčšina vie za tých 6 týždňov spätne dosiahnuť prírastok 20 až 30 %.“

I. Čillík na margo meraní testovania OLOV dodal: „Mňa výsledky neprekvapujú. U detí pomaly výkonnosť vo všetkom klesá a vytrvalosť najviac. Deti majú málo pohybu, málo hodín telesnej výchovy, málo detí chodí na krúžky a spontánna pohybová aktivita je len tam, kde sú rodičia športovo založení…Deti ale aj dospelí majú celkovo málo pohybu, preto najviac zaostávajú vo vytrvalostných schopnostiach. Z toho vyplýva aj zvýšený počet detí a dospelých, ktorí majú nadhmotnosť a obezitu, či iné zdravotné problémy… Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie o týždennom objeme pohybovej aktivity nenapĺňajú ani deti, ktoré chodia dvakrát do týždňa na pravidelné tréningy.“

E. Laczo na základe výsledkov tiež poukázal na celkový pokles vybraných základných pohybových schopností 11 a 12-ročných detí. Najvýraznejší pokles zaznamenaný vo vytrvalostnom člnkovom behu, podľa neho vysvetľuje štatisticky významný regres aeróbnej vytrvalosti detí. Pokles je zaznamenaný aj v jednorazovom výbušnom prejave dolných končatín meraným skokom do diaľky z miesta, ako aj v motorickom teste ľah-sed. „Ukazuje sa, že za posledných 15 až 20 rokov celková zdatnosť motorickej výkonnosti detí značne poklesla, čo naznačuje slabú orientáciu populácie na pravidelnú systematickú pohybovú aktivitu so všestranným obsahom. Pravdepodobne je tento pokles badateľný aj vo vyšších vekových kategóriách, nakoľko pravidelná pohybová aktivita nie je u nás súčasťou životného štýlu.“ „Zdatnosť detí, ktoré pravidelne športujú v jednotlivých športových kluboch je oproti väčšine nešportujúcej mládeže podstatne vyššia. Žiaľbohu aj momentálna situácia s pandémiou a obmedzenou školskou dochádzkou bude mať ešte väčší vplyv na pokles už aj tak nízkej úrovne celkovej zdatnosti detí. Nedostatok pravidelnej pohybovej činnosti je jednou z príčin aktuálneho trendu detí - výskytu nadváhy a obezity.“

Prečítajte si tiež: Zmeny v invalidných dôchodkoch

K výsledkom sa vyjadril aj J. Šimonek, ktorý upozornil, že v posledných desaťročiach zaznamenávame úbytok vytrvalostných schopností u oboch pohlaví. „Je to celosvetový trend, ktorý vyplýva z mechanizovaného spôsobu života, ktorý žijeme v dobe moderných technológií a prístrojov. Naši starí rodičia prali ručne v potoku, pracovali na poli, aby sa uživili, nosili vodu z potoka či studne, znášali a pílili drevo, pracovali s dobytkom a hydinou a pod. Dnes muži nerýľujú záhradu, ale na to majú záhradný stroj. Neobrábajú pôdu, ale majú na to traktory. V lesoch pracujú poloautomatizované stroje, ktoré strom vypília, odkonária a narežú na metrovicu a naložia na nákladné auto. Dnešné ženy idú na nákup autom, zaparkujú tesne pri vchode do hypermarketu a celý nákup vezú na vozíku do auta. Doma sa odvezú výťahom na druhé poschodie a urobia desať krokov do kuchyne. Niektoré ženy dnes už ani nevaria a nechajú si radšej doniesť stravu domov bez námahy. Z toho nám jasne vyplýva, že sa nemôžeme čudovať, že dnešná generácia nemá vytrvalosť.“

Podobným spôsobom sa J. Šimonek vyjadruje aj na margo poklesu výkonnosti v silových schopnostiach: „Mnohí muži, ale dnes už aj ženy chodia do fitnescentier, ale tam si pumpujú svaly, ktoré sú však na objem obrovské, ale to im na vytrvalosti nepridá. Skôr naopak, vysoká hmotnosť tela im sťažuje vykonávanie dlhotrvajúceho úsilia.“ „Najviac zdevastovaná je dynamická sila horných končatín najmä u dievčat. Vyplýva to z charakteru dnešných pubertálnych dievčat, ktoré keď majú urobiť nejaký prudší pohyb, ohrnú nos a povedia, že majú dlhé nechty, a že by sa spotili, čo by im spôsobilo kožnú alergiu.“ „Ruka v ruke ide so zníženou pohybovou aktivitou aj otužovanie, pobyt na čerstvom vzduchu a sedavý životný štýl. Výsledkom je, že ľudia umierajú na rôzne formy chrípky. Samozrejme v spojení s rôznymi chorobami ako sú cukrovka, obezita, srdcovo-cievne choroby a iné, ktoré sú sprievodnými znakmi nesprávnej životosprávy. Ak deti v škole necvičia a popoludní majú sedavé koníčky, prejaví sa to neskôr na ich práceschopnosti, osteoporóze, infarktoch a predčasnom úmrtí. Darmo sme za ostatných 30 rokov výrazne predĺžili priemerný vek, ktorého sa ľudia dožívajú, keď posledných 10 rokov života nežijeme, ale bojujeme o život s chorobami a bolesťami. To je daň za mladícku nevzdelanosť a lenivosť. Všetko je to o výchove v rodinách a o starostlivosti a politikách v oblasti pohybových a športových aktivít v našom (ale nielen v našom) štáte.“

Nejednotná metodika výdrže v zhybe

V súvislosti s testovaním výdrže v zhybe je potrebné upozorniť na rozdiel v metodike medzi projektom OLOV a Eurofit. V prípade OLOV-u sa testovanie realizovalo nadhmatom, ktorý je pre deti náročnejší než podhmat, čo mohlo mať vplyv na horšie výsledky. I. Čillík v tejto súvislosti skonštatoval: „Aj v našich výskumoch boli deti, ktoré sa neudržali na hrazde. My sme však robili výdrž podhmatom, čo je ľahšie. Toľko nulových hodnôt sme však nemali…V tomto prípade je to aj otázka motivácie. Pri našom testovaní sa deti vo výdrži v zhybe zlepšili oproti predchádzajúcim meraniam a nemáme na to iné logické vysvetlenie, než to, že ich kolega výrazne povzbudzoval a motivoval…“ I. Čillík sa prikláňa k testovaniu podhmatom, keďže sa pri ňom dosahujú lepšie výsledky a menej nulových hodnôt. V prípade porovnania testovania nadhmatom a podhmatom odhaduje, že výsledky podhmatom by mohli byť aj o 30 % lepšie. „Pokiaľ však nebudeme mať k dispozícii publikáciu a výsledky, ktoré by to porovnávali, nemôžeme to jednoznačne tvrdiť.“

J. Šimonek v tejto súvislosti pridáva: „Pre žiaka je jednoduchšie vykonávať bicepsový zhyb a výdrž ako nadhmatom. Pri výdrži v zhybe podhmatom sa zaťažuje hlavne biceps brachii, zatiaľ čo pri nadhmate sa zapájajú iné svaly - predlaktia a deltový sval… Treba však upozorniť, že deti sú každých 20 až 30 rokov v priemere ťažšie a vyššie ako ich predchodcovia, čo sťažuje vykonanie výdrže v zhybe, nakoľko výkonnosť svalov sa z generácie na generáciu pri moderných technologických výdobytkoch zhoršuje, a potom sa nestačíme diviť, že dnešné deti sú slabšie, pomalšie a menej vytrvalé a nekoordinované. Somatické zmeny sú aj dôsledkom dobrej stravy, lepšej zdravotníckej starostlivosti a rýchlejšieho dozrievania mladého organizmu. Veď kedysi deti vstupovali do puberty o 2 až 3 roky neskôr, ako je tomu dnes. Potom je potrebné brať aj tieto zmeny do úvahy.“

K diskusii na túto tému sa pridal aj M. Vanderka, ktorý tiež poukázal na skutočnosť, že výdrž v zhybe nadhmatom je náročnejšia, keďže sa tam zapájajú iné svalové skupiny. „Ak sa deti neudržali v zhybe podhmatom, potom sa nadhmatom neudržia už vôbec…“ Tiež pripomenul, že v pôvodnej verzii testovania Eurofitu sa výdrž v zhybe realizovala nadhmatom. Podhmatom sa realizoval iba u nás.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Opodstatnenosť projektu OLOV

Tieto výsledky poukazujú na dôležitosť a užitočnosť takýchto meraní a poukazujú na opodstatnenosť projektov, ku ktorým sa radí aj OLOV. Význam tohto projektu umocnilo aj rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR udeliť mu štatút národného projektu, čím by mal získať dlhodobú podporu ako nástroj prispievajúci k rozvoju zdravia a pohybových schopností detí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že jeho prínos je v súlade so sociálnou dimenziou trvalej udržateľnosti, keďže pomáha napĺňať niektoré z globálnych cieľov Agendy 2030 OSN. V tomto duchu realizácia projektu OLOV zapadá aj do cieľov pripravovanej stratégie udržateľnosti SOŠV.

Faktory ovplyvňujúce pohybové schopnosti seniorov

Pohybové schopnosti seniorov sú ovplyvnené kombináciou faktorov, vrátane:

• Fyziologické zmeny: S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenému poklesu svalovej hmoty (sarkopénia), zníženiu kostnej hustoty (osteoporóza), zhoršeniu flexibility a rozsahu pohybu kĺbov. Tieto zmeny môžu viesť k zníženiu sily, vytrvalosti, rovnováhy a koordinácie.
• Zdravotné stavy: Chronické ochorenia ako artritída, kardiovaskulárne ochorenia, diabetes a neurologické poruchy môžu významne ovplyvniť pohybové schopnosti seniorov. Bolesť, únava, obmedzený rozsah pohybu a neurologické deficity môžu obmedziť schopnosť vykonávať bežné denné aktivity.
• Životný štýl: Sedavý spôsob života, nedostatok fyzickej aktivity a nezdravá strava prispievajú k zhoršovaniu pohybových schopností. Nedostatok pohybu vedie k oslabeniu svalov, zhoršeniu flexibility a zvýšenému riziku chronických ochorení.
• Psychologické faktory: Depresia, úzkosť a strach z pádu môžu negatívne ovplyvniť motiváciu a ochotu seniorov vykonávať fyzickú aktivitu. Sociálna izolácia a nedostatok podpory môžu tiež prispieť k zhoršovaniu pohybových schopností.
• Environmentálne faktory: Bariéry v prostredí, ako sú schody, klzké povrchy a nedostatočné osvetlenie, môžu zvýšiť riziko pádov a obmedziť pohybovú aktivitu seniorov.

Intervencie na zlepšenie a udržanie pohybových schopností seniorov

Na zlepšenie a udržanie pohybových schopností seniorov je potrebné zamerať sa na kombináciu intervencií, ktoré zohľadňujú individuálne potreby a ciele:

• Fyzická aktivita: Pravidelná fyzická aktivita je kľúčová pre udržanie a zlepšenie pohybových schopností seniorov. Odporúča sa kombinácia aeróbneho cvičenia (napr. chôdza, plávanie), silového tréningu, cvičení na zlepšenie flexibility a rovnováhy.
• Rehabilitácia: Pre seniorov s chronickými ochoreniami alebo po úrazoch je dôležitá rehabilitácia, ktorá pomáha obnoviť a zlepšiť pohybové schopnosti. Fyzioterapeuti môžu navrhnúť individuálny cvičebný program zameraný na zlepšenie sily, flexibility, rovnováhy a koordinácie. Doc. MUDr. Karol Hornáček, ktorý pracoval na Fyziatricko-geriatrickej klinike a neskôr viedol FRO Bezručova a FRO Mýtna pri FN Bratislava, sa venoval objektivizácii pôsobenia štandardných a nových postupov v rehabilitácii, pričom využíval termografiu.
• Výživa: Správna výživa je dôležitá pre udržanie svalovej hmoty a kostnej hustoty. Seniori by mali konzumovať dostatok bielkovín, vápnika, vitamínu D a ďalších živín, ktoré podporujú zdravie kostí a svalov.
• Úprava prostredia: Úprava prostredia môže znížiť riziko pádov a uľahčiť pohybovú aktivitu seniorov. Odstránenie prekážok, inštalácia zábradlí a zlepšenie osvetlenia môžu zvýšiť bezpečnosť a samostatnosť seniorov.
• Psychologická podpora: Psychologická podpora môže pomôcť seniorom prekonať depresiu, úzkosť a strach z pádu, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich motiváciu a ochotu vykonávať fyzickú aktivitu.
• Hipoterapia: Z medzinárodného pohľadu doc. MUDr. Karol Hornáček obohatil metódu hippoterapie (špecifické a nešpecifické pôsobiace faktory, pôsobenie, kontraindikácie, hodnotiace testy) a rozpracoval jej praktické vykonávanie aj u dojčiat a batoliat.

Príklad: Hippoterapia

Hippoterapia, liečba pomocou koní, je metóda, ktorá môže zlepšiť pohybové schopnosti. Doc. Hornáček teoreticky obohatil túto metódu a rozpracoval jej praktické vykonávanie aj u dojčiat a batoliat.

tags: #zmeny #úrovne #pohybových #schopností #seniorov #štúdia