Dôvody zastavenia trestného stíhania

Trestné stíhanie predstavuje komplexný proces, ktorého cieľom je zistenie, či bol spáchaný trestný čin, kto je jeho páchateľom a aký trest by mal byť uložený. Avšak, nie vždy trestné stíhanie dospeje až do štádia súdneho konania a právoplatného odsúdenia. Existujú totiž situácie, kedy je trestné stíhanie zastavené. Tento článok sa zameriava na dôvody, ktoré vedú k zastaveniu trestného stíhania, a to aj s prihliadnutím na konkrétne prípady a právne vety.

Účel trestného konania a úloha prokurátora

Trestné konanie má za cieľ zabezpečiť, aby páchatelia trestných činov boli potrestaní v súlade so zákonom a aby sa používaly v súlade so záujmami pracujúceho ľudu. V tomto procese zohráva kľúčovú úlohu prokurátor, ktorý je zodpovedný za dohľad nad prípravným konaním a za podanie obžaloby, ak existuje dostatok dôkazov na to, aby bol obvinený postavený pred súd. Prokurátor tiež posudzuje predbežné otázky a zabezpečuje súčinnosť úradov a verejných orgánov.

Príslušnosť súdu a prokurátora

Príslušnosť súdu a prokurátora je určená miestom, kde bol trestný čin spáchaný alebo kde vyšiel najavo. Ak trestné činy spolu súvisia, príslušný je súd, v obvode ktorého trestný čin vyšiel najavo. Konania vo svojom obvode zpravidla sami. V prípade potreby právnej pomoci v styku s cudzinou, sa postupuje podľa príslušných predpisov.

Dôvody zastavenia trestného stíhania

Trestný poriadok stanovuje viacero dôvodov, pre ktoré môže byť trestné stíhanie zastavené. Medzi najčastejšie patria:

• Chýbajúci dôvod na trestné stíhanie: Ak sa počas vyšetrovania zistí, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté, sa nestal, nie je trestným činom alebo nie je preukázané, že ho spáchala konkrétna osoba, prokurátor trestné stíhanie zastaví.

  Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad: Zastavenie Trestného Stíhania

• Premlčanie trestného stíhania: Ak uplynula zákonom stanovená doba od spáchania trestného činu, trestné stíhanie je neprípustné a musí byť zastavené.

• Neprípustnosť trestného stíhania pre prekážku veci rozhodnutej ("rei iudicatae"): Ak už bolo o skutku právoplatne rozhodnuté, nie je možné ho opätovne prejednávať voči tej istej osobe.

• Nedostatok súhlasu poškodeného: Pri niektorých trestných činoch, ktoré sa stíhajú na základe súhlasu poškodeného, je potrebný jeho súhlas na to, aby mohlo trestné stíhanie pokračovať. Ak poškodený súhlas neudelí, trestné stíhanie sa zastaví.

• Extrémne prieťahy v konaní: Ak trestné konanie trvá neprimerane dlho a dochádza k porušovaniu práva obvineného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môže súd alebo prokurátor trestné stíhanie zastaviť.

Konkrétne prípady a právne vety

Právna prax poskytuje množstvo príkladov, kedy bolo trestné stíhanie zastavené z rôznych dôvodov.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Prípad JUDr. Dobroslava Trnku: Bývalý generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka bol obžalovaný zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Súd však nepripustil kľúčovú nahrávku ako zákonný dôkaz a konštatoval, že aj keby išlo o zločin, premlčacia doba už uplynula. Z tohto dôvodu sudca vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Právna veta I: V prípade, ak bola vec právoplatne skončená zastavením trestného stíhania podľa § 223 ods. 1 z dôvodu § 11 ods. 1 písm. e) za použitia § 231 ods. 1 a § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, účinnéhodo 1. januára 2006, nie je možné uplatniť niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko ide o také procesné ustanovenia zákona, ktoré nie sú v predmetnom ustanovení o dovolacích dôvodoch obsiahnuté.

Právna veta II: Neprípustnosť trestného stíhania pre prekážku veci rozhodnutej „rei iudicatae" sa viaže vždy na osobu obvineného pre ten istý skutok. Z tohto dôvodu preká …

Právna veta III: V prípade, ak oznamovateľ (poškodený) neprejaví súhlas s trestným stíhaním takej osoby, následkom bude odloženie veci z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania a ukončenie tak trestného konania v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania. I keď moment zabezpečenia súhlasu poškodeného Trestný poriadok priamo neupravuje, na podklade už vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že orgán činný v trestnom konaní je povinný taký súhlas od poškodeného zabezpečiť bezodkladne po tom, ako disponuje takým objemom a kvalitou informácií, ktoré sú dostatočné pre záver, že na trestné stíhanie konkrétn …

Právna veta IV: Z princípu, že v každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného proporcionálna (úmerná) daným podmienkam, vyplýva, že nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania (§ 172 Tr. por..) V takýchto prípadoch musí byť obvinený neodkladne z väzby prepustený, a to aj vtedy, keď príslušný orgán činný v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného stíhania ešte nevydal. V prípravnom konaní je sudca oprávnený takto konať pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby a pri rozhod …

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Právna veta V: Zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 163a ods. 3 Tr. por.

Právna veta VI: Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. po právoplatnom povolení obnovy konania pokračuje súd v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 284 ods. 2 Tr. por..) Ak sa pôvodné trestné stíhanie skončilo rozhodnutím súdu na neverejnom zasadnutí v zmysle § 231 Tr. por.

Právna veta VII: Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje: Odhliadnuc od toho, že trestné stíhanie sa vždy zastavuje pre skutok (nie pre trestný čin), postup pri aplikácii ustanovenia o premlčaní trestného stíhania ako dôvodu zastavenia trestného stíhania je správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s analyzýzou inštitútu „premlčania trestného stíhania“ v ohraničenej časovej rovine súvisiacej aj so stimuláciou aktívneho prístupu orgánov činných v trestnom konaní na efektívnom a v primeranej lehote ukončenom trestnom stíhaní. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť (analy …

Právna veta VIII: Vychádzajúc z ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku obvinený je síce v rámci práva na obhajobu oprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná, respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu v konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 116/2014). Súd vy …

Práva obvineného a poškodeného

V trestnom konaní majú obvinený aj poškodený určité práva, ktoré musia byť rešpektované. Obvinený má právo na obhajobu, na prítomnosť obhajcu, na vyjadrenie sa k obvineniu a na navrhovanie dôkazov. Poškodený má právo na náhradu škody, na informácie o priebehu konania a na účasť na hlavnom pojednávaní.

Postup po zastavení trestného stíhania

Ak prokurátor zastaví trestné stíhanie, má poškodený možnosť podať sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje nadriadený prokurátor. Ak sťažnosť nie je úspešná, poškodený sa môže obrátiť na súd so žalobou proti rozhodnutiu prokurátora.

tags: #dôvody #zastavenia #trestného #stíhania