
Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá má významný vplyv na deti. Jednou z foriem rodičovskej starostlivosti, ktorá sa v tejto súvislosti čoraz viac diskutuje, je striedavá starostlivosť. Táto forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia po rozchode alebo rozvode podieľajú na výchove dieťaťa v približne rovnakom rozsahu, má svojich zástancov aj odporcov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť na Slovensku, analyzovať štatistiky, výhody, nevýhody a názory odborníkov, ako aj skúsenosti rodičov s touto formou starostlivosti.
Hoci zákon o rodine hovorí, že súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, ak s ňou aspoň jeden z rodičov súhlasí, realita je často odlišná. Štatistiky Ústredia práce ukazujú, že z vyše 18-tisíc detí, o ktorých vlani rozhodovali súdy, len 742 zveril súd do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V roku 2011 boli tieto čísla o niečo pozitívnejšie v porovnaní s rokom 2010. Na Slovensku prevláda zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Advokát Dávid Štefanka tvrdí, že otcovia majú stále malú šancu na striedavú starostlivosť. Striedavá osobná starostlivosť obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je pomerne novým inštitútom. Do právneho poriadku bola zavedená novelou zákona č. 217/2005 Z.z. Od 1. júla zákon o rodine umožňuje, aby sa rozvedení manželia alebo rozídení rodičia starali o svoje deti striedavo. Na Slovensku sú pri prijímaní rozhodnutí o umiestnení detí do striedavej starostlivosti rodičov výrazné regionálne rozdiely. Na východnom Slovensku je to podľa štatistických odhadov približne päť percent, v Bratislavskom kraji takmer dvadsať percent súdnych rozhodnutí.
Striedavá starostlivosť sa na Slovensku zaviedla pred desiatimi rokmi v júli 2010. V roku 2011 v takmer piatich percentách prípadov boli deti zverené do novej formy starostlivosti oboch rodičov. Za osem a pol roka platnosti zákona bolo zverených do striedavej starostlivosti približne 10-tisíc detí. V porovnaní s vyspelými krajinami sú slovenské čísla podľa združenia nízke.
Existuje viacero príčin, prečo je striedavá starostlivosť na Slovensku stále málo využívaná. Eva Riečicová z Úradu práce v Topoľčanoch uvádza, že po zavedení striedavej starostlivosti sa rozmohol trend obviňovania otca z týrania a zneužívania dieťaťa. Kolízny opatrovník niekedy podá na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku. Riečicová však zdôrazňuje, že kolízny opatrovník musí rešpektovať prezumpciu neviny. Ak ide o krivé obvinenie, prichádza k závažným škodám vo vzťahu rodič - dieťa. Matky často žiadajú vypočuť dieťa, ak nechce ísť k otcovi.
Striedavá starostlivosť má niekoľko potenciálnych výhod pre dieťa:
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o zuby u detí
Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú si môžete ako rodičia dobrovoľne dohodnúť v rodičovskej dohode, alebo ju môžete navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní. Záleží len od rodičov a od toho ako bude fungovať….ak to bude naozaj striedavá staroslivosť so všetkým čo k tou patrí - teda napr.aj OČR či rozdelenie všetkýc väčších výdavkov pre dieťa teda napr. Vzor ženský vzor mužský. Ďalej dieťa vníma že má všetko 2 x , 2x lyžovačka , 2x dovolenka , 2x wellness pobyt , 2x bicykel a i. Ďalej moja osobná výhoda je v tom že nie som závislá na nikoho výživnom ale peniaze si sama zarobím. Čo poznám matky čo maju dieťa v osobke , nikdy nemajú peniaze , nikdy nemajú čas , len sa stažujú a sťažujú. Ja mám pohodičku , týžden si užívame spolu , týždeň makám aby sme sa mali dobre. Nič pre 90% modrého koníka ktorý si myslia že sú generál a nad dieťaťom potrebujú mať 100% kontrolu. Dookola rozprávajú ako dieťa je kočovník , ale nebola som jednotkárka z matematiky , ale v osobnej sa dieťa premiestnuje raz za otcom a raz za mamou za 2 týždne v striedavke - úplne to isté. Takže mne to nevychádza. Stres je pre dieťa vtedy ak sa s tým rodičia nevedia stotožniť , nie je nič horšie ako vystresovaný OTEC , MAMA pre dieťa ( toto my s ex musíme ešte doladiť , lebo ten týžden stresuje keď ju nemá ). Ďalej je sem taká zaužívaná fráza že dieťa si zoberie batôžtek , a ide , ale neviem naša ide do školky či už v pondelok alebo v piatok uplne rovnako oblečená / bez batôžteku či si ju striedame alebo nie. Skôr v osobke sa nabaľujú deti v striedavke má dieťa u každého rodiča všetko. Pokiaľ sa otec o dieťa starať chce , matka tiež a dieťa má silnú citovú vazbu na oboch - iná možnosť nie je. Ale ako píšem nič pre - generáloch. Dopady na dieťa má striedavka zvačša pozitívne - na rodičoch - negatívne ktorý ešte nedozreli - a to prirodzene že prenášajú na dieťa. Ak sa vedia a chcú obaja postarať - dieťa ma rado oboch - aj tak nič iné súd neschváli pretože rodič čo chce striedavku bude bojovať kým ju nedosiahne a nakoniec ju dosiahne. Dieťa má domov tam kde má rodičov ktorých miluje. Dôležité je že ty si spokojná. Ja som len napisala výhody a nevýhody striedavky , keďže striedavku my máme nejaký ten rok a ja som žila v osobnej .začnem asi takto. Pokiaľ ste obaja stotožnený tak nevýhody prakticky nie sú. Samozrejme záleží od vybavenia mentálneho, psychického a materialného. Výhod v prospech dieťaťa: ma stále stabilný a pevný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinou tak ako do rozpadu rodiny. Dieťa si lepšie buduje osobnosť aj integritu ( to nie sú moje dojmi ale štúdie od svetových psychológov a sociológov). čo sa týka sťahovania to je blud. Pokiaľ má jeden aj druhy rodič stabilné bývanie a má všetko zariadené dieťa si berie so sebou len obľúbenú hračku poprípade niečo čo by ešte chcelo mať pri sebe. Počet intervalov pri určenom styku alebo striedavke sa nemení mení sa len dĺžka. Z osobnej skúsenosti (už skoro rok 5r. dieťa) je týždeň a týždeň a týždeň v pohode.
Napriek svojim výhodám má striedavá starostlivosť aj svoje potenciálne nevýhody:
Deti sú prirodzene citlivé na zmeny a prispôsobovanie sa dvom rôznym domácnostiam môže byť pre ne stresujúce. Neustále presuny medzi domovmi môžu narúšať pocit stability a bezpečia. Dieťa sa môže cítiť, že nikde nepatrí úplne. Deti musia neustále presúvať svoje veci medzi domácnosťami - školské pomôcky, oblečenie, hračky. Rodičia musia koordinovať svoje rozvrhy a rozhodnúť, kde bude dieťa tráviť voľný čas, sviatky či prázdniny. Teraz sa prve deti striedaviek dostavaju do puberty / dospelosti a az tam su vidiet jej dosledky. Na vacsine tych deciek to zanechalo tazke nasledky a opakujem neskončili kvôli striedavke.
Pre úspešné fungovanie striedavej starostlivosti je dôležité minimalizovať jej potenciálne negatívne dopady. Tu je niekoľko odporúčaní:
Názory odborníkov na striedavú starostlivosť sa rôznia. Niektorí psychológovia ju považujú za dobré riešenie, ktoré umožňuje dieťaťu udržiavať si vzťah s oboma rodičmi. Romana Mrázová, detská psychologička: "Ja osobne nemám striedavú starostlivosť v obľube. Je výhodná pre rodičov, nie pre dieťa. Dieťaťu to prináša len ďalšie problémy, okrem tých, ktoré má v spojitosti s rozpradom rodiny. Predstavuje to preň neustále sťahovanie a ‘chodenie s kufríkom‘ raz k jednému, raz k druhému rodičovi. Potrebujeme sa niekde cítiť DOMA, mať svoje útočisko a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta. Pre dieťa je to zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku."
Prečítajte si tiež: Aktivity pre deti a starostlivosť o seba: Kompletný sprievodca
Česká lekárka Helena Máslová je podľa článku v časopise Respekt skôr skeptická a cíti istú citovú vykorenenosť „detí s kufrom“, ako nazýva deti v striedavej starostlivosti. Jej návrh, že najlepšie by bolo, aby dieťa malo „svoj“ byt a striedali sa okolo neho rodičia, je však čisto iluzórny. „Pre dieťa je v prvom rade dôležité, aby cítilo, že je skutočne milované, čo nie je viazané dominantne na miesto, ale na reálne vzťahové posolstvá od mamy, otca aj od širšieho sociálneho prostredia,“ uvádza slovenská poradenská psychologička, psychoterapeutka a súdna znalkyňa Jaroslava Martinková a dodáva: „Všade tam, kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa, je v jeho záujme zachovať mu oboch rodičov.“
Kolízna opatrovníčka Eva Riečicová z Topoľčian vidí striedavú starostlivosť pozitívne: „Dieťa tak nepríde o jedného z rodičov. Vyžaduje to však potlačenie ega u každého z nich. Väčšinou pri rozvode nevyhrá nikto, prehrá najmä dieťa. Stretla som sa pritom skôr so zrelšími mužmi ako ženami. Menej bojujú a ak dieťa naozaj chcú, sú schopní urobiť viac kompromisov.“
Psychologička Hana Ščibranyová patrí na Slovensku k jednej z mála tých, čo verejne formulovali svoje výhrady k striedavej starostlivosti. Nie je proti, keď sa pre tento typ výchovy dobrovoľne rozhodnú obidvaja rodičia a nemá s ňou problém ani dieťa, no aj tak radšej hovorí o spoločnej výchove. A zdôrazňuje, že obe rodičovské roly, materská a otcovská, nie sú identické, ani konfrontačné, ale komplementárne, teda sa navzájom prirodzene dopĺňajú. V záujme dieťaťa je, aby otec podporoval matku, aby dobre zvládala svoju materskú rolu, a naopak, matka by mala v rodičovskej úlohe podporovať otca, svojho bývalého partnera. Bez vzájomnej dohody, rodičovskej múdrosti a úcty to nie je možné.
Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou sú rôzne. Niektorí rodičia si striedavú starostlivosť pochvaľujú a tvrdia, že je to pre ich deti najlepšie riešenie. Iní rodičia majú so striedavou starostlivosťou negatívne skúsenosti a tvrdia, že ich deti sú z nej stresované a nešťastné.
Striedavá staroslivosť predstavuje jednu z možností ako upraviť styk s maloletými deťmi po rozvode. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Ak chcete, aby to fungovalo, nechajte dieťa žiť stále v tom istom byte. Pokojne do kúpeľne zaveste dva župany, v detskej izbe nechajte všetko v pôvodnom stave,“ odporúča psychologička Lidmila Pekařová. Výhodné a pre dieťa veľmi dobré je, keď vytvoríte taký model, podľa ktorého v byte týždeň žije otec a týždeň mama. Takto dieťa nadobudne dojem, ako keby jeden z rodičov bol vždy týždeň na služobnej ceste. Je samozrejmé, že tento model sa dá uskutočniť v prípade ideálnych podmienok a vôbec to nie je jednoduchá záležitosť. Dohodnite si presné pravidlá pri upratovaní, pri pravidelných platbách a ďalšie veci, ktoré súvisia s výchovou. Ak nemáte peniaze na kúpu ďalších bytov, vždy je lepšie odísť napríklad do pôvodného domu k rodičom, ako neustále sťahovať dieťa z bytu do bytu. Rodičia by mali myslieť predovšetkým na pohodlie dieťaťa a nie na svoje vlastné výhody. Ideálne je mať všetko spravodlivo rozdelené nielen počas bežných dní v roku, ale aj počas prázdnin, dovoleniek a počas sviatkov. Lidmila Pekařová odporúča rodičom, že ak sa vo vzťahu nezhodujú úplne vo všetkých parametroch a nie sú šťastní, aby sa radšej rozišli. Deti naozaj nepotrebujú počúvať každodenné hádky. Veľmi často sa stáva, že súd určí striedavú starostlivosť, ale po určitej dobe začne jeden z manželov piť, drogovať, je závislý na automatoch a podobne. Často si potom druhý rodič dáva otázku, či má zmysel partnerovi/partnerke dávať dieťa do starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre holandské prídavky na deti
Odporúčam navštíviť www.striedavka.sk Tam nájdete určite hodnotnejšie informácie a sú tam odborné štúdie od svetových odborníkov ktorí reálne pracovali s takými deťmi a porovnávali jednotlivé usporiadania rodín. Výsledky z praxe a aké čo stojí za tým čo je príčinou? Vo väčšine prípadov je to o tom že jeden z rodičov bojkotuje striedavú. Sú tam štúdie ktoré sú počas desiatky rokov a robia to psychológovia a sociológovia na úrovni celosvetovo. Aj keď bude realizovanie striedavej výchovy v praxi náročnejšie a bude mať svoje úskalia, pre celkový psychosomatický vývin detí až do bodu, kedy sa deti stanú rodičmi, má striedavá výchova nedoceniteľný význam. (Fransson 2018)
Podľa slovenského právneho systému je striedavá starostlivosť upravená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Tento zákon presne stanovuje práva a povinnosti rodičov, ale aj podmienky, za ktorých môže byť striedavá starostlivosť nariadená. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, súd ich dohodu spravidla akceptuje. Keď rodičia nemôžu dospieť k dohode sami, prichádza na rad súd. Dôležité je, že súd vždy kladie dôraz na dobro dieťaťa.
Vo väčšine prípadov striedavej starostlivosti si rodičia prejdú kombináciou rokovaní, súdnych rozhodnutí a vlastnej spolupráce. Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami. Ako dosiahnuť, aby dieťa nezažilo ďalší stres?
V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že “ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zákon výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho dieťa môže byť u jedného z rodičov. V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.
V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, nie je prvoradým záujem či predstava toho-ktorého rodiča o „osude“ jeho dieťaťa, ale práve najlepší záujem maloletého (Čl. Uvedená zásada je premietnutá aj do § 24 ods. 3 ZR, podľa ktorého: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal. Kľúčovým tu - opäť - nebude prianie matky, ale „záujem dieťaťa„.
Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019: „Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Uvedený právny názor sa opiera o relevantné uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010, v ktorom súd vyslovil nasledovné: „Ústavný súd upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť. V prejednávanom prípade bolo podstatné zistiť, prečo matka nie je ochotná spolupracovať s otcom na výchove v záujme maloletého dieťaťa. Ústavný súd zhrnul, že z hľadiska záujmu dieťaťa sa všeobecné súdy tým, že sa dostatočne nezamerali na dokazovanie, respektíve pripustili vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci, bez toho, aby jeho dôvody podrobili testu spôsobilosti zasiahnuť do záujmu dieťaťa, nemohli zistiť, ktorý z rodičov otvára v záujme dieťaťa väčší priestor na výchovu druhému rodičovi. Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. V návrhu nie je potrebné riešiť otázku výživného, keďže podľa § 62 ods. Ako vysvetlil aj Krajský súd Trenčín vo svojom rozsudku 5CoP/45/2022 zo dňa 2. novembra 2022, „(…) pokiaľ matka, ktorej boli zverené deti do osobnej starostlivosti, prejaví záujem presťahovať sa na nové pôsobisko, na takýto krok nepotrebuje súhlas otca. V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. Podľa § 388 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletého sa podrobne zaoberal Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku 14CoP/53/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie.