
Znižovanie počtu smrteľných následkov dopravných nehôd je prioritou Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov. Tento článok sa zaoberá dokumentmi EÚ, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť znižovať počet smrteľných následkov dopravných nehôd. Hodnotí sa aj miera naplnenia cieľov v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré vyplývajú z národného dokumentu Slovenskej republiky, „Stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011-2020“.
Vznikom EÚ sa začal rozširovať a prehlbovať proces harmonizácie rozvojových činností a cieľavedomé napĺňanie globálnych cieľov v oblasti udržateľného európskeho dopravného systému. Rozvíjanie dopravného sektora je rozhodujúcim atribútom pre samotné národné hospodárstvo a môže intervenovať aj do mnohých iných odvetví. Preto je dôležité zabezpečiť koordináciu predmetných činností, ktoré nám následne poskytnú potrebnú súčinnosť vo vzťahu k ďalším sektorom. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné analyzovať dôležité národné a európske dokumenty z oblasti rozvoja dopravného sektora, ktoré okrem iného zahŕňajú celý rad odporúčaní aplikovateľných za účelom zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky na cestách EÚ, a teda aj SR. Na základe toho možno vysloviť konštatáciu, že predstavy a ciele prezentované na úseku dopravného sektora SR vyplývajú, tak z európskych ako i národných potrieb, záujmov a problémov. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa domnievame, že sa tým zabezpečí potrebný rozsah začlenenia SR do európskeho dopravného priestoru.
Angažovanosť EÚ v rámci európskej regulácie cestnej dopravy sa prejavuje z viacerých smerov. Ide predovšetkým o snahu nahradiť úpravu dvoj a viacstranných medzinárodných zmlúv medzi členskými štátmi právom primárnym a sekundárnym, a to ako nariadeniami, tak aj smernicami. Právny základ a spoločnú politiku na úseku dopravy v rámci EÚ tvoria články 90 až 100 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V danej politike sa vyžaduje súlad príslušných právnych predpisov jednotlivých členských štátov. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. g) tejto zmluvy patrí oblasť dopravy do tzv. prenesených právomocí. Členské štáty môžu uplatňovať vlastné právomoci len v prípade, že EÚ svoju vlastnú právomoc neuplatňuje, prípadne sa rozhodla ju neuplatňovať. Takže je možné vysloviť názor, že nejde síce o oblasť výlučných právomocí EÚ, no rozhodne je domáca právna úprava na tomto úseku vo výraznom rozsahu ovplyvnená právom EÚ.
Z dostupných štatistík dopravných nehôd na cestách EÚ je zrejmé, že aj keď sa ich počet rok čo rok znižuje, tak aj napriek tomu je toto číslo neustále vysoké. Na význam bezpečnosti v CP permanentne poukazuje taktiež Európsky parlament, a to hlavne prostredníctvom tzv. akčných plánov. Tie majú prispieť k budovaniu lepšej dopravnej infraštruktúry, k prijímaniu adekvátnych právnych predpisov v oblasti CP a k čo najúčinnejšiemu vymáhaniu práva od občanov členských štátov na tomto úseku. Povinnosť zabezpečiť, čo najväčšiu bezpečnosť a plynulosť CP, vyplýva v súčasnej dobe pre SR a zvyšné členské štáty z niekoľkých európskych dokumentov resp. akčných plánov.
Úplne novým dokumentom je: „Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030 - ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti“.
Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte
Pokiaľ ide o uvedený dokument „politické usmernenia pre bezpečnosť CP na roky 2011-2020“, jeho platnosť síce uplynula, no z dôvodu lepšej orientácie čitateľa v predmetnej problematike, však pokladáme za dôležité aspoň v stručnosti uviesť opatrenia, ktoré sa v zmysle týchto politických usmernení mali prednostne zrealizovať. Primárne malo ísť o vytvorenie koherentného a konzistentného rámca pre kooperáciu členských štátov, ktorý mal byť nevyhnutným predpokladom úspešného zavedenia týchto usmernení v oblasti CP. Podľa nášho názoru bolo toto opatrenie zo strany SR naplnené prijatím národného plánu pre BECEP na roky 2011-2020, ktorým sa ešte budeme zaoberať. Ďalším opatrením malo byť vyriešenie urgentnej a stúpajúcej potreby znížiť počet zranených v dôsledku dopravných nehôd. K potrebnému zníženiu síce dochádza, no veľmi pomalým tempom a preto si myslíme, že bude v nasledujúcej dekáde nevyhnutné prijímať ďalšie efektívne opatrenia, ktoré by zníženie počtu zranených urýchlili. Posledné, nie menej dôležité opatrenie sa týkalo skvalitnenia bezpečnosti zraniteľných účastníkov CP. Realizácia tohto opatrenia sa prejavovala najmä budovaním primeranej infraštruktúry, monitorovaním a rozvíjaním technických noriem na ochranu chodcov, cyklistov či motocyklistov. Situáciu v danej oblasti začínajú komplikovať nielen na SR i vodiči nemotorových vozidiel, a teda čoraz viac sa rozširujúce používanie kolobežiek alebo bicyklov s pomocným motorčekom. Dôležitou súčasťou tejto politiky je nerozdielna aplikácia sankcií za dopravné delikty k spáchaniu ktorých došlo v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Komisia vo svojich politických usmerneniach na roky 2011-2020 zdôraznila význam cieľa spočívajúceho vo zvýšení presadzovania pravidiel CP a zároveň potvrdila, že tento cieľ je absolútne rozhodujúcim činiteľom pri tvorbe podmienok na potrebné zníženie počtu usmrtených následkom dopravných nehôd. Za týmto účelom by sa taktiež mala podstatne zvýšiť informovanosť občanov EÚ o pravidlách CP platiacich v jednotlivých členských štátoch. Ďalej by sa mal zaistiť jednotný prístup medzi priestupcami, ktorí majú a ktorí nemajú pobyt v tom ktorom členskom štáte, čím sa uľahčí presadzovanie pravidiel bez ohľadu na to, v ktorom štáte EÚ je vozidlo zaevidované. Posledný cieľ, na ktorý chceme poukázať a ktorý bude rozhodne prenesený i do ďalšej dekády politických usmernení, sa týka podpory využívania moderných nástrojov, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti CP. Viaceré vedecko-výskumné úlohy na úseku moderných dopravných systémov preukázali ich schopnosť zlepšiť bezpečnosť v oblasti dopravy. K takýmto systémom môže patriť napr. poskytovanie informácií vodičom o situácii v CP pred nimi v reálnom čase. Tým by vodiči boli upozornení na prípadne nebezpečenstvo zrážky alebo by boli upovedomení o možnostiach obchádzky v dôsledku dopravných kongescií.
Z ďalšieho z uvedených dokumentov - Bielej knihy, vyplývajú pre členské štáty úlohy v podobe organizácie činnosti svojich orgánov verejnej správy, ale aj súkromných subjektov pokiaľ disponujú rozsahom pôsobnosti smerom k bezpečnosti a plynulosti CP. Biela kniha je vo veľmi úzkom súlade s európskymi politickými usmerneniami vydanými na roky 2011-2020 a nepochybne bude korešpondovať aj s usmerneniami vydanými na ďalšiu dekádu. Zameriava sa na venovanie pozornosti najzraniteľnejším skupinám účastníkov CP, ako sú chodci, cyklisti, motocyklisti (Biela kniha). V Bielej knihe bol stanovený záver, že k premene európskeho dopravného systému môže dôjsť, len ak sa spoja viaceré iniciatívy na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti. V budúcej dekáde má Komisia pripraviť adekvátne legislatívne zmeny pri návrhu ktorých nebude môcť chýbať precízne zhodnotenie ich vplyvu. Komisia má taktiež zabezpečiť, aby prostredníctvom jej opatrení došlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti dopravy a aby sa do roku 2050 podarilo znížiť emisie skleníkových plynov z dopravných prostriedkov minimálne o 60%.
Vlády jednotlivých členských štátov EÚ sa neustále snažia smerovať nielen k zníženiu smrteľných následkov, ale aj ťažkých zranení ku ktorým dochádza v súvislosti so vznikom dopravných nehôd. Zo záverov Rady o bezpečnosti CP schvaľujúcimi vyhlásenie z Valletty z marca 2017 možno konštatovať, že členské štáty sa zaviazali k ďalšiemu zníženiu smrteľných následkov dopravných nehôd. Ďalej sa zaväzujú k tomu, že budú posilňovať spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom, budú podrobne analyzovať dopravnú nehodovosť s cieľom identifikácie prioritných oblastí intervencie a rovnako sa zaviazali i k prijímaniu opatrení potrebných na zaistenie okamžitej zdravotnej starostlivosti po nehode, a to napr. zavádzaním systému e-Call, ktorý by mal prispieť k zníženiu času potrebného na záchranu. Z toho vyplýva záver, že EÚ sa neustále snaží dosiahnuť svoj dlhodobý cieľ a tým je zníženie počtu smrteľných následkov v cestnej doprave do roku 2050 na nulu tzv. Vision Zero.
Európska komisia v priebehu roka 2019 zverejnila podrobnosti o tom, ako chce zaviesť svoj strategický akčný plán bezpečnosti na cestách na roky 2021-2030 do praxe. Tento plán zahŕňa po prvýkrát zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti v oblasti bezpečnosti. Sú to tzv. KPI indikátory. Daný zoznam bol vypracovaný vo veľmi úzkej spolupráci s členskými štátmi a je zameraný na to, aby do konca roka 2030 klesol počet úmrtí a ťažkých zranení na polovicu v komparácii s rokom 2020. K jeho schváleniu došlo v rámci tretej celosvetovej konferencie ministrov o bezpečnosti CP označovanej aj ako tzv. Štockholmská deklarácia, ktorej účastníkom bola i SR. Súčasťou predmetného zoznamu sú ukazovatele ako napr. bezpečnosť vozidiel, bezpečnosť infraštruktúry ciest, miera používania bezpečnostných pásov, dodržiavanie najvyššej povolenej rýchlosti, rozptyľovanie vodičov či bezprostredná zdravotná pomoc po nehode.
Najdôležitejším aspektom nového dokumentu - „Rámec politiky v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030“ je skutočnosť, že sa vypracoval na prístupe bezpečného systému. Ide o prístup vychádzajúci z toho najlepšieho, čo do dnešného dňa EÚ v oblasti bezpečnosti CP spracovala a je potrebné zdôrazniť, že k tomuto prístupu z globálneho hľadiska podnecuje i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Uvedený bezpečný systém sa vyznačuje politikou založenou na faktoch, ktoré hovoria o tom, že aj keď dopravné nehody v cestnej premávke budú vznikať nepretržite, tak aj napriek tomu sa dá zamedzovať ich smrteľným následkom a ťažkým zraneniam. Týmto je podľa nášho názoru zdôraznené, že účastníci CP budú porušovať pravidlá neustále, čo je veľkou slabinou bezpečného systému. Práve z tohto dôvodu ho ale tvorí viacstupňová zmes opatrení, ktoré znemožňujú, aby na tieto porušenia pravidiel účastníci CP umierali, pričom sa zohľadňuje fyzika zraniteľnosti človeka. Príkladom sú priaznivejšie a bezpečnejšie konštrukčné vlastnosti vozidiel, lepšia infraštruktúra cestnej dopravnej siete, obmedzenie rýchlosti v nehodových úsekoch a zároveň kontrola jej dodržiavania. Všetko to môže mať pozitívny vplyv na zmiernenie fatálnych následkov dopravných nehôd. Uvedené príklady dokopy budujú stupne zabezpečenia. Na nový strategický akčný plán vypracovaný na roky 2021-2030 už zareagovali aj výrobcovia automobilov, zo strany ktorých došlo k oficiálnemu podpísaniu prísľubu, že sa budú podieľať na naplnení „Vision Zero“ do roku 2050.
Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita
Ešte v novembri 2019 bolo schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/2144 o všeobecnej bezpečnosti a ochrane cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov CP, ktorého snahou je znížiť počet úmrtí na cestách. Predmetné nariadenie je súčasťou tretieho balíčka Komisie pod názvom „Európa v pohybe“ a jeho cieľom je ponúknuť občanom EÚ bezpečnú cestnú premávku, ekologickejšie možnosti dopravy či vyspelejšie riešenia v oblasti technológií. V zmysle tohto nariadenia sa musia vybaviť od polovice roka 2022 všetky novo vyrobené vozidlá, ktoré sa uvedú na trh EÚ vyspelými bezpečnostnými systémami. Podľa článku 6 tohto nariadenia ide o systémy ako inteligentná regulácia rýchlosti, upozornenie vodiča na ospalosť a nedostatok pozornosti, zapisovače údajov o nehodách tzv. Tieto nové bezpečnostné systémy môžu mať v konečnom dôsledku rozhodujúci vplyv na zníženie smrteľných následkov dopravných nehôd a vďaka CDR sa posunie vpred aj ich analyzovanie. Do roku 2027 má Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o úspešnosti implementácie bezpečnostných systémov do novo vyrobených automobilov a o tom, do akej miery sú tieto systémy pre vodičov reálne využiteľné resp. aký majú skutočný praktický prínos. Zavedenie bezpečnostných systémov môže podľa konzervatívneho odhadu do konca roka 2030 zachrániť aspoň 7 300 ľudských životov a predísť 38 900 ťažkým zraneniam. Ak sa budú tieto odhady zakladať na pravde, možno jednoznačne vysloviť konštatáciu, že Európa sa vybrala dobrým smerom a že sa jej môže podariť naplniť víziu nulovej úmrtnosti do roku 2050. Prínosom budú rozhodne i ďalšie KPI indikátory, ktoré tvoria pilier pre monitoring progresivity v rámci všeobecných aktivít orientovaných na bezpečnú CP. Od roku 2021 začne Európska komisia interpretovať údaje z analýzy jednotlivých KPI indikátorov a taktiež bude každý druhý rok organizovať mítingy o dosiahnutých výsledkoch.
Komisia vo svojich politických usmerneniach vyzvala každý členský štát, aby vynaložil úsilie na uskutočnenie spoločných cieľov, a to vypracovaním vnútroštátnych stratégií bezpečnosti CP. SR je absolútne plnohodnotným členom EÚ a výzvu Komisie na tomto úseku naplnila. „Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030“. O bezpečnosti CP v SR je potrebné uvažovať nielen v rovine vnútroštátnej, ale ako už bolo spomenuté, nakoľko sme členským štátom EÚ, nesmieme opomenúť ani rovinu európsku. SR musí vychádzať z dokumentov, ktoré sme analyzovali v predchádzajúcich riadkoch nášho príspevku a ktoré sa zaoberajú zvýšením bezpečnosti na cestách v rámci dopravnej politiky EÚ.
Na národnej úrovni SR vychádzala do konca roka 2020 primárne zo „Stratégie zvýšenia bezpečnosti CP na roky 2011-2020“. Tento národný plán bol schválený ešte uznesením vlády SR č. 798 zo 14.12.2011. Keďže v čase písania tohto článku už uplynula platnosť predmetného dokumentu, je na mieste zhodnotiť, ktoré ciele sa SR na úseku bezpečnosti dopravy podarilo splniť a na ktorých ešte budeme musieť zapracovať v prípadnom novom strategickom dokumente na ďalšiu dekádu. Primárnym cieľom stratégie bolo znížiť počet smrteľných následkov ku koncu roka 2020 o polovicu v komparácii s rokom 2010. Z predloženého grafu č.1 a z vykonanej analýzy plnenia cieľov vyplývajúcich zo „Stratégie zvýšenia bezpečnosti CP na roky 2011-2020“ možno vysloviť konštatáciu, že primárny cieľ sa SR splniť nepodarilo. V porovnaní rokov 2010-2020 malo dôjsť k 50% zníženiu počtu obetí, ktoré prišli o život pri DN. A síce kým v roku 2010 bolo obetí 345, ku koncu roka 2020 ich malo byť podľa odhadov a záväzkov korešpondujúcich s dokumentmi EÚ už len 172. Štatistiky nám však k 31.12.2020 vykazovali 224 obetí, čo je čo je síce jeden z najlepších výsledkov, ktoré SR od svojho vzniku dosiahla, ale keď vezmeme do úvahy aj opatrenia, ktoré vláda SR prijala za účelom zníženia mobility osôb po krajine a z dôvodu zmiernenia následkov pandémie…
Upokojovanie dopravy v mestách pomáha zvyšovať bezpečnosť chodcov a cyklistov. Slovné spojenie „upokojenie dopravy“ sa v poslednom období čoraz častejšie dostáva do komunikačného slovníka mesta. V praxi ide o sériu opatrení, ktorých cieľom je znížiť prejazdovú rýchlosť motorových vozidiel na miestach, kde je vyšší pohyb chodcov alebo cyklistov. Napríklad pri zrážke automobilu pri 30 km/h s chodcom, má chodec skoro 100-percentnú šancu na prežitie. Samozrejme, záleží od okolností. Po vzore väčších miest, napríklad Paríž alebo Brusel, plánuje mesto Trnava znižovať priemernú rýchlosť osobných vozidiel zmenou organizácie dopravy, pomocou spomaľovacích vankúšov a zníženia rýchlostného limitu na 30 km/h. Mesto plánuje postupné zavádzanie zón 30, nakoľko zníženie rýchlosti na 30 km/h výrazne znižuje riziko fatálnych následkov dopravných nehôd, zvyšuje bezpečnosť chodcov a znižuje zaťaženie hlukom a emisiami.
Experti na dopravu však upozorňujú, že upokojenie dopravy by malo znamenať zelené vlny a plynulú jazdu, nie spomaľovače tam, kde nie sú kvôli chodcom potrebné. Každé zbytočné zabrzdenie totiž spôsobuje uvoľňovanie mikročastíc z bŕzd a pneumatík a každé rozbehnutie niekoľkonásobne zvyšuje emisie výfukových plynov. Je známy fakt, že v okolí spomaľovačov je najhoršie ovzdušie. Znižovanie rýchlosti a pridávanie spomaľovacích prvkov môže mať zásadne negatívny vplyv aj na dopravný tok, čoho výsledkom môžu byť zhoršujúce sa zápchy. Pomalá doprava býva oveľa hustejšia. Problém vidia tiež v emisiách zo spaľovacích motorov. Výfukové znečistenie však nemusí byť spôsobené len samotnou zápchou, ale tiež nevhodným nastavením prevodových stupňov pre rýchlosť 30 km/h. Príliš nízka rýchlosť znižuje priepustnosť ulíc. Každé auto na danom úseku strávi viac času, počas ktorého vypúšťa z výfuku exhaláty. A vypúšťa ich o to viac, že pri nízkej rýchlosti už nie je možné mať zaradený vyšší rýchlostný stupeň. Často musia autá jazdiť na dvojke alebo trojke.
Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť
Za prekročenie rýchlosti si vodiči po novom „priplatia“ výraznejšie - nie však preto, že by sa menili sadzby pokút, ale preto, že sa sprísňujú hranice, pri ktorých už vodič spadne do vyššieho pásma sankcií. Novelu zákona o cestnej premávke, ktorá tento posun prináša, ministerstvo vnútra obhajuje ako nástroj na zníženie dopravnej nehodovosti. Z pohľadu praxe vnímajú sprísnenie posudzovania prekročenia rýchlosti ako nevyhnutný a logický krok. Zatiaľ čo dnes dostane vodič v obci pokutu až pri prekročení o viac ako 20 kilometrov za hodinu, po novom bude stačiť aj 16 km/h nad limit. Ministerstvo týmto spôsobom reaguje na štatistiky, podľa ktorých je rýchla jazda dlhodobo jednou z hlavných príčin dopravných nehôd. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského ide zároveň o ďalší prvok v systéme sprísnenej zodpovednosti. Polícia pritom upozorňuje, že aj zníženie rýchlosti o pár kilometrov má preukázateľne pozitívny vplyv na počet nehôd a najmä na zmiernenie ich následkov. Sprísnenie pravidiel by podľa polície mohlo zmeniť správanie vodičov v dlhodobom horizonte. Cieľom nie je vybrať viac pokút, ale predovšetkým vychovať zodpovednejších vodičov, ktorí budú rešpektovať pravidlá. Novela zákona zároveň posilňuje aj nástroj tzv. objektívnej zodpovednosti, teda postihu nie samotného vodiča, ale držiteľa vozidla. Polícia považuje tento systém za efektívny a účinný - a to nielen z pohľadu zjednodušenia dokazovania, ale aj ako prevenciu. Dôležité je podľa neho aj to, že takto nastavený systém eliminuje selektívnosť a zaručuje rovnosť pred zákonom.
Polícia bude nekompromisne pokračovať v kontrolách motoristov, ale i cyklistov a chodcov. Nie všetci však s jazdou po zimnej prestávke začali opatrne. Príkladom je podľa jej slov uplynulý víkend, počas ktorého pri nehodách zahynuli dvaja ľudia. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru realizuje tiež návrhy dopravných značení, úpravy na priechodoch pre chodcov a pod.
tags: #zmiernenie #následkov #dopravných #nehôd