Zmierovacie konanie v správnom konaní na Slovensku

Úvod

Zmierovacie konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý môže byť efektívnejší a menej nákladný ako klasické súdne konanie. V podmienkach Slovenskej republiky existujú dva základné typy zmieru: predsúdny a súdny zmier. Tento článok sa zaoberá problematikou zmierovacieho konania v správnom konaní, s dôrazom na oba typy zmieru a ich právnu úpravu.

Formy zmieru v slovenskom právnom poriadku

V súčasnosti platná právna úprava Slovenskej republiky rozoznáva dve formy zmieru:

• Predsúdny zmier: Dohoda, ktorú uzavrú sporové strany a nechajú si ju schváliť súdom.
• Súdny zmier: Upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Súdny zmier

Funkcia súdneho zmieru

Odborná verejnosť vníma súdny zmier ako nástroj prevencie, a to najmä prevencie pred:

• Vysokými nákladmi súdneho konania
• Zdĺhavosťou súdneho konania

Priebeh súdneho zmieru

Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 OSP platí, že ak to povaha vecí pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie súdnym zmierom. Súd sa má vždy pokúsiť o zmier. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, súd môže pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Po začatí konania sa má súd pokúsiť o zmier účastníkov konania, a to ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či túto dohodu schvaľuje alebo nie.

Prečítajte si tiež: Čo je čiastkový zmier?

Rozhodnutie súdu o zmieri

Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda podľa ustanovenia § 99 ods. 4 OSP účinky právoplatného rozsudku a môže sa tak stať napríklad aj exekučným titulom. Ak by súd predmetný zmier neschválil, opäť by o tom vydal uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní.

Paragraf 99 ods. 2 OSP výslovne ustanovuje, že súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom.

Predsúdny zmier

Právna úprava

Predsúdny zmier je upravený v § 67 až 69 OSP, no pre tento typ zmieru platia aj ustanovenia § 99 OSP.

Rozdiely oproti súdnemu zmieru

Predsúdny zmier sa líši od súdneho zmieru najmä v tom, že strany dohody nie sú ešte účastníkmi konania. Zjednodušene povedané, pred uzavretím dohody o zmieri nepodali na súd napríklad návrh na vydanie platobného rozkazu, či vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode. Následne podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru.

Vecná príslušnosť

Vecne príslušným súdom je okresný súd, v istých prípadoch súd krajský, pričom platí, že príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh napríklad na spomínaný platobný rozkaz. Napríklad pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu.

Prečítajte si tiež: Zmier v správnom konaní: Kompletný prehľad

Podmienky konania

Ostatné podmienky sú totožne so súdnym zmierom. To znamená, zmierovacie konanie vedie opäť samosudca, ktorý musí posúdiť či dohoda nie je v rozpore s platným právom a až následne rozhodnúť či zmier schváli alebo nie.

Trovy konania

Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Súdny poplatok pri predsúdnom zmieri

Podľa položky 11 prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. je poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t.j. predsúdny zmier stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €.

V prípade, ak by sa niekto rozhodol požiadať súd o zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil zmier, musel by uhradiť súdny poplatok vo výške 6% hodnoty predmetu sporu, najmenej však 331,50 € najviac 16.596,50 €.

Súdny poplatok pri súdnom zmieri

Pri súdnom zmieri je úhrada trov značne odlišná. Keďže pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok podľa zákona 71/1992 Zb. poplatok za súdny zmier sa priamo neplatí.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

To znamená, že v prípade konania i návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 1.000,- € musel navrhovateľ uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty sporu, t.j. 60 eur. Ak však dôjde k súdnemu zmieru platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého:

• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Odmena advokáta

Ak by sa niektorá zo sporových strán, alebo aj obidve sporové strany nechali zastúpiť advokátom, je zrejmé, že za poskytnutie služieb by hradili advokátovi aj odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

Zmier v novom Civilnom sporovom poriadku

Dôležitým ustanovením je § 146 ods. 1 písm. c) OSP. V novom procesnom kódexe je už hneď v úvode tohto zákona zrejmá dôležitosť dosiahnutia zmieru. Zmier je v tomto zákone upravený v § 148, podľa ktorého Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Toto ustanovenie pomerne zjednodušuje tento inštitút oproti súčasnej právnej úprave. Nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Riešenie sporu zmierom vs. riadne konanie

Rozdielom oproti OSP je ustanovenie § 171, ktoré výslovne a podrobne ustanovuje podrobnosti, v prípade ak sa nepodarí vyriešiť spor zmierne.: Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.

V tomto zákone je teda jasne viditeľné ako zákonodarca chce, aby súdy kládli väčší dôraz na vyriešenie sporu zmierom. Dôkazom toho je početný výskyt podobne znejúcich ustanovení, ktoré obsahujú práve zásadu uvedenú v čl. 7 zákona č. 160/2015 Z. z.

tags: #zmierovacie #konanie #v #správnom #konaní