
Zmier je dohoda strán sporu, uzavretá v priebehu konania, ktorá upravuje ich práva a povinnosti. V slovenskom právnom poriadku existujú dve formy zmieru: predsúdny a súdny. Súdny zmier, upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku, má funkciu prevencie pred vysokými nákladmi a zdĺhavosťou súdnych konaní. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty zmieru v správnom sporovom konaní, s ohľadom na platnú legislatívu a judikatúru.
S účinnosťou od 1. júla vstúpili do platnosti tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Tieto kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok a priniesli množstvo zmien do súdnej praxe. Civilný sporový poriadok sa týka súdnych konaní, kde strany sporu majú protichodné tvrdenia. Zmier je v tomto kontexte dôležitý nástroj na dosiahnutie dohody a ukončenie sporu bez nutnosti rozsiahleho súdneho konania.
Zmier je dohoda účastníkov konania, ktorá upravuje ich subjektívne hmotné práva a povinnosti. Ak súd túto dohodu schváli, stáva sa súdnym zmierom. Je potrebné rozlišovať medzi zmierom ako takým a súdnym zmierom, ktorý má právne účinky až po schválení súdom.
Súd sa má vždy pokúsiť o zmier, ak to povaha veci pripúšťa. Zmier je vhodný najmä vo veciach, kde sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere a hmotnoprávna úprava umožňuje, aby si upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi.
Súd zmier schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom. Ak by súd zistil rozpor s platným právom, zmier neschváli.
Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte
Po začatí konania sa má súd pokúsiť o zmier ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či ju schvaľuje.
Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že takýto zmier sa môže stať exekučným titulom. Ak súd zmier neschváli, vydá o tom uznesenie a pokračuje v riadnom súdnom konaní.
Predsúdny zmier je upravený v § 67 až 69 OSP a pre tento typ zmieru platia aj ustanovenia § 99 OSP. Rozdiel oproti súdnemu zmieru spočíva v tom, že strany dohody ešte nie sú účastníkmi konania. Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode a následne podajú na súd návrh na schválenie zmieru.
Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní (predsúdny zmier) je stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €.
Pri súdnom zmieri sa úhrada trov líši. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita
V novom procesnom kódexe je dôležitosť dosiahnutia zmieru zdôraznená hneď v úvode zákona. Zmier je upravený v § 148 CSP, podľa ktorého žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. Súd sa má vždy pokúsiť o uzavretie zmieru a neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Nový CSP nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť. Ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierne, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ak je však dosiahnutý zmier, táto prekážka nenastáva, pretože konanie končí dohodou strán a nie rozhodnutím súdu.
Žalobou na obnovu konania sa strana môže domáhať zvrátenia výsledku konania už skončeného, t. j. napadnúť je možné iba taký rozsudok, ktorý je právoplatný. V zmysle § 397 písm. e/ CSP je prípustná žaloba na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.
Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť