Zmluvy bez odvodov: Podmienky a zmeny v zdaňovaní príležitostných príjmov

Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv bez odvodov, zameriava sa na podmienky, za ktorých je možné dosahovať príjmy bez povinnosti platenia daní a odvodov, a na zmeny, ktoré nastali v tejto oblasti v posledných rokoch. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre fyzické osoby, podnikateľov a živnostníkov, aby sa vedeli správne orientovať v daňových a odvodových povinnostiach súvisiacich s príležitostnými príjmami.

Príležitostné príjmy fyzických osôb a ich zdaňovanie

Ktorákoľvek fyzická osoba - teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky - si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp.

Stanovisko Finančnej správy k príležitostným príjmom

Finančná správa zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov - podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní - tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie. Ak tak neurobili - čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný - čakajú ich pokuty: za prípadné nepodanie daňového priznania resp.

Analýza zákona o dani z príjmov

Žiadna definícia príležitostného príjmu - na účely oslobodenia resp. na akékoľvek iné účely - sa v zákone nenachádza. A podnikatelia jednoducho často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny). zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:

1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody),
2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO),
3. príjmy z kapitálového majetku a
4. ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné - napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv.

Okrem iného však hneď prvý bod (§ 8 ods. 1 písm. a)) vymenúva, že medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”. na inom mieste v zákone (§ 9) sú vymenované oslobodenia pre niektoré príjmy fyzických osôb - okrem iného je podľa § 9 ods. 1 písm. g) oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Daňové výdavky podnikateľov a dokladovanie príležitostných príjmov

V prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnakoje povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods.

Výklad pojmu "príležitostná činnosť" podľa zákona o dani z príjmov

V ustanovení § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je uvedené, že ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP, sú najmä príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP. Ostatné príjmy nie sú taxatívne vymenované, preto ak ostatné príjmy nie je možné zaradiť medzi príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm.

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Avšak všeobecné zásady používané pri výklade zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone (Rozsudok NS SR 4Sžf/22/2011).

Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Ak teda fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Ďalej napríklad, ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP - iný príjem.

Zaraďovanie príjmov fyzickej osoby medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP je v praxi často krát nesprávne interpretované hlavne vo vzťahu k uplatneniu príslušného oslobodenia od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Vychádzame z toho, že výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný. Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP,na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Avšak i v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ZDP ustanovuje, čo je daňovým výdavkom a za akých podmienok je možné výdavok uplatniť ako daňový výdavok, resp.

Dôsledky výkladu Finančnej správy

Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). Ak podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm. Finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno - veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”.

Ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my - občania a podnikatelia - môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom - zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac.

Zmeny od roku 2018

Dôležitý update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Zmeny v odvodoch pre živnostníkov od roku 2026

Schválené konsolidačné opatrenia spôsobia u živnostníkov významné zmeny od roku 2026. Tieto opatrenia významne menia odvodové zaťaženie živnostníkov od roku 2026.

Zdravotné odvody

Pre rok 2026 sa pre SZČO, ktorá začala vykonávať svoju činnosť v roku 2025, resp. platí minimálny mesačný vymeriavací základ pre odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 762 eur. Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie je pre rok 2026 vo výške 121,92 eur, resp. 60,96 eur (16 % resp. 8 % zo 762 eur). Od januára 2026 prešla zmenou sadzba poistného, ktorá sa mení z 15 % na 16 %. Pre živnostníkov s priznaným ťažkým zdravotným postihnutím, sadzba poistného je polovičná, teda 8 %. Zvýšené sadzby by malo platiť pre roky 2026 a 2027.

Sociálne odvody

Od 1. júla 2026 zaniká doterajší model „odvodových prázdnin“ v podobe, ako sme ho poznali. „Odvodové prázdniny“ sa v roku 2026 skrátili na 6 mesiacov. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká od 1. dňa 6. mesiaca podnikania. To znamená, že táto povinnosť vznikne až od 1.7.2026.

Od januára 2026 sa zvyšujú aj minimálne odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré sú povinné pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorým táto povinnosť vznikla. Minimálny vymeriavací základ v roku 2026 je 914,40 €. Na základe toho predstavujú minimálne odvody do Sociálnej poisťovne od 1. januára 2026 sumu 303,11 € mesačne. Zároveň dochádza aj k úprave maximálneho vymeriavacieho základu, teda najvyššej sumy, z ktorej sa poistné ešte počíta. Od januára 2026 sa zvyšuje z 15 730 € na 16 764 € mesačne.

Mikro-odvody

Ak príjem SZČO nepresiahne zákonom stanovenú hranicu, alebo ste začali podnikať v roku 2026, po prvých 6 mesiacoch podnikania začnete platiť povinný odvod vo výške 131,34 € (z tzv. minimálneho základu dane).

Platenie sociálnych odvodov u živnostníkov a SZČO

Povinnosť platiť sociálne odvody, prípadne jej zánik, sa posudzuje na základe výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za posledný kalendárny rok. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb.

Vymeriavací základ živnostníka alebo SZČO sa pre vznik či trvanie povinného sociálneho poistenia posudzuje vždy:

• k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka (tzn. k 01.07.2026 podľa daňového priznania za rok 2025),
• k 1. októbru nasledujúceho kalendárneho roka, ak si živnostník, resp. SZČO predĺžil lehotu na podanie daňového priznania (tzn. k 01.10.2026 podľa daňového priznania za rok 2025 pri predĺžení lehoty).

Podmienkou pre posudzovanie sociálnych odvodov je, aby mal živnostník alebo SZČO k danému dátumu stále aktívne oprávnenie na podnikanie, tzn. či nedošlo k zrušeniu prevádzkovania živnosti, resp. zrušeniu výkonu činnosti podľa osobitných predpisov. Od 01.07.2026 (resp. lehote) sa už budú vyhodnocovať na základe daňového priznania za rok 2025.

Príklady z praxe

Ak živnostník, resp. SZČO prekročí za rok 2025 sumu príjmov 9 144 eur (12 x 762 eur), vznikne mu povinnosť platiť sociálne poistenie. Ak živnostník dosiahne príjem napríklad zo živnosti vo výške 5 600 eur a odporučil oznámiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025, povinnosť sociálnych odvodov by mu vznikla už od 01.07.2026.

Sankcie za neplatenie odvodov

V prípade, že živnostník neuhradí sociálne odvody v správnej výške a načas, stáva sa dlžníkom. Sociálna poisťovňa si pohľadávky vymáha samostatne a ku dlžnej sume sa pripočítava penále za každý deň omeškania. Dlžník sa zároveň môže objaviť v verejnom zozname neplatičov, ktorý pravidelne zverejňuje Sociálna poisťovňa. Záznam v tomto zozname môže mať vplyv na dôveryhodnosť podnikateľa a sťažiť mu prístup k úverom či obchodným spoluprácam.

Odvody konateľa a spoločníka s.r.o.

Konateľ má pri výkone svojej funkcie nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti, ktorej výšku, čas a spôsob vyplácania určuje valné zhromaždenie (môže byť pritom vyplácaná napr. mesačne, ale aj ročne). Konateľ a aj spoločník s.r.o. môže svoju funkciu vykonávať aj bez nároku na odmenu. Tento model je často využívaný, pretože odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe Mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. Zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. Ak konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchod. zák, § 566 a nasl. Obchod. zák.). V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný.

Medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. konateľom je obchodnoprávny vzťah. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výkon funkcie konateľa sa nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce, no konateľ spoločnosti, ale aj spoločník spoločnosti (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom spoločnosti) môže byť popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti môže popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade má konateľ, resp. spoločník nárok na mzdu z pracovného pomeru a zároveň aj na odmenu za výkon funkcie konateľa.

Každý spoločník (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom) má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa. Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a preto spoločníkov podiel na zisku za rok 2016 zdaneniu nepodlieha. Avšak od roku 2018 nastali v tomto smere zmeny. Spoločníkov podiel na zisku za rok 2017 až 2024 je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a to znamená, že spoločník musí takýto podiel na zisku vyplatený v roku 2025 za rok 2024 zvlášť zdaniť a to sadzbou 10% (resp. 35%, ak sú dividendy vyplácané do nezmluvného štátu, alebo sú prijímané z nezmluvného štátu). Od roku 2024 sa podmienky pre zníženú 15 % sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby zmenili a takúto zníženú sadzbu si môže takáto osoba uplatniť pri podaní daňového priznania v roku 2025 za zdaňovacie obdobie 2024, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie 2024 nepresiahli sumu 60.000 eur.

Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. z podielu na zisku sa neplatia sociálne odvody. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie a to vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Môže nastať aj taká situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti (podiel na zisku mu je vyplatený napr. na základe osobitnej zmluvy). V tomto prípade platí, že podiel na zisku vyplatený konateľovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. podiel na zisku v tomto prípade zdaneniu nepodlieha. Avšak pokiaľ by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami (takýmito ďalšími príjmami môže byť napr. odmena za výkon funkcie konateľa, alebo mzda z pracovnoprávneho vzťahu, ak je konateľ zároveň aj zamestnaný, a pod.). Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, čiže nie je v spoločnosti zároveň aj jej spoločníkom, vyplatené podiely na zisku za rok 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami.

Pri posudzovaní odvodových povinností spoločníkov a konateľov s.r.o., je dôležité rozlišovať, či ide o spoločníka, resp. konateľa, ktorý je zároveň aj zamestnancom spoločnosti.

tags: #zmluva #bez #odvodov #podmienky