Dom Umenia Piešťany: História a Význam Kultúrneho Centra

Dom umenia Piešťany je významnou kultúrnou inštitúciou s bohatou históriou a širokým záberom aktivít. Od roku 2022 je Dom umenia Kultúrnou národnou pamiatkou. Nachádza sa na Nábreží I. 1. - 31. a je dejiskom rozmanitých kultúrno-spoločenských aktivít. Moderný, impozantný architektonický skvost (autor návrhu Ing. Arch. ). Dom umenia tu organizuje koncerty počas sezóny a je jedným z hlavných spoluusporiadateľov medzinárodného Piešťanského festivalu, ktorý prebieha každoročne počas letných mesiacov už od roku 1955.

História a Kontext Piešťan

V tomto roku si pripomíname 80. výročie slávnostného povýšenia obce Piešťany za mesto, ktoré sa uskutoční 31. októbra. Piešťany, známe svojimi kúpeľmi, prešli dlhú cestu od obce k prosperujúcemu mestu. Dobré ráno, Piešťany! Dnes je pondelok 16. februára. Meniny má Ida, Liana. Dobré ráno, Piešťany! Dnes je utorok 17. februára. Meniny má Miloslava. Dobré ráno, Piešťany! Dnes je sobota 14. februára. Tento deň je Dňom zaľúbených. Meniny má Valentín. Dobré ráno, Piešťany! Dnes je nedeľa 15. februára. Tento deň je európskym dňom perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti sestier a Dňom osamelých. Meniny má Pravoslav.

Dom Umenia ako Kultúrne Centrum

Dom umenia Piešťany je však nielen dejiskom koncertného života, ale aj ďalších rozmanitých kultúrno-spoločenských aktivít: divadla, filmu, televíznych show, kongresov, výstav a pod. Okrem toho je mnohonásobne overeným ideálnym priestorom na organizovanie pracovných sústredení umeleckých telies.

Vybavenie a Prednosti Domu Umenia

Vybavenie divadelnou technikou, svetelným parkom, kvalitným koncertným krídlom i koncertným organom, veľkým javiskom i hľadiskom, baletnou sálou, modernými šatňami a najmä odborným a nadšeným personálom dodáva Domu umenia všetky predpoklady na úspešné prevádzkovanie tohto kultúrno-spoločenského centra. Pobyt v ňom - krátko- či dlhodobo - čoskoro presvedčí všetkých užívateľov i návštevníkov o kvalite prostredia, okolia i poskytovaných služieb.

Dom Umenia a Lúčnica

Od 1.1.2014 je Dom umenia v Piešťanoch súčasťou Umeleckého súboru LÚČNICA. Toto spojenie prinieslo nové možnosti pre rozvoj a obohatenie kultúrneho programu Domu umenia.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Ružový Mlyn a Jeho Vplyv na Regionálny Rozvoj

Dobre prosperujúci podnik, akým Ružový mlyn bezpochyby bol, pútal pozornosť niektorých členov československej vlády už v medzivojnovom období. Export múk do Nemecka a veľkých kúpeľných miest v Čechách s blížiacou sa krízou a odbytovou depresiou udržal výhodnú pozíciu Ružového mlyna v konkurenciu iných veľkomlynov. Svoju úlohu dobre plnili aj predajné agentúry roztrúsené po republike i v zahraničí. Kŕmné múky sa exportovali aj do Rakúska a Švajčiarska a biele múky sa v menších množstvách exportovali aj do Anglicka. Prebytok finančných zdrojov bolo treba investovať a preto sa pripravovali projekty na výstavbu objektov cestovinárne a novej budovy na výrobu trvanlivého pečiva - keksárne. Okrem toho politická situácia sa pod tlakom Nemecka neustále zhoršovala, peniaze boli neisté a od nadobudnutého majetku sa neodchádza ľahko. V roku 1938 opustilo republiku veľa občanov Piešťan so židovskými koreňmi. O Ružový mlyn v Piešťanoch sa zaujímalo aj Nemecko, ktoré vyslalo svojho odborníka, aby sa oboznámil s jeho výsledkami. Nič dobré pre mlyn a kúpele neveštil ani dvojtýždňový „akoželiečebný“ pobyt profesora vo výslužbe dr.

V rokoch 1938-39 po zábere južného Slovenska Maďarskom, ubudli niektoré veľké kapacity mlynov (Pohronský Ruskov, Košice, Levice a Senec a viac menších mlynov). Uvoľnené odbytové rajóny pohotovo obsadzoval Ružový mlyn jednak pre kvalitu svojich výrobkov, ale tiež preto že zaviedol priamy predaj výrobkov veľkoobchodníkom a priamym spotrebiteľom, teda zrušil systém obchodných zástupcov. Kúpele už boli pod nútenou správou a pripravovalo sa ich zoštátnenie. Tlak na Winterovcov bol zo všetkých strán: od rodiny Erdódyovcov,** zo strany niektorých vládnych činiteľov, ruky načahovali Nemci. Teraz sa prejavila predvídavosť Eda Tolnayia, že mať vlastné je lepšie ako prenajaté. Pravdepodobne preto sa začalo s výstavbou ďalších, už naprojektovaných objektov v areáli mlyna. vedúceho mlyna, ktorým sa stal Michal Weis, ktorý však prijal meno po manželke kresťanke, Koss.* Po prijatí protižidovských zákonov sa podarilo Ružový mlyn zachrániť tým, že sa vytvorila účastinná spoločnosť (ú. s.) v ktorej mala Slovenská banka 51% a árijskí členovia rodiny Winter 49%. Tu sa ukázala obchodnícka prezieravosť Ľ. Wintera, ktorí napriek tomu, že bol z Piešťan vyhostený, aj internovaný, dokázal presvedčiť zodpovedných činiteľov banky že vstúpili do akciovky a vkladom banky, väčšinovým podielom bolo prevzatie úverov mlyna bankou. Týmto sa Ružový mlyn stal pre mocenské a politické intrigy nedostupným. Akcionármi boli aj viaceré súkromné osoby a tiež dozornej rade ú. s. boli viaceré významné osobnosti, ako napr. básnik Ivan Krasko, budúci minister dopravy dr.

Rozpadom Česko-Slovenska sa stali cestoviny a trvanlivé pečivo nedostatkovým tovarom a Ľ. Winter, ktorý bol vždy o krok vpredu, mohol dať pokyn na realizáciu pripravených projektov od F. Wimmera a A. Szónyiho. Po ich realizácii činila denná výroba 300 kg cestovín (stroje dodala dodnes známa švajčiarska firma Buhler z Uzwilu) a 200 kg keksov (strojové zariadenie vrátane pece dodala doposiaľ existujúca viedenská firma Werner u. Pfleiderer). V čase vojnovej Slovenskej republiky bolo všeobecne zavedené viazané hospodárstvo a štátny obilný monopol. Ten zabezpečoval obilie pre mlyn. Napriek tomu, sa všetkým potravinárskym výrobám napojeným na Ružový mlyn mimoriadne darilo, lebo potraviny v čase vojny sú vždy nedostatkovým a vyhľadávaným artiklom. cestovinárni a keksárni, zvyšovala sa aj produkcia v živočíšnom hospodárstve, kde úmerne rástla výroba mäsa, mlieka, vajec a najnedostatkovejšieho artiklu, masti. Skoro všetky výrobky sa dostali na trh cez Najvyšší úrad pre zásobovanie a tak sa vedenie RM vlastne nemuselo starať o odbyt. Úmerne k rozširovaniu výroby narastal aj počet zamestnancov v areáli RM.

Intrigy však proti firme „Ružový mlyn, úč.spol. Piešťany“ počas celého tohto obdobia neprestali. Hľadali sa zámienky na preverovanie zákonnosti vzniku RM, prevodu majetku na ú.s., daňové kontroly, aj domové prehliadky u zainteresovaných. Preverovala sa každá klebeta, každé udanie. Bratia Winteroci, Ľudovít a Imrich sa na riadení podniku priamo nepodieali. Imrich bol dosť chorľavý a jeho aktivita bola orientovaná inde a Ľudovít sa ukrýval (najčastejšie u inž. arch. Szóniho na Kapitulskej ulici) v Bratislave. V časoch SNP bol Imrich už po smrti a Ľudovíta internovali v Seredi, v koncentračnom tábore. V právnych záležitostiach, ale aj v intervenciách v prospech RM a rodiny Winterovej sa angažoval zať Imricha Wintera doktor Eugen Majerčák. V období prechodu frontu mlyn musel zásobovať najskôr utekajúce nemecké vojsko a potom prichádzajúcich osloboditeľov, Sovietsku armádu. Podľa spracovanej retrospektívy Mlynov a cestovinární z roku 1960, vďaka zamestnancom RM sa podarilo v oboch prípadoch zabrániť väčším škodám na majetku a produktoch Ružového mlyna. *Ako sa neskôr ukázalo, V. Tuka bol agentom Nemecka a Maďarska. Odpútaním Slovenska od Česko-Slovenskej republiky, ktoré všemožne presadzoval a obhajoval, bolo jeho presvedčenie, že samostatné Slovensko bude ľahkou ale tučnou korisťou pre Horhyovské Maďarsko. V. **Erdódyovci, s ktorými mali Winterovci platnú nájomnú zmluvu mali záujem dostať do vlastníctva všetky investície ktoré tam firma Alexander Winter a synovia vybudovala, vrátane aj nemajetkových práv. *** Prezident dr.Jozef Tiso uprednostňoval odkúpenie majetku rodiny Winterovej, nie ako V.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #Dom #umenia #Piešťany #história