Zmluva lesného pasienkového spoločenstva a jej význam

Zmluva lesného pasienkového spoločenstva je kľúčovým dokumentom pre správu a hospodárenie s lesným a pasienkovým majetkom, ktorý je v spoluvlastníctve. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty tejto zmluvy, jej historický kontext, súčasnú legislatívu a praktické dôsledky pre členov spoločenstva.

Historický kontext urbárskych spoločenstiev

Na území Slovenska, v minulosti známom ako Horné Uhorsko, existovali prísne predpisy týkajúce sa hospodárenia v lesoch. Tieto pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov. Podľa lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne pod štátnym odborným dozorom, čo vyplývalo z urbárskeho zákona XIX/1898. V tom čase sa organizovali urbárske spolky, ktorých lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty.

Počas socializmu sa urbárske lesy dostali do záujmu štátu, ktorý postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov - urbárnikov. V roku 1950 prešli urbárske lesy do správy štátnych lesov. Následne, zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy na území Slovenska do rúk štátnym organizáciám a podnikom.

Reštitúcia a obnova urbárskeho práva

Zlom nastal až po vydaní zákona o pôde č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitúciou vrátiť pôvodným členom urbariátu ich podiely. Urbársky právny režim bol postupne zakotvovaný v prijatých zákonoch v súlade s reštitučnými predpismi. Tento zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva.

V zmysle reštitučného zákona je oprávnenou osobou fyzická osoba, nie samotný urbár ako spoločenstvo. Po reštitúcii sa urbárnici zhodli na spoločnom postupe a poverení funkcionári požiadali o reštitúciu. Štátne lesy, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu od roku 1958, mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom - urbárnikom. Táto povinnosť trvá dodnes, pričom mnohí vlastníci stále nemajú doklad o vlastníctve pre zdĺhavé konania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Súčasná legislatíva a pozemkové spoločenstvá

V súčasnosti sa stretávame s pojmami pozemkové spoločenstvo a urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Urbárske právo predstavuje súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú pozemkovo-právne vzťahy týkajúce sa lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim. Urbár je organizačná štruktúra pozemkového spoluvlastníctva v rámci jednej obce s usporiadaním využitia pozemkov členmi.

Pod pojmom urbár rozumieme súbor pozemkov v katastrálnom území jednej obce, ktoré sú v spoluvlastníctve urbárnikov, združených v pozemkovom spoločenstve. Z právneho hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva, kde predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace „spoločnú nehnuteľnosť“.

Nedeliteľnosť urbára a prevod podielov

Urbárnik nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na celej spoločnej nehnuteľnosti. Táto nedeliteľnosť urbára je ukotvená v zákone č. 181/1995 Z. z. a v zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Majetkom pozemkového spoločenstva nie je spoločná nehnuteľnosť, preto spoločenstvo nemôže predať žiadnu jej časť. Spoločenstvo rozhoduje len o hospodárení na spoločnej nehnuteľnosti, zatiaľ čo predávať, zamieňať alebo darovať môžu len urbárnici.

Ak vlastník podielu chce predať svoj podiel inému spoluvlastníkovi, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielom len na niektorých pozemkoch je zakázaný, aby sa predišlo vzniku spoluvlastníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch.

Zmluva o prevode vlastníckeho práva

Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách. Táto osobitná právna úprava umožňuje jednoduchšie uzatváranie zmlúv, najmä pri majetkovoprávnom usporiadaní stavieb vo verejnom záujme. Možnosť podpisovať zmluvu jednotlivo uľahčuje a zrýchľuje proces uzatvárania zmluvy a znižuje riziko úmrtia niektorých spoluvlastníkov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva. Ak vlastnícke podiely spravuje fond, výnos je príjmom fondu podľa veľkosti podielov. Vlastník podielov môže uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov. Obdobný postup sa uplatní aj pri zmluvnom zriadení vecného bremena.

Hospodárenie a užívanie spoločnej nehnuteľnosti

Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania prenechať nehnuteľnosť do užívania inej osobe nájomnou zmluvou. Fond vykonáva práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a povinností vlastníkov podielov, vrátane nezistených vlastníkov. Fond má právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia a koná za nezistených vlastníkov v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy.

Fond môže prenajímať pozemky spoločenstvu, čím sa zjednodušuje rozhodovanie spoločenstva v záujme aktívnych vlastníkov podielov. Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívneho hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch zákon umožňuje prevádzať podiely vo vlastníctve štátu do vlastníctva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Prevod podielov vo vlastníctve štátu

Fond môže previesť pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým neboli uplatnené reštitučné nároky, do vlastníctva iných osôb. Na prevod vlastníctva k podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa vzťahujú obmedzenia podľa zákona č. 330/1991 Zb., zákona č. 543/2002 Z. z. a zákona č. 326/2005 Z. z. Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom, ktoré spravuje fond, predkupné právo. Fond je povinný ponúknuť prevod vlastníckeho práva k podielu do vlastníctva ostatných vlastníkov podielov prostredníctvom výboru, za cenových podmienok určených vyhláškou č. 492/2004 Z. z.

Novela zákona o pozemkových spoločenstvách

Zákon č. 110/2018 Z. z. novelizoval zákon o pozemkových spoločenstvách, čím vznikli spoločenstvám nové povinnosti, ktoré museli byť splnené do 30. júna 2019. Novela zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, účinná od 1. októbra 2018, priniesla mnohé zmeny týkajúce sa vnútornej organizácie a fungovania spoločenstiev, vzťahu so Slovenským pozemkovým fondom a správcom lesného majetku, zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania pozemkov a konania okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zmeny v zmluve a stanovách spoločenstva

Spoločenstvá môžu zmeny zmluvy a stanov prijať vo forme dodatku alebo novej zmluvy či stanov. Dôležité je určenie orgánu spoločenstva, ktorý je zodpovedný za vedenie zoznamov členov priamo v zmluve. Zmeny v zozname členov nepodliehajú schvaľovaniu zhromaždenia a určený orgán vykonáva zmeny do piatich dní od nahlásenia zmeny údaja.

Príklad z praxe: LaPS Ľubovec

Spoločenstvo LaPS Ľubovec - pozem. spol. bolo založené na Ustanovujúcom valnom zhromaždení podielnikov dňa 3. decembra 2006 na základe Vyhlásenia spoločníkov a so súhlasom Slovenského pozemkového fondu. Spoločenstvo vzniklo na základe zápisu do evidencie pozemkových spoločenstiev a potvrdením Obvodného lesného úradu v Prešove. Po vzniku obhospodarovalo 45,59 ha, čo bolo 65,32 % podielov známych vlastníkov. Neskôr bol rozsah spoločných nehnuteľností rozšírený na 48,0394 ha.

Ku dňu 1. mája 2013 bolo v zozname spoločenstva zapísaných 138 členov. Spoločenstvo hospodári na spoločných nehnuteľnostiach (lesné pozemky a trvalé trávne porasty) zapísaných na listoch vlastníctva 505, 549 a 550 o výmere 480 394 m2.

tags: #zmluva #lesného #pasienkového #spoločenstva #vzor