
Tento článok sa zaoberá zmluvami medzi spoločníkom a spoločnosťou, pričom sa zameriava na vzorové dokumenty a právne aspekty s nimi spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.
Vzťahy medzi spoločníkmi a spoločnosťami sú komplexné a rozsiahle. Pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vznikajú rôzne právne vzťahy, ktoré je vhodné upraviť zmluvne. Tento článok sa zameriava na rôzne typy zmlúv, ktoré môžu byť uzatvorené medzi spoločníkom a spoločnosťou, a to najmä s dôrazom na zmluvu o výkone funkcie a mandátnu zmluvu.
Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 566 a nasl.) a predstavuje záväzkový vzťah, kde sa mandatár zaväzuje zariadiť pre mandanta určitú obchodnú záležitosť.
Mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka), čím je aplikácia tohto pomenovaného zmluvného typu obmedzená na vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Právna úprava mandátnej zmluvy existuje nezávisle od úpravy príkaznej zmluvy, ktorá je zakotvená v Občianskom zákonníku (§ 724 a nasl.) a formuluje takmer totožný predmet záväzku.
Medzi podstatné náležitosti mandátnej zmluvy patrí:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Po formálnej stránke je zmluva uzavretá už dohodou o všetkých podstatných náležitostiach. Na jej platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti - uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu.
Mandátna zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne úkony, nenahradzuje vo vzťahu k tretím osobám plnú moc.
Na vybrané ustanovenia právnej úpravy mandátnej zmluvy odkazuje úprava ďalších zmluvných typov (§ 576 ObchZ) - komisionárska zmluva (§ 589 ObchZ), zmluva o obchodnom zastúpení (§ 654 ods. 2 ObchZ), zmluva o inkase (§ 699 ObchZ). Okrem toho sa táto úprava primerane použije i na vzťahy účastníkov bankovej záruky (§ 322 ods. 2 ObchZ).
Zmluva o výkone funkcie je osobitný typ zmluvy, ktorý sa uzatvára medzi spoločnosťou a členom jej orgánu alebo spoločníkom. Táto zmluva upravuje práva a povinnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti.
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom však môže vyplývať aj iné určenie práv a povinností, prípadne môže takéto určenia obsahovať priamo zákon.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.
Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr.
Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy.
Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí.
Ďalším typom zmluvy, ktorý môže nastať medzi spoločnosťou a spoločníkom, je zmluva o pôžičke.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zmluvu o pôžičke upravuje Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Táto zmluva predpokladá, že spoločnosť, ako veriteľ, poskytuje pôžičku dlžníkovi - fyzickej osobe, ktorá môže byť zároveň v postavení jej spoločníka. Tento model požičiavania si peňazí od spoločnosti, býva v praxi často viditeľný, a to najmä pri takzvaných jedno-osobových spoločnostiach, teda spoločnostiach, ktoré majú jediného spoločníka. Prirodzene, náš ilustratívny vzor by fungoval aj v prípade, ak by spoločnosť bola dlžníkom a spoločník veriteľom.
V prípade peňažnej pôžičky preto ide o vrátenie peňazí. V prípade, ak ide o peňažnú pôžičku možno dohodnúť úroky. Hoci Občiansky zákonník predpokladá, že pôžičku môžete poskytnúť a zmluvu o pôžičke uzavrieť ako bezúročnú, v korporátnom svete sa taký stav neodporúča. Zmluva o pôžičke je spravidla dvojstranná, podpisy spravidla nemusia byť overené notárom ani sa nevyžaduje forma notárskej zápisnice. Dôležité je pamätať si, že pôžičku je potrebné veriteľovi - v našom prípade spoločnosti aj vrátiť. Forma vrátenia - splatenia, máva v businesso-vom svete rôzne podoby.
V prípade, ak je spoločnosť veriteľom a teda poskytuje pôžičku tak daná spoločnosť môže poskytnúť pôžičku, ale aj úver, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku (napr. už spomínané trhové úroky). Výnimka existuje pre verejnú akciovú spoločnosť. Ak sú osoby vyššie uvedené oprávnené konať aj za iné osoby (napr. inú s.r.o., alebo akciovú spoločnosť), podmienky predchádzajúceho súhlasu a bežného obchodného styku sa použijú aj na plnenia (úver, pôžička, atď.) v prospech tejto inej osoby. V praxi je možné stretnúť sa so spoločnosťami, ktoré majú zakotvené v zakladateľských dokumentoch (stanovy, zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva), že poskytnutie pôžičky spoločnosťou musí vopred prerokovať a odsúhlasiť valné zhromaždenie.
Ako kapitalizácia spravidla prebieha? Za podmienok Obchodného zákonníka spoločnosť prijme rozhodnutie o zvýšení základného imania, prípadne o vytvorení a doplnený kapitálového fondu spoločnosti, čím vznikne spoločníkovi právo prevziať záväzok na nový vklad do základného imania, prípadne do kapitálového fondu spoločnosti. Spoločnosť tak bude mať pohľadávku voči spoločníkovi na zaplatenie prevzatého záväzku na vklad, avšak spoločník má splatnú pohľadávku voči spoločnosti na vrátenie pôžičky. Následné kroky spočívajú najmä v posúdení spôsobu kapitalizácie (peňažný vs. nepeňažný vklad) a v spísaní príslušných dokumentov (napr.
Okrem vyššie uvedených zmlúv existujú aj ďalšie typy zmlúv, ktoré môžu byť uzatvorené medzi spoločníkom a spoločnosťou, napríklad:
tags: #zmluva #medzi #spoločníkom #a #spoločnosťou #vzor