Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia

V posledných rokoch sa čoraz viac občanov Slovenskej republiky (SR) stretáva so situáciou, keď pracujú v zahraničí, alebo naopak, cudzinci pracujú na území SR. Rovnako podnikatelia vykonávajú svoju činnosť aj v zahraničí a zahraničné firmy investujú na Slovensku, alebo slovenské firmy v zahraničí. Nezanedbateľná je aj prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na Slovensku a naopak. V týchto prípadoch je dôležité vedieť, ako a kde zdaniť príjmy dosiahnuté v zahraničí alebo príjmy zahraničných daňovníkov na území SR. Ktorý právny predpis použiť a ako zabrániť dvojitému zdaneniu týchto príjmov?

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu medzi SR a Českou republikou (ČR) o zamedzení dvojitého zdanenia, jej vplyv na daňové povinnosti a spôsoby riešenia prípadného dvojitého zdanenia.

Daňová povinnosť a jej rozsah na Slovensku

Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. To sa týka daní z príjmov z podnikateľskej činnosti, investovaného kapitálu, ako aj nepriamych daní. Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami.

Nadradenosť medzinárodných zmlúv

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o dani z príjmov (ZDP), medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom. To sa týka nielen zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ale aj iných zmlúv spĺňajúcich uvedené podmienky. Medzinárodnou zmluvou je zmluva uzatvorená v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR, medzinárodné zmluvy, ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady SR, musí byť oznámené v Zbierke zákonov.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Nadradenosť medzinárodných zmlúv je v daňovom zákone uvedená priamo v úvodnom ustanovení, a to z dôvodu množstva zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a z princípu, podľa ktorého sa v SR uplatňujú podmienky medzinárodných zmlúv vrátane sadzieb priamo, nie refundačným systémom.

Vznik daňovej povinnosti

V daňovom práve prevažnej väčšiny štátov je vznik daňového vzťahu subjektu k štátu založený na jednej z dvoch skutočností:

1. Zdržiavanie sa subjektu na území štátu určitú dobu (najčastejšie pobyt dlhší ako 183 dní).
2. Existencia sídla alebo miesta vedenia na území štátu (právnická osoba) alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území štátu (fyzická osoba).

Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a má v ňom neobmedzenú daňovú povinnosť, t. j. podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov. Hovoríme o daňovom rezidentovi.

Ak sa subjekt nezdržuje na území štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu, ide o príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Tieto príjmy sú obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené.

Stanovenie daňovej rezidencie je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Daňovník s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou

ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, a právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto vedenia. S účinnosťou od 15. 12. 2005 sa zákonom č. 534/2005 Z. z. doplnil nový odkaz za trvalý pobyt, a to odkaz na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý určuje celosvetový rozsah daňovej povinnosti aj pre cudzincov, ktorí majú podľa citovaného zákona povolenie na trvalý pobyt na území SR.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s NDP.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do riešenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ), ktoré obsahujú článok, vo väčšine prípadov článok 4, zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie.

Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby. V prípade, ak žiadny konflikt pri riešení rezidencie daňovníka podľa vnútroštátnych predpisov nevzniká, nie je potrebné na určenie, resp.

Definícia rezidenta zmluvného štátu

Odsek 1 vymedzuje definíciu výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. V prevažnej väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie.

Kritérium stáleho bytu

Kritérium stáleho bytu znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo časovo obmedzený charakter. Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je dôležitá jeho forma, t. j. či ide o rodinný dom, bytový, resp. Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie, či byt (domov) spĺňa kritériá stáleho bytu, je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu, napr.

Stredisko životných záujmov

Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu (napr. ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch), bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t. j. v ktorom štáte má stredisko životných záujmov.

Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok).

Keďže žiadny daňový predpis explicitne nevymedzuje formu, akou môže osoba preukázať, že má stredisko životných záujmov v určitom štáte, ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.

Obvyklé zdržiavanie sa a štátna príslušnosť

Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.

Miesto skutočného vedenia

Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t. j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť ako celok. V praxi môže nastať situácia, že daňovník má viacero miest vedenia. Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte.

Zdaňovacie obdobie a zmena rezidencie

Rezidencia osoby sa zvyčajne posudzuje za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), pričom k jej zmene môže dôjsť aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak táto odchádza do druhého štátu len na určité vymedzené obdobie (napr. na výkon profesionálnej športovej činnosti) s úmyslom vrátiť sa na územie prvého štátu.

Preukazovanie rezidencie

Vo všeobecnosti spôsob a forma preukazovania rezidencie osoby na daňové účely nie je taxatívne vymedzená v žiadnom vnútroštátnom daňovom predpise SR, preto je možné použiť akúkoľvek formu a spôsob preukázania. V prípade pochybností je však za najpreukaznejší doklad považované potvrdenie o rezidencii tejto osoby vydané správcom dane (resp. miestny orgán).

Príklad

Občan SR s trvalým pobytom na území SR pracoval na riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v ČR počas celého roku 2007 (a stále pracuje). V ČR platí daň z príjmu, poistenia zdravotné a dôchodkové. Má v ČR prenajatý byt, na území SR sa nezdržuje a nemá príjmy na území SR. V súlade s § 2 písm. d) bod 1 ZDP fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, je daňovníkom s NDP, ktorej predmetom dane je podľa § 2 písm. c) ZDP príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Postup pri dvojitej rezidencii

Čiže pri posudzovaní rozsahu daňových povinností osôb na území SR sa postupuje podľa ZDP a ak osoba spĺňa kritériá vymedzené v ustanovení v § 2 písm. d) ZDP, je daňovníkom s NDP. Ak je osoba považovaná za rezidenta SR podľa ZDP a súčasne je podľa vnútroštátnych daňových predpisov iného štátu považovaná za rezidenta aj v tomto inom štáte, dochádza ku vzniku dvojitej rezidencie, t. j. osoba podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti v dvoch, resp. viacerých štátoch.

Ak konflikt dvojitej rezidencie osoby skutočne vznikne, potom zmluvný štát, ktorého rezidentom bude osoba po uplatnení rozhraničovacích kritérií vymedzených v príslušnej zmluve o ZDZ, bude považovaný za štát, v ktorom predmetná osoba podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti nielen na účely tejto zmluvy, ale aj na účely ZDP, t. j.

Ak rezident SR deklaruje, že je považovaný za rezidenta aj v inom zmluvnom štáte podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu, následkom čoho dochádza ku vzniku dvojitej rezidencie, z dôvodu aj jeho právnej istoty predloží správcovi dane doklady preukazujúce tieto skutočnosti (napr. potvrdenie o rezidencii na území iného zmluvného štátu podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu vydané zahraničným správcom dane). V prípade, ak daňovníka vyzve na podanie daňového priznania z dôvodu jeho trvalého pobytu na území SR, daňovník môže ešte dodatočne predložiť doklady preukazujúce túto skutočnosť, t. j. skutočnosť, že spĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v inom štáte, a preto nebol povinný na našom území podávať daňové priznanie, pretože na ňom nedosahoval žiadne príjmy. Ak správca dane akceptuje splnenie podmienok pre rezidenciu na území iného štátu, nebude daňovníkovi vyrubovať ani žiadne sankcie v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb.

Ak vychádzame z predloženej otázky, je zrejmé, že daňovník spĺňa podmienky daňovej rezidencie na území ČR a keďže nedosahuje na území SR žiadne príjmy, nie je povinný podať daňové priznanie na území SR. Z vyššie uvedeného však odporúčame, aby skutočnosti preukazujúce jeho daňovú príslušnosť k územiu ČR a nie k SR napriek jeho trvalému pobytu na území SR správcovi dane predložil ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, resp. Napriek skutočnosti, či má alebo nemá podať daňové priznanie na území SR, z dôvodu, že daňovník pracoval u českého zamestnávateľa na území ČR, tento mu mohol vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ktoré zamestnancovi (daňovníkovi) zrážal v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2007, resp.

Modelová zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti a definuje niektoré výrazy. Hlavná časť upravuje, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov. Uvedené delenie je však potrebné prispôsobiť konkrétnej zmluve, pretože niektoré články sa od takéhoto všeobecného určenia práva štátu zdroja alebo rezidencie na zdanenie môžu líšiť. Napr. v prípade licenčných poplatkov je vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktoré má SR uzavreté, určené právo na zdanenie týchto príjmov krajine zdroja bez akýchkoľvek obmedzení, resp. príjmy z investovaného kapitálu (nákup akcií, poskytnutých úverov, predaj licencií a pod. V článku 4 je určená rezidencia daňovníka. Tak ako už bolo vyššie uvedené, článok je dôležitý z pohľadu rozriešenia otázok rezidencie či nerezidencie daňovníka k príslušnému územiu, k danému štátu, čo má význam pre určenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka na tomto území. V súlade s týmto princípom bude pridelené právo na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmo…

Zoznam platných zmlúv SR o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými krajinami sveta. Aktuálny prehľad platných a účinných zmlúv je nasledovný:

1. Albánsko (AL)
2. Arménsko (AM)
3. Austrália (AU)
4. Azerbajdžan (AZ)
5. Belgicko (BE)
6. Bielorusko (BY)
7. Bosna a Hercegovina (BA)
8. Brazília (BR)
9. Bulharsko (BG)
10. Cyprus (CY)
11. Česká republika (CZ)
12. Čierna Hora (ME)
13. Čína (CN)
14. Dánsko (DK)
15. Estónsko (EE)
16. Etiópia (ET)
17. Fínsko (FI)
18. Francúzsko (FR)
19. Grécko (GR)
20. Gruzínsko (GE)
21. Holandsko (NL)
22. Chorvátsko (HR)
23. India (IN)
24. Indonézia (ID)
25. Irán (IR)
26. Island (IS)
27. Izrael (IL)
28. Írsko (IE)
29. Japonsko (JP)
30. Juhoafrická republika (ZA)
31. Kanada (CA)
32. Kazachstan (KZ)
33. Kórea (KR)
34. Kuvajt (KW)
35. Litva (LT)
36. Líbya (LY)
37. Lotyšsko (LV)
38. Luxembursko (LU)
39. Maďarsko (HU)
40. Malajzia (MY)
41. Malta (MT)
42. Mexiko (MX)
43. Moldavsko (MD)
44. Nemecko (DE)
45. Nigéria (NG)
46. Nórsko (NO)
47. Omán (OM)
48. Poľsko (PL)
49. Portugalsko (PT)
50. Rakúsko (AT)
51. Rumunsko (RO)
52. Ruská federácia (RU)
53. Severné Macedónsko (MK)
54. Singapur (SG)
55. Slovinsko (SI)
56. Spojené arabské emiráty (AE)
57. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (GB)
58. Srbsko (RS)
59. Srí Lanka (LK)
60. Sýria (SY)
61. Španielsko (ES)
62. Švajčiarsko (CH)
63. Švédsko (SE)
64. Taiwan (TW)
65. Taliansko (IT)
66. Tunisko (TN)
67. Turecko (TR)
68. Turkmenistan (TM)
69. Ukrajina (UA)
70. USA (US)
71. Uzbekistan (UZ)
72. Vietnam (VN)

Zmluva medzi SR a ČR: Detailný pohľad

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku bola podpísaná v Bratislave 23. novembra 1992 (oznámenie č. 229/1993 Z.z.) a nadobudla platnosť 14. júla 2003 (oznámenie č. 238/2003 Z. z.). Zmeny uverejnené v oznámení č. 230/2020 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januára 2021.

Hlavné body zmluvy:

• Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje: Rezidenti jedného alebo oboch zmluvných štátov.
• Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje: Dane z príjmu a z majetku ukladané v mene ktoréhokoľvek zmluvného štátu.
• Všeobecné definície: Definície výrazov ako "zmluvný štát", "osoba", "spoločnosť", "stála prevádzkareň" a pod.
• Rezidencia: Určenie daňovej rezidencie fyzických a právnických osôb v prípade konfliktu dvojitej rezidencie.
• Stála prevádzkareň: Definícia stálej prevádzkarne a jej zdaňovanie.
• Príjmy z nehnuteľného majetku: Právo na zdanenie príjmov z nehnuteľného majetku má štát, v ktorom je tento majetok umiestnený.
• Zisky podnikov: Zdaňovanie ziskov podnikov.
• Lodná a letecká doprava: Zdaňovanie ziskov z lodnej a leteckej dopravy.
• Združené podniky: Úprava zisku združených podnikov.
• Dividendy: Zdaňovanie dividend.
• Úroky: Zdaňovanie úrokov.
• Licenčné poplatky: Zdaňovanie licenčných poplatkov.
• Zisky zo scudzenia majetku: Zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku.
• Príjmy zo zamestnania: Zdaňovanie príjmov zo zamestnania.
• Tantiémy: Zdaňovanie tantiém.
• Umelci a športovci: Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov.
• Penzie: Zdaňovanie penzií.
• Štátna služba: Zdaňovanie príjmov zo štátnej služby.
• Študenti: Zdaňovanie príjmov študentov.
• Príjmy, ktoré nie sú výslovne uvedené: Zdaňovanie príjmov, ktoré nie sú výslovne uvedené v zmluve.
• Majetok: Zdaňovanie majetku.
• Vylúčenie dvojitého zdanenia: Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia.
• Zákaz diskriminácie: Zákaz diskriminácie daňovníkov.
• Riešenie prípadov dohodou: Postup pri riešení prípadov dohodou medzi zmluvnými štátmi.
• Výmena informácií: Výmena informácií medzi zmluvnými štátmi.
• Diplomati a konzulárni úradníci: Daňové výhody pre diplomatov a konzulárnych úradníkov.
• Nadobudnutie platnosti: Podmienky nadobudnutia platnosti zmluvy.
• Ukončenie: Podmienky ukončenia zmluvy.

Zamedzenie dvojitého zdanenia: Metódy

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú metódy, ako sa má zabrániť dvojitému zdaneniu príjmov. Medzi najčastejšie patria:

• Metóda vyňatia: Príjem, ktorý bol zdanený v jednom štáte, je vyňatý zo zdanenia v druhom štáte.
• Metóda zápočtu: Daň zaplatená v jednom štáte sa započíta do dane v druhom štáte.

Konkrétna metóda je uvedená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Význam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú dôležité pre:

• Podporu medzinárodného obchodu a investícií: Zamedzením dvojitého zdanenia sa vytvára priaznivé prostredie pre cezhraničné aktivity.
• Zabezpečenie právnej istoty daňovníkov: Zmluvy jasne definujú pravidlá zdaňovania príjmov a majetku, čím sa predchádza sporom a nejasnostiam.
• Zamedzenie daňovým únikom: Zmluvy obsahujú ustanovenia o výmene informácií medzi štátmi, čo umožňuje efektívnejší boj proti daňovým únikom.

tags: #zmluva #medzi #SR #a #ČR #o