
Tento článok sa zaoberá zložitou problematikou zmlúv medzi susedmi, právami a povinnosťami, ktoré z nich vyplývajú, a s tým súvisiacimi aspektmi, ako je prístup na susedný pozemok a obmedzenia, ktoré môžu susedia navzájom uplatňovať. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.
Odpoveď na otázku, či vám sused musí umožniť prístup na jeho pozemok a do akej miery ho môžete svojimi aktivitami obmedzovať, závisí od viacerých okolností. V prvom rade je rozhodujúce, kvôli čomu ho vlastne potrebujete využiť. Ak medzi vami neexistujú nijaké predchádzajúce dohody či iné dôvody zakladajúce právo prechodu a prejazdu cez jeho parcelu, máte v zásade dve možnosti:
Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Umožnenie vstupu na susedný pozemok zahŕňa aj pobyt na ňom potrebný na vykonanie údržby či obhospodarovania vašej parcely. Na druhej strane však nezodpovedá trvalému právu na prechod či prejazd.
Príklad: Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno postupovať napr. vtedy, ak potrebujete využiť cudzí pozemok na to, aby ste sa cezeň dostali na svoj pozemok, ktorý je potrebné pokosiť. Ak však kosenie nie je nevyhnutné, nemôžete na cudzí pozemok vstupovať.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Na cudzí pozemok môžete za vyššie uvedenými účelmi vstupovať len za predpokladu, že nemáte možnosť vykonať údržbu či obhospodarovanie tak, aby ste susedný pozemok nemuseli využívať. Prístup potrebný na údržbu a obhospodarovanie sa poskytuje bezodplatne.
Tento záver vyplýva najmä z judikatúry, ktorá vyslovila názor, že ak by sa obmedzenie suseda blížilo rozsahu zaťaženia klasickým vecným bremenom, ktoré možno zriadiť len za náhradu, nemožno žalobe na uplatnenie práva na vstup na susedný pozemok za účelom údržby či obhospodarovania vyhovieť.
Ak chcete svoju nehnuteľnosť, ku ktorej vedie prístup len cez cudzí pozemok, využívať aj nad rámec jej nevyhnutnej údržby a obhospodarovania, môžete naraziť na problém. Zákon síce v uvedenom prípade umožňuje uplatniť nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, tento nárok si však môže podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatniť len vlastník stavby.
Inými slovami platí, že ak sa nedokážete so susedom dohodnúť na povolení cesty cez jeho pozemok k vašej stavbe, ku ktorej sa nemôžete dostať inak, máte takpovediac navrch. Pokiaľ sa však cez jeho parcelu potrebujete dostať na pozemok, na ktorom nijaká stavba nestojí, ťaháte za kratší koniec.
Nárok na zriadenie vecného bremena cesty si môžete uplatniť žalobou na súde. Obmedzenie vlastníckeho práva vášho suseda spočívajúce v nutnosti znášať prechod a prejazd cez jeho pozemok musí byť finančne kompenzované. Stanovenie konkrétnej výšky náhrady ovplyvňujú viaceré faktory; okrem obvyklej ceny zaťaženého pozemku by mal súd zvážiť aj okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, ale tiež negatívne dopady, ktoré bude mať povolenie cesty na vášho suseda.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Podmienky pre zriadenie vecného bremena cesty nie sú splnené, ak:
K žalobe by ste mali priložiť geometrický plán, v ktorom bude zakreslená časť pozemku, cez ktorú prechod či prejazd navrhujete. Návrh trasy by mal pokiaľ možno čo najmenej zasahovať do súkromia vášho suseda a zároveň ho čo najmenej obmedzovať v užívaní jeho pozemku (cesta by napr. ideálne nemala viesť v tesnej blízkosti vchodu a okien rodinného domu).
Okrem už spomenutých alternatív možno k vecnému bremenu cesty cez cudzí pozemok dospieť tiež:
Zrejme každý z nás sa už stretol s „problémovým susedom“, veď nie nadarmo sa hovorí : „rodinu a susedov si nevyberáš“. Ako ale postupovať, keď sa situácia stane neúnosná a spory so susedmi pretrvávajú? Ideálnym riešením je dohoda s „problémovým“ susedom, ktorý dobrovoľne upustí od obťažujúceho konania, samozrejme za predpokladu, že je takýto dohovor so susedom možný.
V zmysle ustanovenia § 8a Bytového zákona je zástupca vlastníkov povinný informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu, ako aj o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je tiež povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súlade so zmluvou o výkone správy.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má tiež možnosť požiadať správcu, aby „problémového “suseda vyzval na odstránenie protiprávneho stavu. V takom prípade je potrebné, aby bol správca podrobne informovaný o skutočnostiach, ktoré zakladajú protiprávny stav, t.j. aby bol informovaný o konaní „problémového“ suseda tak, aby mohol vo výzve kvalifikovane uviesť, čo žiada, aby sused vykonať, príp. akého konania sa má „problémový“ sused zdržať.
Jednotlivé práva a povinnosti vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré sú súčasťou bytového domu, možno nájsť v právnych predpisoch, ale aj v právne nezáväzných aktoch. Právne predpisy upravujúce tieto vzťahy sú Občiansky zákonník a Bytový zákon. Právne nezáväzným aktom je napr.
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Ochrana sa v zmysle vyššie uvedeného poskytuje formou rozhodnutia obce, v ktorom obec môže predbežne prikázať obnoviť pôvodný pokojný stav alebo priamo zakázať zásah do pokojného stavu napr. vo forme zákazu hlučného správania.
Obec síce nemá kompetenciu rozhodovať právne spory, ale v súlade s ďalšími právnymi predpismi (ako napr. priestupkový zákon) môže nariadiť, aby konkrétna osoba upustila od svojho konania, príp. jej môže uložiť pokutu a zaviazať ju k náhrade škody, ak bola spôsobená. Obec v tomto prípade plní svoju povinnosť prostredníctvom obecnej polície a ak ju nemá zriadenú, tak koná priamo ako obecný úrad. Pomoc obce je vhodné využiť najmä v prípade, ak ide o spor jednorazový.
Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Touto žalobou sa možno domáhať, aby súd nariadil vlastníkovi, aby upustil od konania, ktorým ruší a ohrozuje iných vlastníkov. Súd však nemôže vlastníkovi nariadiť, aby niečo konkrétne konal, t.j.
Nezriedka sa stáva, že súdne konanie trvá aj niekoľko rokov. V zmysle § 324 ods. 1 CSP je možné, aby súd na návrh uložil neodkladným opatrením povinnosť zaplatiť sumu peňazí, vykonať práce, zdržať sa nejakej činnosti alebo strpieť nejaký stav. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Vlastník (žalobca) by sa mohol neodkladným opatrením domáhať napr. zákazu rušenia nočného kľudu.
Ak zamýšľate kúpiť či naopak predať akúkoľvek vec, napr. auto, medzi susedmi, je dôležité spísať kúpnu zmluvu. V priebehu života uzavrie každý človek nespočetné množstvo najrôznejších kúpnych zmlúv. Nie všetky zmluvy sú uzatvárané iba s podnikateľmi. Časté sú tiež zmluvy medzi kolegami, susedmi, či predaj cez inzerát. Typickým príkladom je napr. predaj ojazdeného osobného automobilu.
V kúpnej zmluve musí byť špecifikovaný predmet kúpy, určená výška kúpnej ceny a ďalej výslovne prejavená vôľa predávajúceho vec odovzdať a previesť na kupujúceho vlastnícke právo a vôľa kupujúceho vec prevziať a zaplatiť za ňu kúpnu cenu. Kúpna cena býva spravidla určená pevnou sumou. V zmluve je vhodné upraviť aj spôsob platby - hotovostná, bezhotovostná a splatnosť kúpnej ceny, ak nie je zaplatená priamo pri prevzatí tovaru. Tieto a ostatné zmluvné dojednania (miesto a čas plnenia, vedľajšie dojednania atď.) však nie sú pre platnosť zmluvy rozhodujúce a ak nebudú zmluvou upravené, budú sa riadiť zákonom (napr. Občianskym zákonníkom).
OKREM PODSTATNÝCH NÁLEŽITOSTÍ JE DOBRÉ, ABY ZÁMENNÁ ZMLUVA NA POZEMKY OBSAHOVALA TIEŽ NASLEDOVNÉ DOJEDNANIA:
Písomná forma zámennej zmluvy je povinná, keďže sú predmetom zámeny nehnuteľnosti. Okrem povinnej písomnej formy zámennej zmluvy musia byť podpisy oboch účastníkov na takejto zmluve úradne osvedčené (notárom alebo mestským/obecným úradom).
Zákon tiež výslovne vyžaduje, že podpisy účastníkov takejto zmluvy musia byť na tej istej listine.
Na to, aby nastali požadované účinky zmluvy, t.j. aby sa zamieňajúci stali novými vlastníkmi zamenených nehnuteľností, je ďalej potrebné túto zmluvu doručiť na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva. Z uvedeného vyplýva, že so zámenou nehnuteľností je úzko spojené správne konanie o povolení vkladu.
Základná právna úprava zámennej zmluvy je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 611, ktorý odkazuje na ustanovenia o kúpnej zmluve v § 588 až 627).
Občianskym zákonníkom sa prevod vlastníckeho práva k pozemkom riadi aj v prípade, ak sú zmluvnými stranami podnikatelia, ktorých vzájomné vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom.
Relevantné ustanovenia týkajúce sa zámennej zmluvy na pozemky sú obsiahnuté aj v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Predstavte si, že odovzdáte kľúče od svojho bytu cudziemu človeku, a o pol roka zistíte, že nielenže neplatí, ale podľa zákona ho nemôžete vyhodiť na ulicu bez toho, aby ste mu našli nové bývanie. Znie to ako zlý vtip? Na slovenskom realitnom trhu je to tvrdá realita, ktorá číha na každého, kto podcení silu kvalitnej nájomnej zmluvy. Mnohí prenajímatelia v dobrej viere sťahujú bezplatné vzory z internetu, netušiac, že si tým často podpisujú rozsudok nad vlastným majetkom a duševným pokojom. Právny rámec na Slovensku je totiž plný skrytých pascí a dualizmu, v ktorom sa laik ľahko stratí.
Vedeli ste, že na Slovensku môžete tú istú nehnuteľnosť prenajať podľa dvoch úplne odlišných zákonov, pričom jeden z nich vás môže dostať do obrovských problémov? Toto je prvá vec, ktorú advokát pri kontrole zmluvy okamžite preverí. Ak si zvolíte Občiansky zákonník, vstupujete do režimu „chráneného nájmu“, kde zákon drží ochrannú ruku najmä nad nájomcom. Pre prenajímateľa to znamená dlhé, minimálne trojmesačné výpovedné lehoty a v mnohých prípadoch aj povinnosť zabezpečiť nájomcovi bytovú náhradu, ak mu dáte výpoveď. Naopak, Zákon o krátkodobom nájme bytu je svätým grálom pre vlastníkov nehnuteľností. Umožňuje flexibilitu, ktorú trh vyžaduje - napríklad výpovednú lehotu len jeden mesiac, či dokonca 15 dní, ak nájomca prestane platiť alebo poškodzuje byt. Najväčší bonus? Žiadne bytové náhrady. Advokát však musí skontrolovať, či zmluva obsahuje magickú formulku - vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý, že zmluva podlieha tomuto zákonu.
Ďalšou oblasťou, kde laické zmluvy zlyhávajú, sú financie. Nie je to len o tom, koľko vám nájomca pošle na účet, ale ako je táto suma definovaná.
Možno si myslíte, že keď je byt váš, môžete doň vstúpiť kedykoľvek. Omyl. Ústava SR a zákony chránia „obydlie“ a súkromie nájomcu. Skúsený advokát však vie, ako nastaviť pravidlá hry tak, aby ste nestratili kontrolu nad svojím majetkom. Do zmluvy zapracuje presné podmienky kontrol - napríklad raz mesačne, s povinnosťou ohlásiť sa 24 hodín vopred.
Pokazená práčka, prasknutá žiarovka či upchatý odtok. Tieto „drobnosti“ sú najčastejším spúšťačom hádok. Kto to má platiť? Slovenská legislatíva pozná pojem drobné opravy, ktoré hradí nájomca. Nariadenie vlády definuje drobné opravy buď vecným zoznamom (napríklad výmena tesnení, opravy zásuviek), alebo cenovým limitom. A ten je prekvapivo nízky - náklad na jednu opravu, ktorý neprevýši 6,64 eura. Všetko nad túto sumu, čo nie je v zozname drobných opráv, by mal teoreticky hradiť prenajímateľ, ak sa nedohodnete inak. Advokát pri kontrole zmluvy dbá na to, aby bola táto povinnosť prenesená na nájomcu v rozumnejšej miere, alebo aby bolo jasne definované, čo je ešte bežná údržba (napr. maľovanie) a čo už je investícia majiteľa.
Najkritickejším momentom každého nájmu je jeho koniec. Čo ak nájomca prestane platiť, zmluva skončí, ale on odmietne odísť? V režime Občianskeho zákonníka je to katastrofa. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Preto advokáti tak dôrazne odporúčajú režim Zákona o krátkodobom nájme. Tu nájomca nemá právo na náhradné bývanie a musí byt vypratať ku dňu skončenia nájmu. Ak tak neurobí, prenajímateľ má právo zadržať jeho veci v byte (okrem osobných vecí vylúčených z exekúcie) na pokrytie dlhov.
Realitné právo nie je statické a práve teraz prechádza dynamickými zmenami. Advokát pri kontrole zmluvy nemyslí len na dnešok, ale aj na to, čo príde. Jednou z revolučných noviniek bude povinnosť prenajímateľa vrátiť depozit aj s úrokmi. Áno, čítate správne. Ak budete držať peniaze nájomcu dva roky, budete mu musieť vyplatiť aj zhodnotenie. Ďalšou zmenou bude právo nájomcu chovať v byte zviera, pokiaľ to nespôsobuje neprimerané ťažkosti. Ak si v zmluve vyslovene nedohodnete zákaz, zákon bude na strane psíčkarov.
Zmluva stiahnutá z internetu je ako ruská ruleta - možno budete mať šťastie, ale ak narazíte na problémového nájomcu, následky budú fatálne. Kvalitná zmluva musí jasne definovať právny režim (ZKNB vs. OZ), obsahovať inflačnú doložku, doručovaciu fikciu, presné rozdelenie platieb za energie a detailný odovzdávací protokol s fotodokumentáciou.