Zmluva Medzi Svetovým Združením Slovákov v Zahraničí a Vládou SR: Prehľad a Kontext

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (ďalej len SZSZ) zohráva významnú úlohu v živote slovenskej diaspóry. Jeho spolupráca s vládou Slovenskej republiky je kľúčová pre ochranu práv Slovákov žijúcich mimo územia Slovenska a pre rozvoj ich kultúrnej identity. Tento článok sa zameriava na zmluvu medzi SZSZ a vládou SR, pričom analyzuje jej kontext, ciele a dosahy.

Úvod

Zmluva medzi Svetovým združením Slovákov v zahraničí a vládou SR predstavuje dôležitý nástroj pre systematickú podporu a spoluprácu v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Táto spolupráca nadväzuje na dlhodobé úsilie o posilnenie vzťahov medzi Slovenskom a jeho diaspórou, ktorá zohráva významnú úlohu pri šírení slovenského jazyka, kultúry a hodnôt vo svete.

Kontext Vzniku Zmluvy

Vznik zmluvy medzi SZSZ a vládou SR je zasadený do kontextu transformácie Slovenska po vstupe do Európskej únie a posilnenia jeho pozície v medzinárodnom spoločenstve. Zahraničná politika SR sa začala viac zameriavať na podporu slovenskej diaspóry, čo sa prejavilo aj v posilnení inštitucionálnej podpory a vytvorení právneho rámca pre spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi Slovákov v zahraničí.

Deň zahraničných Slovákov

Pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov (5. júl), ktorý je zároveň spätý s cyrilo-metodskou tradíciou, prijal generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského. Nadviazali tak na ich ostatné stretnutie, na ktorom sa zhodli na spoločnom verejnom záujme pri ochrane práv Slovákov žijúcich v zahraničí.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Nanovo prepracovať dotačný systém sa chystá nový predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák. Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol vymenovaný Dr. Milan Vetrák. Svetové združenie Slovákov v zahraničí vyjadrilo nesúhlas s vymenovaním Milana Vetráka za nového predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vládou SR. Na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pôsobí 15 poradcov. Vláda odvolala Milana Vetráka z postu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a do tejto funkcie vymenovala Igora Furdíka.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Výzva na podporu posilnenia vzťahov so slovenskou diaspórou

V rámci Výzvy na podporu posilnenia vzťahov so slovenskou diaspórou bolo prijatých 57 žiadostí o PPM v celkovej sume 9 519 683,61 €. V priebehu júla a augusta 2024 malo prebiehať zazmluvňovanie úspešných žiadostí.

Aktivity ÚSŽZ

Deblokácia srbského dlhu bola klasickou deblokáciou dlhu Srbska voči Slovenskej republike (v clearingových dolároch, v hodnote cca 6 mil. €). Táto oblasť je plne v správe Ministerstva financií SR. Pri podpise dohody bol daný neoficiálny prísľub slovenského signatára, že bude prednostne využitý na podporu projektov na tzv. Dolnej zemi. Tento prísľub nebol nikdy potvrdený oficiálnym aktom Ministerstva financií SR, ani vlády SR, napriek tomu došlo k jeho realizácii v rámci riadneho dotačného systému ÚSŽZ. Do dotačných aktivít ÚSŽZ boli novelou zákona zahrnuté aj investičné aktivity.

Ciele a Obsah Zmluvy

Zmluva medzi SZSZ a vládou SR si kladie za cieľ predovšetkým:

1. Ochrana práv a záujmov Slovákov žijúcich v zahraničí: Zmluva sa zameriava na zabezpečenie právnej ochrany, prístupu k informáciám a podpore pri riešení problémov, s ktorými sa Slováci v zahraničí stretávajú.
2. Podpora slovenského jazyka a kultúry: Zmluva podporuje aktivity zamerané na zachovanie a rozvoj slovenského jazyka, kultúry a identity medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
3. Posilnenie vzájomných vzťahov: Zmluva sa snaží o posilnenie vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a slovenskou diaspórou prostredníctvom kultúrnych, vzdelávacích a hospodárskych aktivít.
4. Podpora návratu a integrácie: Zmluva podporuje programy a iniciatívy, ktoré uľahčujú návrat a integráciu Slovákov zo zahraničia do slovenskej spoločnosti.

Zmluva obvykle obsahuje ustanovenia o:

• Formách spolupráce: Stanovuje konkrétne formy spolupráce medzi SZSZ a vládou SR, ako sú finančná podpora, výmena informácií, organizovanie spoločných podujatí a pod.
• Financovaní: Definuje mechanizmy financovania aktivít SZSZ zo štátneho rozpočtu SR.
• Monitoringu a hodnotení: Ustanovuje postupy pre monitorovanie a hodnotenie dosahov zmluvy.

Oblasti spolupráce

Spolupráca medzi SZSZ a vládou SR sa realizuje v rôznych oblastiach, vrátane:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kultúra a Vzdelávanie

• Podpora slovenských škôl a vzdelávacích inštitúcií v zahraničí.
• Organizovanie kultúrnych podujatí, festivalov a výstav zameraných na prezentáciu slovenskej kultúry.
• Podpora vydávania slovenskej literatúry a periodík v zahraničí.

Informačná Podpora

• Poskytovanie informácií o Slovensku, jeho kultúre, histórii a súčasnosti.
• Podpora slovenských médií v zahraničí.
• Vytváranie online platforiem a databáz pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Sociálna a Právna Pomoc

• Poskytovanie právneho poradenstva a pomoci Slovákom v zahraničí.
• Podpora sociálnych služieb a programov pre Slovákov v núdzi.
• Zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu.

Hospodárska Spolupráca

• Podpora podnikania Slovákov v zahraničí.
• Vytváranie sietí a platforiem pre výmenu skúseností a informácií medzi slovenskými podnikateľmi doma a v zahraničí.
• Podpora investícií zo strany slovenskej diaspóry do slovenskej ekonomiky.

Príklady Aktuálnych Projektov a Iniciatív

V súčasnosti existuje množstvo projektov a iniciatív, ktoré sú realizované v rámci spolupráce medzi SZSZ a vládou SR. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Podpora slovenských škôl v zahraničí: Finančná a materiálová podpora pre slovenské školy a vzdelávacie inštitúcie, ktoré zabezpečujú výučbu slovenského jazyka a kultúry.
• Kultúrne festivaly a podujatia: Organizovanie festivalov, koncertov, výstav a ďalších kultúrnych podujatí, ktoré prezentujú slovenskú kultúru v zahraničí a posilňujú identitu Slovákov žijúcich mimo územia Slovenska.
• Vzdelávacie programy a štipendiá: Ponuka štipendií a vzdelávacích programov pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú záujem o štúdium na slovenských univerzitách a vysokých školách.
• Projekty zamerané na podporu podnikania: Realizácia projektov, ktoré podporujú podnikanie Slovákov v zahraničí a vytvárajú platformy pre výmenu skúseností a informácií.

Výzvy a Perspektívy

Napriek významným úspechom, spolupráca medzi SZSZ a vládou SR čelí aj určitým výzvam, medzi ktoré patria:

• Nedostatočné finančné zdroje: Obmedzené finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre podporu aktivít SZSZ.
• Administratívne prekážky: Komplikované administratívne postupy, ktoré sťažujú realizáciu projektov a iniciatív.
• Nízka účasť: Nízka účasť Slovákov žijúcich v zahraničí na aktivitách a programoch SZSZ.

Perspektívy do budúcnosti zahŕňajú:

• Zvýšenie finančnej podpory: Zvýšenie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre podporu aktivít SZSZ.
• Zjednodušenie administratívnych postupov: Zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré uľahčia realizáciu projektov a iniciatív.
• Zvýšenie informovanosti: Zvýšenie informovanosti Slovákov žijúcich v zahraničí o aktivitách a programoch SZSZ.
• Zapojenie mladých ľudí: Aktívne zapojenie mladých Slovákov žijúcich v zahraničí do aktivít SZSZ.

Slováci v zahraničí

Slováci sa webové stránky zobrazia na počítačoch v priemere o sekundu skôr ako Švajčiarom a o vyše osem sekúnd rýchlejšie ako Brazílčanom. Slováci počas tohtoročnej letnej sezóny cestovali za dovolenkou viac ako v uplynulom roku. Podľa údajov Štatistického úradu ide o takmer 15 % nárast. Ku koncu septembra tohto roka pracovalo na Slovensku takmer 22 tisíc cudzincov. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Za posledný rok dal úplatok každý piaty Slovák. Ďalší 17-ti Slováci boli ocenení titulom Spravodliví medzi národmi, ktorý sa udeľuje ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov počas holokaustu. Slováci dôverujú viac európskym inštitúciám ako slovenským. Vyplýva to z najnovších výsledkov eurobarometra. So svojím súčasným životom je spokojných len 27 percent Slovákov. Vyplýva to z Indexu lepšieho života OECD. Až 40 percent slovenských zákazníkov nespláca včas svoje záväzky.

Uzavretie Slovenského generálneho konzulátu v Krakove

Prekvapila nás správa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v rámci ktorej okrem zastupiteľských úradov v Oslo a Kodani dochádza aj ku zatvoreniu Generálneho konzulátu v Krakove ku 31. decembru 2024. Generálny konzulát bol otvorený 11. decembra 2002, teda ku zatvoreniu dochádza po 22 rokoch činnosti. Dobré meno generálneho konzulátu sa snažil rozvíjať najmä bývalý generálny konzul Tomáš Kašaj, ktorý nadviazal širokú sieť kontaktov, no tiež nezištne poskytol záštitu aj pre naše prvé oficiálne Vianočné stretnutie v Krakove 2022, kedy ešte nebolo úplne isté ako to dopadne. Naša komunita Slovákov a poľských priateľov žijúcich v Krakove a v oblasti Malopoľska bola nepríjemne prekvapená rozhodnutím o zrušení Generálneho konzulátu v Krakove. Za 22 rokov činnosti nášho zastupiteľského úradu sa výrazne pomohlo nielen pôvodnej národnostnej menšine žijúcej v obciach na Hornej Orave a Spiši, ale aj Novej diaspóre.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #medzi #svetovym #zdruzenim #slovakov #v