Zmluva medzi USA a Ruskom o jadrových zbraniach: História a súčasnosť

Ukončenie platnosti Zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu (INF Treaty) a ďalšie udalosti v oblasti kontroly zbrojenia predstavujú významnú výzvu pre globálnu bezpečnosť. Tento článok sa zameriava na históriu zmlúv o jadrových zbraniach medzi USA a Ruskom, súčasný stav a budúce perspektívy v kontexte meniacej sa geopolitickej situácie.

Historický kontext a zmluva INF

Zmluva INF, podpísaná v roku 1987 medzi vtedajším ZSSR a USA, bola prelomovým krokom v obmedzení jadrového zbrojenia. Jej cieľom bolo zničenie rakiet krátkeho a stredného doletu, ktoré predstavovali hrozbu pre Európu, keďže mohli zasiahnuť ciele v kontinentálnej Európe bez varovania v priebehu niekoľkých minút.

Vypovedanie zmluvy INF zo strany USA viedlo k obavám z nových pretekov v zbrojení. USA ako dôvod uviedli porušovanie zmluvy zo strany Ruska, ktoré rozmiestňovalo nové zbrane tejto kategórie pri hraniciach členských krajín NATO a Európskej únie. Tento krok bol vnímaný ako nezodpovedný, pretože Spojené štáty nekonzultovali rozhodnutie so svojimi európskymi spojencami. Pre USA je z globálneho hľadiska dôležitejšie limitovať rastúci vojenský potenciál Číny, ktorá vyvíja rakety krátkeho a stredného doletu vo veľkom.

Súčasný stav: Strata platnosti zmluvy New START

Expirácia zmluvy New START medzi USA a Ruskom predstavuje ďalší krok smerom k potenciálnym pretekom v jadrovom zbrojení. Až do nedávna boli stanovené limity na počet jadrových hlavíc a nosičov, ktoré ich môžu dopraviť do cieľa.

Zmluva New START, podpísaná v roku 2009, obmedzovala počet rozmiestnených jadrových hlavíc na 1550. Priemerná dnešná hlavica môže mať silu výbuchu až 100 kiloton, čo by dokázalo zničiť veľké mesto. Zmluva upravuje počet rozmiestnených hlavíc, ale neupravuje počet hlavíc, ktoré sú "v sklade". Podľa najnovších informácií má Rusko 6257 a USA 5600 takýchto hlavíc.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zmluva New START určuje aj unikátny systém kontroly, ktorý dovoľuje inšpektorom zmluvných strán navštíviť druhú krajinu a skontrolovať, či dodržuje záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

Faktory ovplyvňujúce budúcnosť kontroly zbrojenia

Ruská stratégia

Rusko sa javí ako revizionistická mocnosť, ktorá sa snaží získať status rovnocenného partnera voči USA a Číne. Súčasťou ruskej stratégie sú nepredvídateľnosť a netransparentnosť. Rusko už má rakety typu Kalibr a Iskander rozmiestnené na svojich lodiach a ponorkách v Baltskom, Čiernom a Stredozemnom mori.

Rusko sa snaží o udržanie strategickej jadrovej rovnováhy s USA, pričom sa vehementne snaží o pokračovanie zmluvy START (zmluva o strategických jadrových zbraniach). Okrem toho sa snaží zakomponovať protiraketové systémy do zmlúv o kontrole zbrojenia a presadzuje zákaz militarizovania vesmíru.

Americké obranné systémy

Vladimír Putin tvrdí, že obranné systémy USA a spojencov dokážu znehodnotiť ruský jadrový arzenál, keďže ruské strely budú v prípade útoku jednoducho vychytané. Podľa Nuclear Threat Initiative (NTI) je protiraketová obrana efektívna pri strelách krátkeho a stredného doletu, ale pri strelách dlhého doletu je zachytenie strely výrazne náročnejšie.

Hypersonické zbrane

Ruské hypersonické zbrane, akým je napríklad Avangard, sú odpálené do vyššej časti atmosféry podobne ako ICBM, potom však klesnú a letia rýchlosťou 1,6km za sekundu, čiže sú veľmi ťažko spozorovateľné radarmi. Na rozdiel od ICBM sú veľmi presné a predstavujú nebezpečnú predzvesť závodov v zbrojení v budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Konvenčné zbrane

USA majú značne viac konvenčných zbraní ako Rusko. Na druhej strane Rusko disponuje nestrategickými jadrovými zbraňami, ktorých má 10x viac.

Budúcnosť kontroly zbrojenia

Joe Biden spolu s Vladimírom Putinom získali ďalších päť rokov, počas ktorých môžu vyjednávať o podmienkach novej zmluvy. Samotná dohoda bola podpísaná v roku 2009. Jej ustanovenia experti označovali ako efektívne, ale súčasná situácia a technologický pokrok si vyžadujú ich rozšírenie. Na stole sú otázky obranných systémov, strely s plochou dráhou letu (glide vehicles), či už obyčajné alebo hypersonické, konvenčné zbrane, nestrategické jadrové zbrane a taktiež ďalšie aspekty, medzi ktoré môžeme zaradiť aj samotné množstvo rozmiestnených jadrových hlavíc, ktoré je v súčasnosti obmedzené počtom 1550.

Veľmoci čaká do roku 2026 množstvo práce a dlhých rozhovorov. Je veľmi dobrým znakom, že sa krajiny dohodli na vytvorení pracovných skupín už teraz. Bude určite veľmi zaujímavé sledovať, akým smerom sa tieto skupiny budú uberať a aké mechanizmy aplikujú pre vyriešenie zmienenej situácie s rozmanitým arzenálom USA a Ruska.

Ukrajina a jadrové odzbrojenie

Mariana Budjeryn sa zaoberá jadrovými hrozbami, odzbrojením, kontrolou zbrojenia a jadrovými zbraňami. Vo svojej knihe zrekonštruovala, ako a prečo došlo v 90. rokoch k ukrajinskému jadrovému odzbrojeniu. V roku 1994 išlo o prezieravé rozhodnutie pre Ukrajinu. Otázka neznie ani tak, či sa Ukrajina mala vzdať jadrových zbraní, ale či urobila správnu vec. Z pohľadu medzinárodného spoločenstva alebo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) nastavila Ukrajina veľmi pozitívny precedens.

Veľkou chybou bolo, že po podpise Budapeštianskeho memoranda Ukrajina zaspala na vavrínoch a ďalších 20 rokov sa nič nedialo. Medzinárodným dokumentom treba dávať pravidelnú náplň, obnovovať ich podstatu, majú mať zabudované praktické kroky.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Ukrajina prejavila ochotu stať sa štátom bez jadrových zbraní ešte 16. júla 1990 - pred samotným rozpadom ZSSR. Vychádzala aj z vtedajšieho protinukleárneho sentimentu, ktorý bol dôsledkom výbuchu v Černobyli.

Rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku

Rusko rozmiestni svoje taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Spojené štáty to robia dlhé desaťročia. Dlho rozmiestňovali svoje taktické jadrové zbrane na teritóriu svojich spojencov.

Krátko po začatí ruskej vojny na Ukrajine koncom februára 2022 Bielorusko zorganizovalo referendum o zrušení článku v ústave, ktorý zakazoval umiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku. V júni Putin a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko súhlasili s rozmiestnením rakiet, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane (ale bez samotných hlavíc).

Zo strany Kremľa treba toto rozhodnutie vnímať najmä ako ďalšiu snahu signalizovať smerom von ruské odhodlanie konflikt na Ukrajine ďalej eskalovať, a zvyšovať tak vnímanie rizika pri západných štátoch.

tags: #zmluva #medzi #usa #a #ruskom #o