Zamedzenie dvojitého zdanenia medzi Rakúskom a Slovenskom: Komplexný prehľad

Zamedzenie dvojitého zdanenia je kľúčové pre podporu medzinárodného obchodu a investícií. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) sú medzinárodné dohody, ktoré majú za cieľ eliminovať dvojité zdanenie príjmov a majetku, ktoré vzniká, ak je príjem alebo majetok zdaňovaný v dvoch rôznych štátoch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Rakúskom a Slovenskom, ich význame, kľúčových ustanoveniach a vplyve na daňovníkov.

Význam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú dôležité z niekoľkých dôvodov:

• Eliminácia dvojitého zdanenia: Hlavným cieľom ZZDZ je zabrániť tomu, aby bol príjem alebo majetok zdaňovaný dvakrát, čo môže byť pre daňovníkov zaťažujúce a demotivujúce.
• Podpora medzinárodného obchodu a investícií: ZZDZ uľahčujú cezhraničné obchodné a investičné aktivity tým, že poskytujú daňovú istotu a znižujú daňové zaťaženie.
• Zamedzenie daňovým únikom: ZZDZ obsahujú ustanovenia na výmenu informácií a spoluprácu medzi daňovými správami, čo pomáha pri odhaľovaní a potláčaní daňových únikov.
• Riešenie konfliktov dvojitej rezidencie: Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, ZZDZ stanovujú rozhraničovacie kritériá na určenie, v ktorom štáte má daňovník daňovú povinnosť.

Prehľad platných zmlúv medzi Slovenskom a Rakúskom

Slovenská republika má s Rakúskou republikou uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy upravujú zdaňovanie príjmov a majetku, ktoré majú zdroj v jednom štáte a plynú rezidentovi druhého zmluvného štátu. Prehľad platných a účinných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. základných nástrojov úpravy medzinárodných daňových vzťahov.

Kľúčové ustanovenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obsahujú niekoľko kľúčových ustanovení, ktoré upravujú zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku. Medzi najdôležitejšie patria:

Daňová rezidencia

Zmluvy definujú daňovú rezidenciu, t. j. štát, v ktorom má daňovník neobmedzenú daňovú povinnosť. Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta oboch zmluvných štátov, zmluva stanovuje rozhraničovacie kritériá na určenie, v ktorom štáte má daňovník daňovú povinnosť. Tieto kritériá zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Stály byt: Štát, v ktorom má daňovník stály byt, ktorý je pre neho trvalo dostupný.
• Stredisko životných záujmov: Štát, ku ktorému má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy.
• Obvyklé zdržiavanie sa: Štát, v ktorom sa daňovník obvykle zdržiava.
• Štátna príslušnosť: Štát, ktorého je daňovník štátnym príslušníkom.

Príjmy z nehnuteľného majetku

Príjmy z nehnuteľného majetku (napr. z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti) môžu byť zdaňované v štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Zisky podniku

Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, zisky prislúchajúce tejto stálej prevádzkárni môžu byť zdaňované v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.

Dividendy

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdaňované v oboch štátoch. Zmluva zvyčajne stanovuje maximálnu sadzbu dane, ktorú môže štát zdroja uplatniť na dividendy.

Úroky

Úroky vyplácané z jedného zmluvného štátu osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdaňované v oboch štátoch. Zmluva zvyčajne stanovuje maximálnu sadzbu dane, ktorú môže štát zdroja uplatniť na úroky. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Českej republike, Maďarskej republike resp. Rakúskej republike).

Licenčné poplatky

Licenčné poplatky vyplácané z jedného zmluvného štátu osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdaňované v oboch štátoch. Zmluva zvyčajne stanovuje maximálnu sadzbu dane, ktorú môže štát zdroja uplatniť na licenčné poplatky.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príjmy zo slobodného povolania

Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo slobodného povolania alebo inej samostatnej činnosti, sa môžu zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte trvalé zariadenie na výkon svojej činnosti.

Príjmy zo zamestnania

Platy, mzdy a podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, sa môžu zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, príjmy z neho môžu byť zdaňované v tomto druhom štáte.

Príjmy umelcov a športovcov

Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte činná ako umelec alebo športovec poberá zo svojej činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdaňované v tomto druhom štáte.

Penzie

Penzie a podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe, ktorá má bydlisko v niektorom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť len v tomto štáte.

Príjmy štátnych zamestnancov

Platy včítane penzií, ktoré niektorý zmluvný štát alebo jeho územná korporácia vypláca priamo alebo z fondu zriadeného týmto štátom alebo touto územnou korporáciou fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo tejto územnej korporácii pri výkone verejných funkcií, sa môžu zdaniť v tomto štáte.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia používajú dve hlavné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:

• Metóda vynatia: Štát rezidencie vyníma príjmy, ktoré boli zdaňované v štáte zdroja, zo zdanenia.
• Metóda zápočtu: Štát rezidencie započíta daň zaplatenú v štáte zdroja na daň, ktorú má daňovník zaplatiť v štáte rezidencie.

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane zaplatenej v Českej republike na daň vyberanú v Slovenskej republike.

Riešenie sporov

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obsahujú ustanovenia o riešení sporov, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii zmluvy. Ak sa daňovník domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vzájomnou dohodou vyriešiť ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto Zmluvy.

Vplyv Multilaterálneho nástroja (MLI)

Ratifikáciou Multilaterálneho nástroja začal proces úpravy väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovensko uzatvorené. Úpravou doteraz prešlo už 24 zmlúv. Zmeny sa týkajú zneužívania zmlúv, hybridných nesúladov, ustanovení o stálej prevádzkarni a riešenia sporov v oblasti zdaňovania.

Pre ilustráciu uvádzame vybrané ustanovenia, ktorými bola zmenená Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená s Holandskom (Zmluva). V nadväznosti na tzv. minimálny štandard bol do Zmluvy doplnený test hlavného účelu (tzv. principal purpose test) a bola tiež upravená preambula Zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že budú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia interpretovať tak, že vylučuje dvojité zdanenie bez vytvorenia príležitosti na nezdaňovanie prostredníctvom daňových únikov, alebo tzv. Na základe upraveného znenia Zmluvy nebudú špecifické činnosti (napr. uskladnenie, vystavenie alebo zasielanie tovaru) zakladať stálu prevádzkareň v prípade, že tieto špecifické činnosti majú pomocný alebo prípravný charakter k podniku ako celku. Taktiež sa do Zmluvy doplnilo ustanovenie, ktoré má zabrániť účelovému deleniu podniku na viacero malých častí, s cieľom získania výhody z výnimky na pomocnú a prípravnú činnosť. Nové znenie Zmluvy mení aj podmienky pre vznik konštrukčnej/stavebnej stálej prevádzkarne.

Praktické príklady zdaňovania príjmov

Príklad 1: Príjmy zo zamestnania

Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príklad 2: Príjmy umelca

Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad 3: Výhra vo verejnej súťaži

Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

Príklad 4: Podiely na zisku

Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z.) Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

Daňovník nespolupracujúceho štátu

Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp. Zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. marcu príslušného kalendárneho roka.

tags: #zmluva #o #zamedzení #dvojitého #zdanenia #Rakúsko