
Pracovný pomer je základným právnym vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vzniká odo dňa dohodnutého v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Jednou z foriem tohto pomeru je aj pracovná zmluva na dobu určitú, ktorá predstavuje flexibilnú formu zamestnávania. Zákonník práce však stanovuje určité obmedzenia a podmienky pre uzatváranie a predlžovanie takýchto zmlúv.
Pracovný pomer na dobu určitú je atypická forma zamestnania, ktorá umožňuje zamestnávateľom pružne reagovať na meniace sa potreby trhu práce. Táto forma zamestnania je založená dňom uzavretia pracovnej zmluvy a vzniká ku dňu, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. O pracovnom pomere na dobu určitú hovoríme vtedy, ak je v pracovnej zmluve výslovne uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú a je dohodnutá aj doba jeho trvania.
Zákonník práce v § 48 definuje pracovný pomer na určitú dobu a stanovuje, že ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania pracovného pomeru alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, je pracovný pomer uzavretý na neurčitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Na platné dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu je potrebné, aby:
Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva na dobu určitú
Ak nie sú splnené tieto podmienky, nejde o pracovný pomer na dobu určitú, ale o pracovný pomer na dobu neurčitú.
Zákonník práce však pozná aj výnimky z tohto pravidla. Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:
Takýto vyššie uvedený dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú sa musí uviesť v pracovnej zmluve.
Zákon tiež pozná ešte jeden dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Jedná sa o prípady vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja. Ak existuje objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom, je možné „prelomiť“ maximálne 2 predlžení.
Pri predlžovaní pracovného pomeru na dobu určitú je dôležité dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ predlžuje pracovný pomer na dobu určitú, program po potvrdení tlačidla Áno posunie dátum ukončenia v pôvodnej pracovnej zmluve na nový dátum ukončenia podľa pridanej zmeny pracovnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pracovný pomer na dobu určitú sa môže zmeniť na pracovný pomer na dobu neurčitú troma spôsobmi:
Ak sa so zamestnávateľom nedohodnete inak, zmení sa váš pracovný pomer na dobu neurčitú aj vtedy, ak vám zamestnávateľ po uplynutí doby určitej nestihne predložiť na podpis dodatok o zmene trvania pracovania pracovného pomeru, ale vy zároveň po uplynutí pôvodne dojednanej určitej doby pre zamestnávateľa s jeho vedomím naďalej vykonávate prácu (bez toho, aby ste jej výkon mali zmluvne „podchytený“). Pre splnenie podmienky vedomosti zamestnávateľa o výkone vašej práce by malo stačiť, ak o nej vie váš najbližší nadriadený.
Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dohodnutej doby, pričom platí, že ide o právnu skutočnosť, ktorá nastáva bez ohľadu na nejaké konanie zmluvných strán. Inak povedané, ak uplynie dohodnutá doba určitá, pracovný pomer „automaticky“ zaniká.
Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce, napríklad výpoveďou (napr. pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh) či okamžitým skončením (typicky pre závažné porušenie pracovnej disciplíny).
Ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nie sú povinní urobiť oznámenie o tom, že pracovný pomer nepredlžuje. Pracovný pomer na dobu určitú jednoducho zanikne momentom uplynutia posledného dňa dohodnutej doby určitej.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pokračuje vo výkone práce aj po uplynutí dohodnutej doby určitej, dochádza k transformácii pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu, na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom zmluvu na dobu určitú od 1. 8. 2023 do 31. 7. 2024. Prvé predĺženie bolo do 31. 10. 2024 a druhé do 31. 7. 2025. V tomto prípade bola zmluva predĺžená dvakrát, pričom trvanie pracovného pomeru od 1. 8. 2023 do 31. 7. 2025 neprekračuje maximálnu lehotu dvoch rokov. Zamestnávateľ teda postupoval v súlade so zákonom.
Zamestnankyňa nastúpila na TPP 1.11.2022 so zmluvou na dobu určitú na jeden rok. V októbri 2023 jej predĺžili zmluvu opakovane na jeden rok, čiže je platná do 31.10.2024. K 1.6.2024 ju preradili na inú pozíciu s dodatkom o zmene pracovného miesta, pracovnej náplne aj zmenou finančného ohodnotenia. Na pohovore na nové miesto jej bolo povedané, že to miesto je na zástup počas rodičovskej dovolenky. Ak zamestnávateľ predĺži zmluvu, môže ju predĺžiť do mája 2025 s dodatkom, že ide o zastupovanie počas materskej dovolenky.