
Tento článok sa zaoberá problematikou zamestnávania rodinných príslušníkov v kontexte slovenského právneho poriadku, so zameraním na zmluvy a dohody o pracovnej činnosti. Analyzujeme, ako sa legislatíva vyvíjala, aké sú aktuálne pravidlá a na čo si dať pozor, aby ste sa vyhli nelegálnemu zamestnávaniu.
Zamestnávanie rodinných príslušníkov je bežnou praxou, najmä v malých a stredných podnikoch. Avšak, táto oblasť je citlivá na dodržiavanie zákonov, aby sa predišlo nelegálnemu zamestnávaniu a zabezpečili sa práva zamestnancov. Je dôležité pochopiť, aké možnosti a obmedzenia existujú, a ako správne nastaviť pracovnoprávne vzťahy s rodinnými príslušníkmi.
Do júna 2006 slovenský právny poriadok neumožňoval výkon závislej práce rodinných príslušníkov bez riadnej pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak napríklad manželka chcela pomáhať manželovi v obchode, alebo deti v rodinnej reštaurácii, museli s nimi uzatvoriť príslušnú zmluvu a registrovať ich ako zamestnancov.
Zmena nastala 1. júla 2006, kedy vstúpil do účinnosti nový § 2a zákona o nelegálnej práci, ktorý umožnil fyzickým osobám - podnikateľom - prijímať prácu od príbuzných bez formalizovania pracovnoprávneho vzťahu. Táto možnosť sa však týkala len živnostníkov.
Až 1. januára 2020 prijatím novely zákona o nelegálnej práci došlo k rozšíreniu výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na výkon činnosti pre právnickú osobu. Táto zmena sa vzťahovala aj na jednoosobové s.r.o., čím sa zrovnoprávnili podmienky pre fyzické osoby - podnikateľov.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Predstavme si situáciu, kde manželia vlastnia s.r.o., v ktorej sú obaja spoločníkmi. Matka jedného z nich, ktorá je na dôchodku, im vypomáha s účtovníctvom. Vďaka novele zákona o nelegálnej práci od 1. januára 2020, ak spĺňajú vyššie uvedené podmienky, nejde o nelegálne zamestnávanie.
V súčasnosti platí, že rodinní príslušníci (napríklad manželia, súrodenci) môžu vypomáhať v rodinnom podniku aj bez pracovnej zmluvy, ak sú splnené určité podmienky.
Manžel, súrodenec alebo dieťa nepotrebujú vždy pracovnú zmluvu, aby mohli pomôcť rodine s podnikaním. Dôležité je rozlišovať, kedy ide o výnimku z nelegálnej práce.
Na to, aby ste mohli rodinného príbuzného „zamestnať“ bez zmluvy, musí dostávať dôchodok alebo byť dôchodkovo poistený. Takáto pomoc od blízkych je pre podnikateľa výhodná, pretože nemusí platiť mzdu, odvody ani dane.
Je dôležité rozlišovať medzi závislou prácou a príležitostnou pomocou. Závislá práca má nasledovné znaky:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak práca vykazuje znaky závislej práce a nie je formalizovaná, ide o nelegálnu prácu a porušenie zákona č. 82/2005 Z. z.
Kontrolu nad dodržiavaním zákona o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci vykonávajú inšpektoráty práce. Za porušenie zákona hrozia zamestnávateľovi sankcie.
Za priestupok hrozí pokuta až do výšky 331 eur. Inšpektorát práce posudzuje každý prípad individuálne a podľa závažnosti určí výšku pokuty.
Pri opakovanom porušení alebo zamestnávaní viacerých osôb nelegálne, môžu byť pokuty výrazne vyššie.
Okrem spomínanej výnimky pre rodinných príslušníkov existujú aj ďalšie prípady, kedy nie je potrebné povolenie na zamestnávanie.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín podlieha osobitným pravidlám, ktoré upravuje zákon o službách zamestnanosti a zákon o pobyte cudzincov. Existujú výnimky, kedy je možné zamestnať cudzinca bez potreby potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenia na zamestnanie.
Napríklad, zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny po uplynutí 9 mesiacov nepretržitého pobytu.
Sezónne práce, ktoré nepresahujú 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a sú viazané na určité obdobie roka, tiež podliehajú špeciálnemu režimu.
Pri zamestnávaní je nevyhnutné dodržiavať aj zákon o ochrane osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov má byť úzko naviazané na účel spracúvania, a rozsah spracúvaných údajov by mal byť nevyhnutný na dosiahnutie tohto účelu.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dotknutej osobe informácie o účele spracovania osobných údajov, právnom základe spracúvania a o príjemcoch osobných údajov.
Právny základ spracúvania osobných údajov vyplýva z rôznych zákonov, ako napríklad zákon o ochrane osobných údajov, Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení a ďalšie.
Zamestnávanie rodinných príslušníkov úzko súvisí s konceptom rodinného podnikania, ktoré však ako samostatný právny inštitút nemáme v slovenskom právnom poriadku upravený.
Podmienky zamestnávania členov rodiny sú osobitne regulované v prípade zamestnávateľov vo verejnej a štátnej sfére, kde zákon obmedzuje zamestnávanie členov rodiny vo vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti.