Rozdiely medzi zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a živnosťou

Ak firma potrebuje nové posily, môže zvažovať spoluprácu so živnostníkmi. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi prácou na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a podnikaním na živnosť, pričom analyzuje výhody a nevýhody oboch možností pre firmu aj pre samotného pracovníka.

Práca na živnosť: Výhody a nevýhody

Práca na živnosť môže byť pre zamestnávateľa aj pracovníka atraktívna. Pozrime sa najprv na výhody pre zamestnávateľa.

Výhody pre zamestnávateľa

Zamestnávanie živnostníkov prináša zamestnávateľovi úsporu. Pri hrubej mzde 1 500 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 543 eur. Ak firma spolupracuje so živnostníkom, tieto náklady odpadajú. Zamestnávateľ nemusí platiť odvody za zamestnanca, ani povinné benefity ako príspevok na stravovanie. Odpadá aj administratívna záťaž spojená s vedením mzdovej agendy a dodržiavaním zákonov týkajúcich sa zamestnávania. Flexibilita a voľnosť pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi sú ďalšou výhodou v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je upravený Zákonníkom práce.

Výhody pre pracovníka

Pre pracovníka je práca na živnosť atraktívna najmä z finančného hľadiska. Na faktúru si môže vypýtať viac ako pri hrubej mzde zamestnanca. Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, čím platí daň z príjmov z nižšieho daňového základu ako zamestnanec. Ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti 19 % u zamestnanca. V prvých mesiacoch podnikania platí iba zdravotné odvody.

Nevýhody a riziká

Živnostník si musí všetko vybavovať sám - od založenia živnosti až po podávanie daňového priznania. Musí platiť odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne a ak ich neplatí, nemá nárok na nemocenské či materské dávky. Absencia odvodov sa prejaví aj pri budúcom dôchodku. Živnostník prichádza o benefity, na ktoré sú zamestnanci zvyknutí - platená dovolenka, stravné, rekreačné poukazy či náhrada mzdy pri PN. Ak sa mu práca nedarí, zodpovednosť nesie výhradne on.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

"Švarc systém": Nelegálne zastieranie pracovného pomeru

Nie vždy je práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“.

Čo je "švarc systém"?

Ide o situáciu, kedy živnostník vykonáva činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. podriadený, presne stanovená pracovná doba, využívanie firemných prostriedkov). Tento fenomén je pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. fiktívnych živnostníkov.

Dôsledky a postihy

Od 1. januára 2026 hrozia za nelegálne zamestnávanie na živnosť zvýšené pokuty, a to od 4 000 do 200 000 eur. Pre pracovníka je maximálna pokuta 331 eur. Analýza Ministerstva financií SR z roku 2024 uvádza, že fiktívnych živnostníkov môže byť na Slovensku viac ako 100-tisíc. Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka.

Ekonomické dopady

Z pohľadu ekonomiky prináša švarc systém výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne.

Zmluva podľa Občianskeho zákonníka vs. Živnosť: Kedy čo zvoliť?

V prípade, že zamestnanec a zamestnávateľ nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom vystupuje jeden ako dodávateľ a druhý ako odberateľ či objednávateľ. Dôležité je mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kedy je vhodná živnosť?

Ak ide o samostatnú odbornú činnosť, ktorú viete vykonávať nezávisle a pre viacerých klientov, živnosť sa môže oplatiť. Typicky ide o profesie ako grafici, programátori, konzultanti či pracovníci v stavebníctve, ktorí vystupujú ako samostatní dodávatelia a často majú viac klientov.

Kedy je nevyhnutná pracovná zmluva?

Ak firma požaduje výkon práce s presne určeným časom, miestom a pokynmi, malo by ísť o zamestnanie. Naopak, ak človek pracuje výhradne pre jedného odberateľa, pod jeho vedením a v jeho mene, je bezpečnejšie (a častokrát zo zákona povinné) uzatvoriť pracovný pomer.

Rozdiely v zdaňovaní a odvodoch: Živnosť vs. S.R.O.

Živnosť a s. r. o. majú odlišné zdaňovanie príjmov a odvodové povinnosti. Živnostník je podnikateľ - fyzická osoba, pričom s. r. o. je právnickou osobou. Sú to samostatné subjekty. Pri rozhodovaní medzi živnosťou a s. r. o. je dôležité zvážiť daňovo-odvodové zaťaženie jednotlivých možností.

Sadzby dane z príjmov

Pokiaľ má živnostník alebo s. r. o. zdaniteľný príjem do 49 790 eur, sadzba dane z príjmov je rovnaká, a to vo výške 15 %. Pri vyššom zdaniteľnom príjme je sadzba dane 19 %.

Výpočet základu dane

Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami. Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne do výšky 20 000 eur ročne. S. r. o. si paušálne výdavky neuplatní.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne

Živnostník platí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. S. r. o. platí odvody len v prípade, ak vypláca mzdu konateľovi alebo zamestnancom.

Daňové bonusy a úľavy

Živnostník si môže uplatniť daňový bonus na dieťa, daňový bonus na manželku a príspevky na 3. pilier. S. r. o. si tieto daňové bonusy neuplatní.

Minimálna daň

Pri dosiahnutej strate živnostník nezaplatí žiadnu daň. S. r. o. musí zaplatiť minimálnu daň vo výške 340 eur, maximálne 3 840 eur.

Vplyv formy podnikania na dôchodok

Jednou z oblastí, kde sa rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom prejaví najvýraznejšie, je dôchodok. Pri výpočte starobnej penzie sa berie do úvahy takzvaný vymeriavací základ. V prípade zamestnanca je ním hrubá mzda, z ktorej odvádza poistné. U živnostníkov je to však inak - odvody platia len z polovice priemernej mzdy. A práve tento rozdiel má zásadný vplyv na to, aký vysoký dôchodok človek raz dostane.

Zmluvy v obchodnom a občianskom práve: Rozdiely

Obchodné spoločnosti a podnikatelia musia zvažovať a posudzovať viacero skutočností predtým ako sa rozhodnú, ktorý typ alebo druh zmluvy zvoliť na konkrétny zmluvný vzťah. V kontexte uvedeného je zásadný rozdiel, či zmluvným partnerom je podnikateľ, spotrebiteľ alebo zamestnanec. Na každý z uvedených subjektov sa aplikujú iné náležitosti a podmienky, pričom ich zanedbanie alebo nesprávne aplikovanie môže mať za následok neplatnosť tých ktorých ustanovení zmluvy.

Typy zmlúv

• Zmluvy uzatvárané s inými podnikateľmi: V zásade možno upravovať a meniť na základe vôle podnikateľov.
• Zmluvy uzatvárané s občanmi/spotrebiteľmi: Fixne viazané so spotrebiteľskými zákonmi.
• Zmluvy uzatvárané so zamestnancami: Spravujú sa Zákonníkom práce.
• Zmluvy uzatvárané do vnútra spoločnosti: Uzatvárajú spoločnosti so svojimi spoločníkmi a štatutárnymi orgánmi.

Živnosť popri zamestnaní

Z hľadiska daní nie je rozdiel medzi živnosťou, ktorá je vykonávaná bez súčasného zamestnania a živnosťou vykonávanou popri existujúcom zamestnaní. Pri zdravotných odvodoch živnostník, ktorý má súčasne zamestnanie aj živnosť, nie je povinný platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie z titulu podnikania, pretože takéto preddavky už platí z titulu svojho zamestnania.

Povinnosti a obmedzenia

Pracovný pomer v zásade nebráni založeniu živnosti. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

tags: #zmluva #podľa #občianskeho #zákonníka #vs #živnosť