
Prevádzkovanie e-shopu, hoci sa zdá jednoduché, je spojené s radom právnych a daňových povinností, ktoré je potrebné spĺňať. Mnohí podnikatelia, najmä tí začínajúci, sa v tejto oblasti ťažko orientujú. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňových aspektoch zmlúv uzatváraných online bez IČO a zároveň osvetliť povinnosti, ktoré vyplývajú z prevádzkovania e-shopu.
Činnosť e-shopu upravuje viacero zákonov, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. Medzi kľúčové oblasti patrí ochrana osobných údajov, práva spotrebiteľov pri predaji na diaľku a reklamačné podmienky.
E-shopy spracúvajú veľké množstvo údajov o zákazníkoch, preto je nevyhnutné dodržiavať nariadenie GDPR a zákon o ochrane osobných údajov. To zahŕňa získavanie súhlasov so spracúvaním údajov na marketingové účely, informovanie zákazníkov o spôsobe spracúvania a zabezpečenie ochrany týchto údajov pred zneužitím. Je potrebné mať vypracovanú dokumentáciu o spracúvaní údajov a zverejnené zásady ochrany osobných údajov na webovej stránke e-shopu. Osobitnú pozornosť si vyžadujú súbory cookies, kde je často potrebný súhlas používateľa.
Zákony chránia spotrebiteľa pri nákupe online, keďže nemá možnosť tovar fyzicky skontrolovať pred kúpou. Dôležité je informovať zákazníka o práve odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu. Prevádzkovateľ e-shopu je povinný vrátiť všetky platby, ktoré od zákazníka prijal, vrátane nákladov na doručenie. Tieto práva musia byť jasne uvedené v obchodných podmienkach a reklamačnom poriadku.
Online obchod musí uvádzať v reklamačnom poriadku spôsob, akým môže zákazník uplatniť reklamáciu, a tiež lehotu a spôsob jej vybavenia. Je dôležité rozlišovať medzi reklamáciou a vrátením tovaru bez udania dôvodu, pretože ide o dve odlišné situácie. Predávajúci môže poskytnúť aj predĺženú záruku na tovar, čím si získa dôveru zákazníkov.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zisk z e-shopu podlieha dani z príjmov. Daňové povinnosti sa líšia v závislosti od formy podnikania (živnosť alebo obchodná spoločnosť).
Živnostníci platia daň z príjmov fyzických osôb zo základu dane, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Sadzba dane je 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky základu dane. Je dôležité viesť evidenciu príjmov a výdavkov, aby bolo možné správne vypočítať daňovú povinnosť.
S.r.o.-čky platia daň z príjmov právnických osôb. Sadzba dane je 21 %. Okrem toho, s.r.o.-čky majú povinnosť viesť účtovníctvo, čo môže znamenať vyššie náklady v porovnaní so živnosťou. Na druhej strane, s.r.o. poskytuje väčšiu ochranu majetku spoločníkov.
E-shop sa môže stať platcom DPH dobrovoľne alebo povinne, ak jeho obrat presiahne stanovenú hranicu. Platitelia DPH odvádzajú DPH z predaja tovaru a služieb, ale zároveň si môžu odpočítať DPH z nákupov. Ak e-shop nie je platcom DPH, predáva tovar bez DPH. Pri predaji do zahraničia je potrebné sledovať, či má zákazník pridelené IČ DPH.
E-shopy sú povinné evidovať tržby prostredníctvom eKasy, podobne ako kamenné prevádzky. To platí aj pre platby kartou a inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď podnikatelia využívajú služby fyzických osôb bez živnosti na príležitostné práce. Odmena za takúto prácu sa považuje za ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby, ktorý je oslobodený od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne.
Príjem do 500 EUR ročne sa nikde neuvádza a neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Podnikateľ si však môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov, ak táto služba súvisí s jeho zdaňovaným príjmom. Na tento účel sa zvyčajne uzatvárajú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva, zmluva o spolupráci).
Finančná správa pôvodne uvádzala, že príležitostný príjem je od dane oslobodený len vtedy, ak je dosiahnutý bez zmluvy alebo dokladu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvy by podľa tohto výkladu nemal byť oslobodený a mal by sa zdaniť. Tento výklad bol však sporný a v praxi sa často nepoužíval.
Od roku 2018 platí, že ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Prijímateľ je povinný zdaniť príjem z takejto zmluvy (19 % daň a 14 % zdravotné odvody).
Používanie firemného majetku (napr. vozidla, nehnuteľnosti) na súkromné účely konateľom alebo spoločníkom má daňové dôsledky.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ak konateľ/spoločník používa firemné vozidlo aj na súkromné účely, existujú dva spôsoby, ako postupovať:
Ak sa firemný majetok (napr. telefón, internet) používa aj na súkromné účely, je potrebné určiť pomer využitia na firemné a súkromné účely. Daňovo uznateľné sú len výdavky, ktoré súvisia s firemným využitím. V praxi sa často uplatňuje paušál.
Pôžička od spoločníka spoločnosti môže byť bezúročná. Ak je však poskytnutá bezúročne, môže to znamenať nepeňažný príjem pre spoločnosť, ktorý je potrebné zdaniť. Odporúča sa určiť výšku úroku z takejto pôžičky, aby sa predišlo daňovým problémom.
Ak konateľ/spoločník zároveň aj býva v nehnuteľnosti vlastnenej spoločnosťou, je potrebné riešiť túto situáciu z hľadiska uznateľnosti výdavkov. Najlepším riešením je uzatvoriť zmluvu o nájme medzi spoločnosťou a konateľom/spoločníkom. Tým sa zabezpečí, že konateľ/spoločník nebude nehnuteľnosť spoločnosti využívať bezodplatne.
Ak živnostník poskytuje služby do inej krajiny EÚ inej firme - zdaniteľnej osobe, týka sa ho zákon o dani z pridanej hodnoty a konkrétne §7a. Vzniká mu povinnosť registrovať sa podľa tohto ustanovenia na daňovom úrade, a to vyplnením žiadosti. Žiadosť sa zasiela elektronicky cez portál finančnej správy, kde by mal mať každý podnikateľ vytvorenú elektronickú komunikáciu. Žiadosť o registráciu pre pridelenie IČ DPH musí podať pred poskytnutím služby do zahraničia.