Dodávateľ neuviedol IČ DPH na faktúre: Vplyv na nárok na odpočet DPH

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je významným príjmom do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a predstavuje jeden z najrozšírenejších daňových systémov v Európskej únii. Funguje na princípe, že podnikatelia odvádzajú daň v každom kroku dodávateľského reťazca. Aby sa predišlo dvojitému zdaneniu a zjednodušila daňová zaťaženosť, legislatíva umožňuje podnikateľom odpočet DPH.

Harmonizácia DPH v EÚ a slovenská transpozícia

DPH je harmonizovaná v rámci Európskej únie Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Členské štáty musia dodržiavať spoločné pravidlá, ale môžu si určiť vlastné sadzby DPH a výnimky. Slovenská republika transponovala túto smernicu do svojho právneho poriadku zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že je neprípustné narúšať jednotný systém DPH národnými verziami predpisov alebo interpretáciami smernice o DPH. Pri aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, vrátane interpretácií Súdneho dvora Európskej únie.

Podmienky pre odpočet DPH

Odpočítanie dane môže byť obmedzené, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky, ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V tomto článku sa zameriame na formálne a hmotnoprávne podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH, ktoré vychádzajú z národnej a európskej legislatívy.

Právo na odpočet DPH zodpovedá zásade neutrálneho dopadu DPH na podnikateľa a je základom pre fungovanie DPH v ekonomike. Jeho cieľom je zabrániť dvojitému zdaneniu a zabezpečiť, aby daň za tovar alebo službu bola reálne uhradená len pri predaji konečnému spotrebiteľovi. Právo na odpočítanie DPH má len platiteľ dane.

Prečítajte si tiež: Riešenie nezaplatenej faktúry

Hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH

Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia formálnych a hmotnoprávnych podmienok. Medzi hmotnoprávne podmienky patrí:

• Poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň.
• Predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie.
• Daň bola uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Ak uvedené hmotnoprávne podmienky nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

Status dodávateľa ako platiteľa dane

Prvou a najzložitejšou hmotnoprávnou podmienkou je, že poskytovateľom plnenia je osoba registrovaná pre daň, teda platiteľ dane. Smernica Rady 2006/112/ES pracuje s pojmom zdaniteľná osoba, ktorou je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť. Slovenská republika prebrala tento pojem do ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o DPH. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môže ňou byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy.

Ďalším dôležitým pojmom je platiteľ dane, ktorým je osoba registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona o DPH. Platiteľom DPH sa stáva osoba, ktorá splní určité podmienky podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Ak hodnota dodaných tovarov a služieb bez DPH presiahne 50 000 € za predchádzajúci kalendárny rok, osoba sa stáva platiteľom DPH a je povinná sa registrovať.

Podnikateľ sa stáva platiteľom DPH v momente, keď splní podmienky na registráciu, či už povinnú alebo dobrovoľnú. Slovenská republika si uplatňuje výnimku podľa čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES, v kontexte ktorej, niektoré zo zdaniteľných osôb oslobodzuje od DPH. Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane.

Prečítajte si tiež: Ako chrániť invalidný dôchodok pred exekúciou

Podmienka dodania tovaru alebo služby platiteľom dane je zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Faktická existencia plnenia

Druhou hmotnoprávnou podmienkou je, že predmetné plnenie fakticky existuje, čo znamená, že nejde o fiktívne plnenie. Predpokladom jej splnenia je preukázanie, že tovar alebo služba, ktorá je predmetom faktúry, bola aj reálne dodaná v rozsahu deklarovanom zdaniteľnou osobou, ktorá si uplatňuje odpočítanie DPH.

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 241/07-44, z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a vyzvať daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.

Rozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že je povinnosťou zdaniteľnej osoby predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane, pričom samotná existencia faktúry a zmluvných dokladov nepostačuje. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Prenos daňovej povinnosti

Existujú situácie, kedy DPH pri nákupe tovaru alebo služby odvedie len jeden subjekt obchodu, a tým je odberateľ, nie dodávateľ. Prenos daňovej povinnosti znamená, že dodávateľ tovaru alebo služby neuplatní pri predaji DPH a následne DPH uplatní až odberateľ. Dodávateľ teda vystaví faktúru bez DPH a zároveň na nej uvedie informáciu o prenose daňovej povinnosti. Odberateľ zo sumy na faktúre vypočíta DPH a odvedie ju. Prenos daňovej povinnosti upravuje § 69 zákona o DPH, ktorý tiež definuje osoby povinné platiť daň.

Prečítajte si tiež: Zálohová faktúra a rekreačný príspevok

Prenesenie daňovej povinnosti môže byť užitočné na zabezpečenie toho, aby bola daň účtovaná a vybraná v krajine, kde je spotreba skutočne realizovaná, čo môže pomôcť predísť daňovým únikom a zlepšiť transparentnosť v medzinárodnom obchode.

Kedy sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti?

Prenos daňovej povinnosti sa uplatňuje v rôznych prípadoch, vrátane:

• Medzinárodný obchod - služba: Pre väčšinu služieb, pri ktorých je miestom dodania iný členský štát Európskej únie.
• Medzinárodný obchod - tovar: Pri dodaní tovaru do inej krajiny, kedy tovar prekročí hranice, hovoríme o dodávke oslobodenej od DPH.
• Stavebné práce: Pri dodaní stavebných prác, stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo.
• Ostatné vybrané tovary predávané v rámci SR: Napríklad dodanie kovového odpadu a kovového šrotu, prevod emisných kvót skleníkových plynov, obilie a iné poľnohospodárske produkty na ďalšiu výrobu, železo, oceľ, železné konštrukcie a podobné vybrané produkty, dodanie mobilných telefónov a integrovaných obvodov, ak základ dane vo faktúre je 5 000 eur a viac.

Čo sa uvádza na faktúre pri prenose daňovej povinnosti?

Ak predávate tovar alebo službu, ktorá je v režime prenesenia daňovej povinnosti, je potrebné uviesť informáciu o prenose daňovej povinnosti na faktúre. Môžete použiť formuláciu: “Prenesenie daňovej povinnosti”, v angličtine “Reverse charge” alebo “VAT reverse charge”. Pri dodaní tovaru, kedy ide o oslobodenie dodania od DPH, môžete na faktúre uviesť text: “Dodanie tovaru je oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH” alebo “Dodanie tovaru je oslobodené od dane v zmysle článku 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení” alebo len “Dodanie je oslobodené od dane”.

Kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty

Kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty bol zavedený s účinnosťou od 1. 1. 2014 a má plniť kontrolnú funkciu v rámci obchodov v SR. Údaje v ňom uvádzané vychádzajú z daňového priznania, v kontrolnom výkaze sú však detailnejšie rozpísané.

Povinnosť podávať kontrolný výkaz

Kontrolný výkaz sú povinní podať platitelia DPH, ktorí sú registrovaní podľa § § 4, 4a, 5 a 6 zákona. Kontrolný výkaz je platiteľ dane povinný podať za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, a to v lehote na podanie daňového priznania.

Štruktúra a vyplnenie kontrolného výkazu

Kontrolný výkaz sa musí podať elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom alebo s elektronickou značkou pridelenou správcom dane. V kontrolnom výkaze uvádza platiteľ dane údaje v členení podľa prílohy k Opatreniu Ministerstva financií SR č. MF/19057/2013-73, ktorým sa ustanovuje vzor kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty. Základné členenie kontrolného výkazu vychádza z odseku 2 zákona (časť A,B,C,D kontrolného výkazu).

• Časť A: Údaje z vyhotovených faktúr o dodaní tovarov a služieb.
• Časť B: Údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb.
• Časť C: Údaje z opravných faktúr a opravných dokladov.
• Časť D: Údaje o celkových sumách obratov, pri ktorých je dodávateľ osobou povinnou platiť daň.

Riešenie situácie, keď dodávateľ neuviedol IČ DPH na faktúre

Ak platiteľ vyhotovil faktúru odberateľovi s DPH, ale jeho IČ DPH neuviedol, lebo v tom čase nemal informáciu o tom, že je platiteľom DPH, a odberateľ upozornil platiteľa na skutočnosť, že má pridelené IČ DPH, až po podaní kontrolného výkazu, postupuje sa nasledovne:

V časti A.1 opravného alebo dodatočného kontrolného výkazu platiteľ uvedie pôvodné údaje v celom riadku a v stĺpci „kód opravy“ uvedie kód 1, t. j. storno údajov. Zároveň uvedie nanovo všetky správne údaje, t. j.

tags: #dodávateľ #neuviedol #IČ #DPH #na #faktúre