
Slovensko, podobne ako aj ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzvam spojeným so starnutím populácie. Zabezpečenie dôstojného a kvalitného života pre seniorov je preto kľúčovou prioritou. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty ochrany starších ľudí na Slovensku, vrátane zmlúv, podmienok a dostupných služieb, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto dôležitej téme.
Ochrana seniorov na Slovensku je zabezpečená prostredníctvom rôznych legislatívnych a strategických dokumentov, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie kvality ich života, zabezpečenie ich práv a ochranu pred zneužívaním. Tieto dokumenty sa snažia reagovať na demografické zmeny a výzvy spojené so starnutím populácie a upravujú právne postavenie seniorov. Pojem "staršia osoba/senior" sa v sociálnej oblasti nepoužíva prakticky v žiadnej právnej úprave.
Kľúčovým strategickým dokumentom je Národný program aktívneho starnutia, ktorý sa zaoberá problematikou starnutia komplexne. Jeho cieľom je vytvoriť spoločnosť, kde majú všetky generácie rovnaké šance na kvalitný život. Program sa zameriava na podporu a zhodnocovanie potenciálu ľudí všetkých vekových kategórií.
Aktuálny Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 je národný nástroj pre politiky aktívneho starnutia. Globálnym cieľom dokumentu je vytvoriť k tomu čo najlepšie hodnotové, zdrojové a inštitucionálne podmienky. Úmyslom Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 je venovať sa otázkam aktívneho starnutia ako trvalej priorite, ktorá presahuje politické cykly a volebné obdobia. Bol vypracovaný participatívnym spôsobom, čiže do jeho prípravy boli zapájaní zástupcovia rôznych sektorov spoločnosti - zo štátnej správy, územnej samosprávy, občianskeho sektora a nezávislých odborníkov. Cieľom bolo z dokumentu vytvoriť udržateľný a uskutočniteľný materiál, ktorý predstavuje celospoločenský záväzok zodpovedných subjektov prijatý a akceptovaný širokým spektrom spoločenských a politických aktérov a zastrešený vládou Slovenskej republiky. Cieľová skupina Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 nie je vymedzená nejakou vekovou hranicou alebo životnou situáciou. Dokument sa zameriava na všetky osoby aktívne sa pripravujúce na starnutie, vrátane starších osôb, ktoré by z dôvodu veku mohli byť akýmkoľvek spôsobom znevýhodňované v prístupe k verejným službám či inej podpore. Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 obsahuje viac ako 80 opatrení v deviatich doménach - oblastiach podpory aktívneho starnutia. Ich realizácia je financovaná najmä zo štátneho rozpočtu, ale aj z Plánu obnovy a odolnosti a Partnerskej dohody na roky 2021 - 2027. Bol prijatý uznesením vlády č. 657 zo 16. novembra 2021.
Predchádzajúci Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 708 z 19. decembra 2012 k Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2013. Cieľom tohto programu bolo vytvoriť lepšie príležitosti a pracovné podmienky pre starších pracovníkov a ich uplatnenie na trhu práce, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu skôr narodených posilňovaním ich aktívneho zapojenia do spoločnosti, podporiť zdravé starnutie, zmeniť negatívny prístup k starnutiu a venovať zvýšenú pozornosť vytváraniu podmienok na udržateľnú kvalitu života starších ľudí, vrátane dlhodobej udržateľnosti sociálneho zabezpečenia. Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 zahŕňal opatrenia na zabezpečenie aktívneho starnutia osôb starších ako 50 rokov. Bol vypracovaný v spolupráci so všetkými relevantnými subjektmi, t. j. so všetkými ministerstvami, samosprávnymi krajmi, Združením miest a obcí Slovenska, Jednotou dôchodcov na Slovensku, Združením kresťanských seniorov, Fórom pre pomoc starším, Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky, Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike, Republikovou úniou zamestnávateľov a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a inými aktérmi. Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 bol prijatý uznesením vlády č. 688 z roku 2013.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Seniori sú často zraniteľnou skupinou, ktorá sa stáva obeťou podvodov a inej kriminality. Ministerstvo vnútra SR a Policajný zbor preto vyvíjajú aktivity na ich ochranu. Seniorom nad 60 rokov, ktorí patria do kategórie zákonom chránených osôb, sa ministerstvo vnútra venuje celoročne. Táto skupina obyvateľov je totiž častým terčom závažnej trestnej činnosti. Najúčinnejším prostriedkom prevencie, ktorú vykonávajú pracovníci odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR, sú priame stretnutia a rôzne druhy aktivít, či prednášky a informačné kampane. Seniori sú po takýchto stretnutiach odvážnejší a v mnohých prípadoch sa odhodlajú nahlásiť trestný čin. Na besedách či zážitkových workshopoch sa často dozvedáme, že seniori na základe ministerstvom vnútra šírených informácií dokázali čeliť podvodníkom a nenechali sa nachytať. MV SR prostredníctvom odboru prevencie kriminality udržiava intenzívnu komunikáciu so seniorskými organizáciami či združeniami pre občanov so zdravotným postihnutím a spolupracuje na rôznych aktivitách.
Ministerstvo vnútra SR odštartovalo preventívnu kampaň, ktorou chce osloviť všetkých seniorov poberajúcich dôchodok v hotovosti, aby nenaleteli podvodníkom. Podvodníci sa nesmú obohacovať na úkor seniorov. V mnohých prípadoch ide často o celoživotné úspory ľudí, ktorí si ich poctivo odkladali celý život.
Prezídium Policajného zboru zverejnilo strategický dokument SK SOCTA 2024, ktorý analyzuje aktuálne aj budúce hrozby závažnej a organizovanej kriminality na Slovensku.
Ak sa rodina už nestíha starať o svojho blízkeho seniora a zvažuje umiestnenie do zariadenia, je dôležité si uvedomiť, že to bolo pre seniora najlepšie, keď mohol byť v domácom prostredí čo najdlhšie. Zároveň to bolo pre rodinu veľmi náročné obdobie - fyzicky aj psychicky. Najmä, keď pritom pracovali a starali sa o rodinu. Ten čas, keď to už ďalej takto nejde, skôr či neskôr príde. Všetko závisí to od zdravotnej kondície a samostatnosti seniora a vyťaženosti v pracovnom i osobnom živote. Opatrovanie blízkeho seniora má zmysel, ak rodina nejde za hranice svojich možností. Vyhorenie či zdravotné komplikácie rodinných opatrovateľov nie sú nič výnimočné.
Odľahčovacia služba (OdS) je sociálna služba poskytovaná neformálnemu opatrovateľovi, ktorý opatruje svojho rodinného člena/príbuzného. Pomocou využitia odľahčovacej služby si môžu opatrovatelia, ktorí celodenne, resp. nepretržite opatrujú svojich príbuzných, dopriať „voľno“ od náročnej starostlivosti. V čase, keď si opatrovateľ potrebuje vybaviť osobné náležitosti, lekára, hospitalizáciu, ísť na dovolenku a pod., sa opatrovanej osobe poskytuje „náhrada“ za neformálneho opatrovateľa pomocou sociálnej služby podľa zákona č. Nárok na využitie odľahčovacej služby majú všetky osoby, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberajú za jej opatrovanie peňažný príspevok na opatrovanie (podľa zákona č. Takéto „voľno“ sa poskytuje na 30 dní v rámci jedného kalendárneho roka, pričom môže byť čerpané aj prerušovane po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, resp. ak sa využije OdS iba na niekoľko hodín počas dňa (napr. 2-3 hod.), ráta sa to ako celý deň.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Od 1. decembra 2024 nastáva zmena! V prípade OdS, ktorá sa poskytne terénnou alebo ambulantnou formou, bude možné jej efektívnejšie využitie podľa individuálnych potrieb.
Odľahčenie opatrovateľa sa poskytuje pomocou sociálnej služby. OdS zabezpečuje obec/mesto (obecný/mestský úrad), v ktorom má opatrovaný trvalý pobyt. Obec/mesto je povinná v rámci svojej pôsobnosti OdS poskytnúť alebo zabezpečiť (poskytuje, ak má svoje sociálne služby; ak nemá svoje sociálne služby, zabezpečuje cez iného poskytovateľa sociálnej služby). Informujte sa na obci/meste a následne podajte písomnú žiadosť o poskytnutie alebo zabezpečenie OdS.
Áno, je spoplatnená, za OdS zaplatíte poskytovateľovi sociálnej služby tzv. úhradu podľa jeho aktuálneho cenníka. V súčasnosti sa realizuje prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny projekt „Podpora odľahčenia opatrovateľov“. Cieľom projektu je finančne prispieť opatrovateľom na úhradu za poskytnutú OdS. Po poskytnutí a uhradení OdS sa žiadateľovi preplatia (refundujú) vynaložené finančné prostriedky zo strany opatrovateľa na úhradu.
Maximálna výška príspevku, ktorou sa opatrovateľovi môže prispieť:
Oprávnený žiadateľom na refundáciu úhrady OdS je každý poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý opatruje dieťa vo veku 6-18 rokov (momentálne je možné v rámci projektu podporiť iba uvedenú vekovú kategóriu, čo ale neznamená, že mimo rámca projektu sa odľahčovacia služba nemôže poskytnúť aj opatrovateľom, ktorí opatrujú ľudí vo vekovej kategórii 18+!).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobami, ktoré spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania a odbornú spôsobilosť podľa § 31 a nasl. zákona č. 578/2004 Z.z. a § 10a ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. Zodpovedná osoba a sestra je v zariadení zamestnaná minimálne v úväzku 20 hodín týždenne. Materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmenej na úrovni predpísaného minimálneho materiálno-technického vybavenia sociálneho zariadenia podľa Prílohy č. 1 zákona č. Tieto kritériá sú účinné od 1. 12. 2025 až do ich odvolania alebo zmeny v súlade s § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.
V Slovenskej advokátskej komore sa zaoberali návrhom Vecného zámeru MS SR reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike.
Aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho a pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť), dôjde k reforme náležitostí formy právneho úkonu (zmluvy) tak, že kataster povolí vklad vlastníckeho práva len vtedy, ak je scudzovací právny úkon urobený vo forme notárskej zápisnice podľa § 36 a nasl. Notárskeho poriadku. Navrhovaná zmena sa bude týkať len prevodu obydlia. To sa nadefinuje cez znaky ako byt alebo rodinný dom (stavba), v ktorej má scudziteľ trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Režim formy notárskej zápisnice sa bude vzťahovať aj na pozemok, na ktorom obydlie stojí.
Výhoda notárskej zápisnice je, že notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Notára v podmienkach kontinentálneho latinského právneho systému možno považovať za nevyhnutného „pomocníka štátu“ pri plnení úloh na úseku spravodlivosti. Notár je v zmysle Notárskeho poriadku štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť, pričom svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Notár je teda akýmsi nositeľom právnej prevencie. Je zrejmé, že notár vykonáva svoju činnosť osobne, nemôže preniesť výkon tejto činnosti na žiadnu ďalšiu osobu. Výnimkou z tohto pravidla je činnosť zástupcu notára, náhradníka notára, činnosť notárskeho kandidáta a čiastočne notárskeho koncipienta a zamestnancov notára. Notár pri svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Postavenie notára je preto obdobné postaveniu sudcu. Nestrannosť notára znamená, že notár stojí medzi stranami, nie pri niektorej zo strán, všetkým účastníkom poskytuje rovnocenné poučenie a právne poradenstvo v súvislosti s úkonom, ktorý pre nich vykonáva. Pojem „nezávislosť“ zahŕňa vylúčenie podriadenosti notára pri výkone právomoci komukoľvek inému. Nezávislosť notára je limitovaná jeho postavením ako orgánu verejnej moci, teda štátnym dohľadom vykonávaným Ministerstvom spravodlivosti SR a pevnou odmenou za jednotlivé úkony notárskej činnosti. Nestrannosť a nezávislosť notára je garanciou pre občanov, ktorí využívajú jeho služby. Notár je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi a zákonmi. Verejnoprávny charakter činnosti notárov je daný ich postavením v systéme právneho poriadku SR. Determinuje ho jednak samosprávne postavenie notárov realizované prostredníctvom samosprávy a jej orgánov, a jednak záujem štátu na výkone činností zverených notárom, pôsobiaci predovšetkým preventívne. Výkon notárskej činnosti, ako aj ďalšej činnosti notárov podľa osobitných predpisov reprezentuje verejný záujem štátu. Štát kontroluje verejnoprávny účel napríklad vykonávaním dohľadu, ktorého hranice určuje právny predpis, či vymenúvaním osôb do niektorých funkcií. Hranice zasahovania štátu do autonómie musia byť však presne vymedzené. Štát musí garantovať takejto inštitúcii autonómnosť, ale len v súlade s cieľmi, na ktoré bola zákonom zriadená. Notár je pri výkone svojej činnosti v postavení verejného činiteľa. Pojem „verejný činiteľ“ definuje taxatívnym výpočtom osôb ustanovenie § 128 ods. 1 Trestného zákona. Verejný činiteľ požíva väčšiu ochranu podľa Trestného zákona a iných zákonov a zároveň jeho trestnoprávna zodpovednosť sa posudzuje prísnejšie, ak vznikla v súvislosti s výkonom jeho činnosti ako verejného činiteľa. Právnu úpravu nájdeme v druhej časti, ôsmej hlave Trestného zákona s názvom „Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach“, prvom oddieli s názvom „Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci“, ktorými sú útok na orgán verejnej moci a útok na verejného činiteľa. Druhý diel upravuje trestné činy verejných činiteľov, ktorými sú zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenie úlohy verejným činiteľom. Korupcia, prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia a iné trestné činy sú upravené v treťom dieli. Tradične je na našom území činnosť notára spojená s inštitútom verejných listín, ich spisovaním a vydávaním. Práve prostredníctvom tejto činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. Význam notárstva a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár ako orgán verejnej moci dáva listinám autenticitu. Túto právomoc mu deleguje štát a štát od notára očakáva, že túto činnosť bude vykonávať svedomite, nestranne a v celom rozsahu činnosti, ktoré mu zákon ukladá. Notár nesmie odmietnuť vykonať žiaden úkon, s výnimkou okolností podľa § 36 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku: „Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci.
Vo všeobecnosti sa listiny rozdeľujú na verejné a súkromné, čo má význam aj pre ich hodnotenie súdom. Notárska zápisnica, ako verejná listina, požíva v procese dokazovania osobitný status (podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku „listiny … vyhotovené v rámci notárskej činnosti a ich osvedčené odpisy, … sú verejnými listinami“). Ustanovenie § 205 Civilného sporového poriadku uvádza, že „Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“ Verejná listina teda potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v listine uvedené, až do doby, kým nie je preukázaný opak. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z viacerých hľadísk, najmä z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné bremeno leží nie na strane účastníkov daného úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici, ale na tých, ktorí jej obsah rozporujú. Platí, že ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé tzv. prevencia správnosti verejnej listiny. Treba pritom rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Na rozdiel od verejnej listiny, kde sa pravdivosť predpokladá, pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť zároveň. Verejná listina požíva aj vyššiu trestnoprávnu ochranu. Trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky je zaradený v osobitnej časti Trestného zákona medzi trestné činy proti poriadku vo veciach verejných.
Notárske zápisnice možno v zásade rozdeliť na notárske zápisnice verifikačné (osvedčovacie) a notárske zápisnice solemnizačné (o právnom úkone). Pri solemnizačných notárskych zápisniciach notár vystupuje ako autor týchto listín, tvorí a formuluje právne vety a nesie aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Znenie obsahu právneho úkonu formuluje notár tak, aby zodpovedal vôli účastníkov, právnym predpisom a tiež aby neodporoval dobrým mravom.
Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice aj vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony. Účastníkom môže byť aj osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony (maloletý či osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony), pokiaľ je zastúpená zákonným zástupcom. Notár tiež môže v Notárskom centrálnom registri rozhodnutí súdu osôb pozbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony preveriť, či účastník nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo či jeho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. V tomto registri sú registrované rozsudky od 15. októbra 2008, staršie rozsudky do registra neboli súdy povinné uložiť. V prípade, ak notár zistí, že účastník je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, odmietne úkon vykonať, pokiaľ nie je účastník zastúpený zákonným zástupcom, t. j. súdom ustanoveným opatrovníkom. Notár nerozhoduje o spôsobilosti účastníka na právne úkony, rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže len súd. Ak je však jeho nespôsobilosť na právne úkony zjavná (najčastejšie vplyvom liekov, alkoholu, omamných látok alebo vplyvom duševnej poruchy, na základe ktorej nie sú schopní zhodnotiť následky svojho konania), notár úkon odmietne vykonať, a to i v prípade, že spôsobilosť účastníka na právne úkony nebola rozhodnutím súdu obmedzená. Notár v takomto prípade požiada účastníka o doloženie lekárskej správy, v ktorej bude vyjadrenie lekára, či je táto osoba schopná posúdiť následky svojho konania. Lekár má na vydanie takéhoto vyjadrenia lehotu 30 dní. V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony notár bude skúmať, či je účastník spôsobilý vykonať úkon, ktorý má byť spísaný do notárskej zápisnice. Ak notár z rozhodnutia súdu zistí, že účastník je spôsobilý úkon vykonať, uvedie to v notárskej zápisnici. Ak z rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony notár zistí, že obmedzenie sa vzťahuje aj na úkon, ktorý má účastník urobiť, oznámi účastníkovi, že pri úkone musí byť zastúpený svojim opatrovníkom. Dôležité je, že notár účastníkom, ktorých spôsobilosť na právne úkony by mohla byť v budúcnosti spochybňovaná (napr. pre ich vysoký vek), venuje zvýšenú pozornosť, zisťuje, či sú správne miestne a časovo orientovaní a svoje zistenie aj uvedie do notárskej zápisnice. V prípade, že účastník je hospitalizovaný na oddelení, kde sa môžu podávať lieky ovplyvňujúce psychiku (napr. oddelenie dlhodobo chorých alebo psychiatrické oddelenie), notár si pred spísaním notárskej zápisnice vyžiada potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že účastník dokáže posúdiť následky svojho konania.
Notár v súlade s § 4 ods. 2 Notárskeho poriadku postupuje nestranne, teda na rozdiel od advokáta, ktorý radí len svojmu klientovi, notár radí všetkým účastníkom právneho úkonu, nielen účastníkovi, ktorý ho o spísanie notárskej zápisnice požiadal. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou súčasťou notárskej činnosti. Notár môže spisovať tak jednostranné ako aj viacstranné právne úkony. Prostredníctvom notárskej zápisnice možno garantovať bezpečný a bezproblémový prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného notára vrátane elektronického podania na kataster. Predložený vecný zámer môže pri scudzovacích právnych úkonoch cez notára znížiť počet neplatných prevodov z najčastejších dôvodov, a to z dôvodu nedostatku vôle na strane prevodcu (väčšinou seniora), zneužitia totožnosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Prax ukázala, že správy katastra povolili vklady k zmluvám neplatným z uvedených dôvodov. Navrhovaný vecný zámer odbúrava potrebu duplicitného posudzovania rýdzo súkromnoprávnych aspektov prevodu nehnuteľnosti - po notárovi, ešte orgánom štátnej správy. Výhodou vecného zámeru je, že po tom, ako notár spíše zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústrediť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom. Presúva sa tiež zodpovednosť na notára, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu - Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Notár vybaví kompletný servis súvisiaci s predložením veci správe katastra a účastníci tak budú môcť dosiahnuť prevody na jednom mieste u poisteného notára, registrovaného v komorovom systéme s disciplinárnou zodpovednosťou.